Verejný priestor medzi školami v meste Červený Kostelec

Červený Kostelec je osemtisícové české mesto medzi Hradcom Králové a česko-poľskou hranicou. Nachádza sa tu množstvo hodnotnej architektúry najmä z medzivojnového obdobia, okrem mnohého iného vila továrnika Theodora Keyzlara (dnes základná umelecká škola) od architekta Josefa Gočára.

Jedným z jeho najdôležitejších verejných priestorov je priestranstvo medzi školami, ktoré sa tento rok revitalizovalo na základe návrhu, ktorý vypracovali 2021 architekti spolu s kolegami a kolegyňami z Laboratória architektúry krajiny a uspeli s ním v súťaži ešte v roku 2016. 

Na južnej hrane priestranstva je frekventovaná cesta, od jadra územia ju oddeľuje hmota pavilónu. Je orientovaný tak, aby ortogonálne ohraničoval jadro územia, vytyčoval na juhu pri ceste nevyhnutný priestor na parkovisko a zároveň ponechával pohľad na neoklasicistickú budovu Mestskej sporiteľne z roku 1928 od architekta Jindřicha Freiwalda so sochami od Otakara Šveca. Dnes je v nej časť Mestského úradu, škôlka a zopár bytov. Pavilón bol navrhnutý tak, aby poskytol priestor pre drobnú gastroprevádzku (aktuálne cukráreň).

Priestor severne od pavilónu ohraničujú zboku školské budovy, na severe divadlo od architekta Roberta Dvořáčka (na základe súťaže vedenej pred 100 rokmi), severovýchodne sa otvára priestor do sadu, k cintorínu a k Sokolovni.

Priamo pri pavilóne je ihrisko s dostatkom priestoru pre rôzne herné prvky, fontánu a posedenie aj pre pešiu priestupnosť a priehľady všetkými potrebnými smermi.

Už počas krátkej prevádzky sa ukázalo, že v období teplých mesiacov je priestor medzi deťmi chodiacimi do školy natoľko úspešný, že bolo nutné prevádzkové hodiny fontány nastaviť až po začatí školského vyučovania. Učitelia sa totiž sťažovali, že deti chodia do školy mokré.

Autorská ambícia bola sústredená do pár bodov lokality, inak sme sa najmä snažili podporiť existujúce kvality prostredia

Doplnenie prestrešenia vstupu do základnej školy bolo navrhnuté tak, že tvarovo a materiálovo korešponduje s pôvodnou budovou natoľko, že pôsobí, ako by tam bolo od jej výstavby.

Severná polovica priestoru je formálnejšia, s ústredným pomníkom od kosteleckého sochára Břetislava Kafku. Pomník pôvodne vznikol ku cti obetiam prvej svetovej vojny. Počas druhej svetovej vojny bol demontovaný a uschovaný v záhrade vily autora, po jej skončení boli doplnené obete nacistov a padlých počas druhej svetovej vojny a pomník bol reinštalovaný v roku 1946. Kompozícia chodníkov, spevnených plôch a mobiliáru je symetrická. Tichší charakter priestoru s konfiguráciou sedenia sa ukázali vhodné na vyučovanie v exteriéri. Počas pár mesiacov po otvorení si ho škola osvojila.

Potrvá ešte pár rokov, kým vysadené stromy nadobudnú dostatočnú výšku a tvar na to, aby rad javorov na ulici 17. listopadu výraznejšie načrtol pokračovanie uličnej čiary a aby koruny stromov na ihrisku a pri pamätníku poskytli počas leta dostatočný chládok. Celý tím sa na to teší.

Podklady: 2021 architekti + Laboratórium architektúry krajiny
Foto: Matej Hakár