Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Sto Slovensko, s.r.o.

Stavať zodpovedne

Pribylinská 2
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

SCHÜCO International KG, o. z. Slovensko

Okná, dvere a fasády

Tomášikova 17
Bratislava

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o.

Prinášame Vám svetlo

Galvaniho 7 7/A
Bratislava

KOMA Modular s.r.o.

Říčanská 1191
Vizovice

BMI SLOVENSKO

Šikmé a ploché strech

Mojmírovská 9
Ivanka pri Nitre

Inteligentné inštalačné systémy

ABB i-bus® EIB / KNX je inteligentný...

ABB (výrobca)
ABB (distribútor)

umývadlo od SAPHIRKERAMIK

Dizajnéri kúpeľní často snívajú o možnosti...

Phoenix Design (autor)
LAUFEN Bathrooms AG (výrobca)
LAUFEN SK s.r.o. (distribútor)

CITY moduly

Designový mestský mobiliár v merítku drobnej...

KOMA Modular s.r.o. (výrobca)
KOMA Modular s.r.o. (distribútor)

ISOVER EPS GREYWALL

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (výrobca)
Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

Multizóny

Chýba vám uzavretý priestor, kde môžete...

TECHO, s.r.o. (výrobca)
TECHO, s.r.o. (distribútor)

For interior
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
30. október 2017
0
2399

Voľnočasový priestor JAMA - architektonická úprava bývalého „cyklistického štadióna“

Výsledok súťaže v praxi.
Voľnočasový priestor JAMA -  architektonická úprava bývalého „cyklistického štadióna“
Autori: Ing. Mgr. Art. Daniel Šubín, Ing. arch. Katarína Boháčová, Ing. arch. Martin BerežnýSpolupráca: Ing. Eugen Lipka (záhradná architektúra)Plocha pozemku: 17655 m2 Zastavaná plocha: 260,41 m2Investičný náklad: 2,3 milióna eurNávrh: 2014 - 2015Realizácia: 2016 - 2017Adresa: Kalinčiakova , Bratislava, SlovenskoPublikované: 13. november 2017

Počet architektonických súťaží potešiteľne rastie. Realizácie, ktoré z nich vnikli sú  však stále zriedkavé. "Jama" je zaujímavá  z viacerých uhlov pohľadu.  To, čo vzniklo  je zavŕšením procesu, na začiatku ktorého bola architektonická súťaž. Zaujme aj to, že  je to jedna z mála verejných investícií,  ktoré boli dotiahnuté do konca takýmto transparentným spôsobom.

Mestská časť Bratislava - Nové Mesto vyhlásila v roku 2014 verejnú architektonickú súťaž, ktorej predmetom bolo vytvorenie štúdie mestského parku s funkciami športu a rekreácie. Na prvom mieste sa spomedzi 14 návrhov umiestnil projekt "JAMA" kolektívu autorov Martin Berežný, Katarína Boháčová a Daniel Šubín. Víťazný návrh sa stal podkladom pre projekt revitalizácie nevyužívanej plochy zbúraného cyklistického štadióna. Nedávno skolaudovaný voľnočasový priestor je najväčší projekt zeleného priestranstva v Bratislave za posledné desaťročia.

O diele sa s Danielom Šubínom (DŠ), Martinom Berežným (MB) a Katarínou Boháčovou (KB) rozprával Jakub Moravčík:

Na riešenie koncepcie areálu, ktorý vznikol po zbúraní cyklistického štadiónu, bola vypísaná súťaž. Čím vás téma zaujala?

DŠ: So súťažou prišla Katka, ktorá sa ako pedagóg na škole intenzívne venuje téme verejných priestorov. Bola to výzva, keďže park resp. oddychový priestor sa v takom rozsahu dovtedy na Slovensku v súťažiach veľmi často neobjavoval. Aj podmienky súťaže, vychádzajúce z viacročnej praticipácie s verejnosťou, odborníkmi, dokonca aj študentami dávali dobrý predpoklad. Do tohto procesu bolo zahrnutých cez 400 ľudí. No a nakoniec, lokalita Tehelného poľa je sama o sebe veľmi zaujímavý priestor.

MB: Téma „brownfieldov“ resp. nevyužívaných mestských areálov je momentálne pri mestskom rozvoji vysoko aktuálna. A kedže nová navrhovaná funkcia sa naviac týkala vytvorenia nového verejného priestoru – parku, tak to bolo celkom jednoduché rozhodnutie.

