Landererov park, Bratislava

Na území vymedzenom ulicami Dobrovičova, Gajova a Alžbetínska s rozlohou bezmála osemtisíc metrov štvorcovýh zmizol asfalt, nahradila ho zeleň a dláždené plochy. V Starom meste vznikol nový kompaktný mestský park.

Súčasná podoba priestoru vzišla z otvorenej architektonickej súťaže, v ktorej tím architekta Földeaka spolupracujúci s Borisom Hrbáňom obsadil druhé miesto (zvíťazili ateliéry 2021 a LABAK). Víťazný kolektív sa so Starým mestom nedohodlol na podmienkach ďalšej spolupráce. Do realizácie išiel následne návrh, ktorý skončil na druhom mieste.

Vyhláseniu súťaže predchádzal proces participatívneho plánovania, ktorý do značnej miery definoval lokalitný program. Súťaž bola zameraná na dve oblasti - revitalizáciu časti nábrežia Dunaja a Šafárikovho námestia. Realizovaná revitalizácia Landererovho parku sa týka len časti priestoru riešeného v súťaži. Druhá etapa - architektonické riešenie nábrežia, bola odložená, pričom dátum jej realizácie zatiaľ nie je známy. 

Aj napriek tomu, že ide o projekt menšieho rozsahu, je v našich končinách je zaujímavá jeho genéza. Návrh bol od úvodnej fázy, počas ktorej boli sformulované základné požiadavky verejnosti a až po konečnú realizáciu predmetom otvorenej konzultácie. Ide o výsledok spolupráce medzi verejnou správou, architektom a súkromným investorom.

Architekti vstupovali do zložitého urbánneho kontextu s množstvom historických vrstiev. Projekt v priebehu dvoch rokov prešiel viacerými fázami verejných a politických diskusií a výrazne sa menil s cieľom vyhovieť aktérom zapojeným do procesu, ako aj obyvateľom mesta. Park bol po dvojročnom procese projektovania v spolupráci s miestnymi aktérmi a troch mesiacoch stavebných prác otvorený v septembri 2018. 

O názve parku sa rozhodlo vo fáze projektovania. Je pomenovaný podľa Landererovho paláca, barokovej stavby s prvkami klasicizmu, ktorá na tomto území kedysi stála. Palác bol počas druhej svetovej vojny poškodený a následne zbúraný. Nový návrh parku bral do úvahy existujúci potenciál priestoru - fontánu v strede parku, sochárske dielo Tibora Bartfaya, ako aj stromoradie pozdĺž Alžbetínskej ulice.

Kostru parku tvorí pôvodná vegetácia, ktorá je podporená novou výsadbou. Rozsiahly a homogénny priestor je do mestskej štruktúry začlenený priečnymi, navzájom sa pretínajúcimi dláždenými chodníkmi. Úsek parku bol prepracovaný a rozšírený o približne 600m2, asfalt a betón sa zmenili na verejný priestor s mestskou zeleňou.

V pôvodnom návrhu autori počítali so štyrmi typmi povrchov, ktoré vymedzujú jednotlivé zóny a ich spôsob využitia: dva typy trávnika (kosený a voľne rastúci) a dva typy chodníkov (dlažba a mlatový povrch). "Lúčna" časť s voľne rastúcim trávnikom (koseným len raz za rok) nebola nakoniec zrealizovaná. 

Dve priečne pešie trasy s dlažbou z prírodného kameňa pretínajú polkruhovú promenádu so spevneným povrchom. Stopäťdesiat metrov dlhá polkruhová trasa vytvára miesto pre skutočnú prechádzku vo vnútri parku.

V centrálnom priestore parku ostala zachovaná pôvodná fontána, na ktorú nadväzuje priľahlá zhromažďovacia plocha. Práve na tomto mieste by mal  v budúcnosti pribudnúť ľahký pavilón. Drobná stavba má slúžiť pre kultúrne podujatia, v lete v nej bude kaviareň.

Mestský mobiliár od mmcité2 dopĺňa systém osvetlenia sústredený najmä pozdĺž polkruhovej promenády. Nový verejný park možno definovať hlavne ako mestský priestor vďaka absencii hraníc, oplotenia a stáleho prístupu cez deň aj v noci.

Na projekte sa spoločne podieľali Občianske združenie Dobré miesto založené Nadáciou HB Reavis a Mestská časť Bratislava - Staré Mesto.

Podklady: fbcc architecture