KB: Dôvod, prečo sme sa okrem iného do sútaže zapojili, bolo aj presvedčenie, že parcela bývalého Cykloštadióna môže ponúknuť viac ako len využitie pozemku na vybudovanie podzemných garáží. Súťaž sme považovali za dobrú príležitosť, ako sa zamyslieť nad riešením, ktoré by reagovalo na okolité športové danosti územia NTC, SLovan, NHC, Kúpalisko Tehelné pole. Samotná téma parku bola pre nás zaujímavá aj tým, že sme od samotného začiatku pracovali spôsobom, kedy každú myšlienku a návrh bolo potrebné podrobiť otázke verejného záujmu.

Zadanie súťaže a funkčná náplň sa formovala na základe série verejných stretnutí v rámci mesta. Zhodovala sa vaša vízia riešenia so zadaním súťaže?

DŠ: Koncept nášho návrhu sa snažil zahrnúť takmer všetky odporúčania z participačného procesu. Prioritou bolo vytvoriť viacúčelový priestor pre všetky generácie (najmä seniorov, študentov a návštevníkov športovísk v okolí), takže malo ísť o flexibilný návrh pre aktívny oddych, samozrejme s mestskou zeleňou by nadviazala na okolité športové areály. Veľký dôraz sa tu kládol na manažment dažďových vôd a mal to byť pilotný projekt tohto druhu.

MB:  Vzhľadom nato, že súťaži predchádzal kvalitne zorganizovaný participatívny proces bola naša úloha o to jednoduchšia - tieto požiadavky pretaviť do nejakých logických súvislosti a dať im architektonický výraz. Naša vízia sa do značnej miery zhodovala so zadaním vyplývajúcej z verejných stretnutí.

KB: Súčasťou zadania súťaže bola aj možnosť uvažovať s navrhnutím podzemných garáží. My sme nad touto alternatívou strávili nejaký čas, ale následne sme ju vylúčili z viacerých dôvodov. Najdôležitejším argumentom sa stala snaha vytvoriť návrh, ktorý by sa priblížil z pohľadu enviromentálnych a ekologických aspektov a kvality manažmentu zrážkových vôd, novým trendom v tvorbe verejných priestorov, ktoré poznáme zo zahraničia. Kedže sa jednalo o pilotný projekt takéhoto druhu na Slovensku, bolo jasné, že vytvorenie betónovej vane v podobe podzemných garáží by nenapĺňalo spomínané požiadavky na park.

Výzvou pre nás bol aj pohľad na transformáciu existujúcej stavby, ktorú sme v našom návrhu prerobili na komunitné centrum, v ktorom mali mať miesto viaceré záujmové krúžky a združenia. Tento objekt mal byť "motorom" parku. Bohužiaľ, v ďalšej fáze rozpracovávania architektonickej štúdie bol objekt investorom vyčlenený zo zadania.

Čo ste videli ako najväčší potenciál územia?

DŠ: Blízkosť významných mestských športových areálov, niektoré aj celoslovenského významu (NFŠ, NTC, Zimný štadión), v kombinácií s obytnou zónou prevažne so starším obyvateľstvom a neďalekou vysokou školou je už samo o sebe zaujímavým urbánnym stretom. Mix ľudí, migrujúcich za prácou, športom, školou a poloha tohto areálu predurčovala toto miesto na relax a aktívny oddych. Snaha bola práve spomaliť hektický pohyb, vniesť do územia kľud a vytvoriť zelenú "oázu" odfiltrovanú od neďalekého frekventovaného mestského ruchu. K tomu nám paradoxne dopomohla "jama" po bývalom cykloštadióne, a tak zo slabej stránky sme vyťažili maximum.

MB: Najväčším potenciálom tohto územia je jeho samotná poloha a väzby, ktoré sa tu vytvoria po zrealizovaní parku a interakcia s okolitými športovými zariadeniami a obytným prostredím. Určite treba spomenúť aj klimatický aspekt zelene a jej pozitívne pôsobenie na ochladzovanie prehriateho mestského vzduchu.

KB: Cyklistický štadión bol zbúraný pri rekonštrukcii Zimného štadiónu Ondreja Nepelu. Zostala po ňom iba kontúra bývalého cyklodrómu v podobe terénneho valu. Nejeden z nás architektov siaha pri tvorbe k častokrát aj k umelej úprave terénu, s cieľom vytvoriť dynamickejší priestor. V našom prípade tu už táto príležitosť bola a stala sa najväčším potenciálom a ústredným prvkom konceptu.

 Nakoľko sa finálna podoba parku líši od vášho víťazného návrhu?

DŠ: Našťastie, základný koncept parku v podobe zachovania "cyklodráhy" a rozdelenia územia do dvoch vertikálnych úrovni (hornej mestskej a spodnej parkovej) ostal zachovaný. Prekvapením bolo, keď sme sa dozvedeli, že nemôžeme počítať s existujúcim hospodárko-prevádzkovým objektom, v ktorom sme mali umiestnenú väčšinu komunitných aktivít, sociálne a technické zázemie pre park. Chýbajúce priestory sme museli premiestniť do nového "servisného" objektu. Výrazným zásahom bola aj "nutnosť " zameniť tenisové kurty za navrhované multifunkčné ihriská a následne vynechanie skateparku.

MB: Pri spätnom pohľade na vizualizáciu zo súťaže a realitu sa môže zdať, že nastali rôzne zmeny - veľa zmien, súťažný koncept však ostal úplne zachovaný. Následné procesy potom priniesli do projektu nové vstupy, očakávané i neočakávané, nevyhnutné pre ďalšie pokračovanie stavby. Zložitý proces povoľovania stavby, vstupy rôznych účastníkov do procesu, ich požiadavky (často poškodzujúce projekt), technické úpravy kvôli zjednodušeniu následnej prevádzky či etapizácia si zobrali svoju daň, napriek tomu si park zachoval svoj „nápad“, s ktorým sme v súťaži uspeli.

KB: Väčšinu návrhu sa nám podarilo zachovať, aj keď sme boli pod tlakom viacerých záujmov okolitých vlastníkov pozemkov. Rozdiel je napríklad v počte multifunkčných ihrisk, ktorý sa zmenili z troch na jeden, namiesto toho pribudli dva tenisové kurty. Rozmery oboch kurtov narástli, pretože sú dimenzované na parametre Davis Cup-u, z toho dôvodu sme prišli o mólo, ktoré malo slúžiť ako fitness plocha, resp. plocha pre stolný tenis 

Súčasťou návrhu bolo riešenie napojenia parku na cyklistické a pešie trasy. Podarilo sa toto spojenie zrealizovať?

DŠ: Jeden z kľúčových momentov návrhu bolo vyriešenie dopravy, či už statickej alebo dynamickej. Už len tým, že išlo o bývalý cykloštadión bola jedna z našich priorít zakomponovať bicykle aj do fungovania areálu, či už v podobe ponechanej dráhy alebo v navrhnutí podpornej cyklo-vybavenosti (prenájom bicyklov a ich údržba). Nakoniec, cyklodráha  (slúžiaca aj pre in-line) dotvára jasnú identitu parku aj jeho odkaz na históriu tohto miesta. Pri návrhu sme počítali z jeho úplným otvorením, ale z prevádzkových dôvodov a pod tlakom okolitých subjektov sa musel oplotiť.

MB: Samozrejme, samotný koncept je postavený na prepojeniach - konektivite, pohybe vo verejnom priestore a jeho vzťahom s bezprostredným okolím a mestom samotným.

Čo vás najviac teší a na čo ste hrdí?

DŠ: To, že sa to nakoniec aj zrealizovalo. Už od štúdie a počas ďaľších fáz projektu sme museli odolávať rôznymi negatívnym vplyvom, ktoré "umelo" spomaľovali proces konaní a následných schvaľovaní, z čoho vyplývali samozrejme termínové a finančné pnutia. Nikto z nás netušil, že park môže byť tak komplikovanou stavbou. Hrdí budeme až keď to bude slúžiť svojmu účelu naozaj dobre a snáď aj dlho.

MB: Realizácia, totožná so súťažným konceptom.

KB: Trojročný príbeh parku nás naučil veľa. Pocity satisfakcie ešte neprišli. Veríme, že prídu v čase, keď bude park fungovať. Za nás autorov sme všetci zvedaví na fázu po piatich rokoch, keď park bude mať svoj požadovaný výraz a stromy spolu so sadovými úpravami nadobudnú svoju silu.

Na čo by ste chceli zvlášť upozorniť pri vašom diele?

DŠ: Z technického hľadiska dôležitou podmienkou, s ktorou sme museli už od začiatku pracovať (bola to aj požiadavka Nórskych fondov), bol manažment dažďových vôd. Územie by sa malo vysporiadať s prívalom "100-ročného" dažďa. K tomu slúži rozsiahla drenážna sieť. Retenčná nádrž - jazierko je jediná viditeľná časť. Možno zaujímavým momentom bude vegetačná stena pri tribúnovom sedení a samotná stavba servisného objektu z CLT- panelov.

MB: Asi bude ťažké vypichnúť nejakú „naj“ vec, pretože park je komplexom rôznych funkcií, vegetačnej rozmanitosti či prvkami drobnej architektúry - každý si pravdepodobne nájde svoj obľúbený „kútik“. Nakoniec, park bude mať svoj efekt aj v nočných hodinách, vďaka rôznym svetelným atmosféram v samotnom areáli alebo v rámci servisného objektu (vyhliadka, átrium).

KB: Cieľom bolo okrem iného návrhom zareagovať aj na samotný verejný priestor od Kalinčiakovej ulice. Situovanie servisného objektu svojim natočením reaguje na park tak, aby sa zväčšil priestor smerom do ulice. Ten vyúsťuje do nástupného mikro-námestia, vďaka ktorému park Jama získal dôležitý verejný priestor, voľne prístupný z ulice. Za pozornosť stojí realizácia vegetačnej steny a strechy, ktoré sú súčasťou servisného objektu. Vegetačné steny sú samé o sebe v Bratislave témou skôr využívanou v interiéroch. My sme naopak chceli vniesť tento princíp do exeriéru.

Aká bola spolupráca s investorom (mestom)? Prebiehala komunikácia v návrhovej a realizačnej fáze bezproblémovo?

DŠ: Pri žiadnom projekte to nie je bezproblémové. Tu k tomu ešte pribudli vonkajšie vplyvy, ktoré celý proces odďalovali a tým aj naše finančné plnenia, s ktorými sme sa museli vysporiadať. Na druhej strane bol tiež tlak na cenu a obmedzený rozpočet, takže projekt sa musel niekoľkokrát upravovať, taký začarovaný kruh. Sme radi, že JAMA existuje, aj v tejto podobe. Stalo nás to, aj ľudí, ktorí na tom bližšie participovali, veľa úsilia (možno, niektorých menej :), ale myslím, že si budeme vedieť podať ruku so všetkými.

MB: Spolupráca s ľuďmi je náročná, ale pritom inšpirujúca a krásna a nebolo to inak ani v tomto prípade. Čím chceme poďakovať všetkým, ktorí do toho dali aj trochu viac ako museli a prispeli k zdarnému koncu. Spolupráca s mestom a procesy spojené s realizáciu (samotná súťaž, obstarávanie, povoľovacie procesy) sú však elementom, ktorý momentálne takýmto projektom neprajú, skôr komplikujú „hladký“ priebeh realizácie a bolo by dobré otvoriť na túto tému minimálne verejnú diskusiu, ak majú podobné projekty týmto spôsobom vznikať.

KB: Spolupráca s investorom - mestom bola pre nás novinkou. Nevedeli sme, čo môžeme od toho očakávať. Dnes to už vieme. V určitej fáze projektu by možno viacero architektov zo spolupráce odstúpilo. My sme sa však rozhodli urobiť všetko preto, aby park, ktorého investorom je mesto, sa stal realitou. Veríme, že príbeh Jamy do budúcna otvorí dvere ďalším projektom na strane, ktorých bude stáť mesto, architekti a verejnosť.

Park je vymedzený zo severu budovou NTC, z juhovýchodu areálom tenisového klubu Slovan, Kalinčiakovou ulicou a priľahlým areálom kúpaliska Tehelné pole a z juhozápadu Ulicou Odbojárov.
Park je vymedzený zo severu budovou NTC, z juhovýchodu areálom tenisového klubu Slovan, Kalinčiakovou ulicou a priľahlým areálom kúpaliska Tehelné pole a z juhozápadu Ulicou Odbojárov.Foto: Jakub Moravčík
Situácia
SituáciaAutori: Šubín, Boháčová, Berežný
Rezy
RezyAutori: Šubín, Boháčová, Berežný
Architektonické riešenie existujúcej topografie nadväzuje na pôvodnú stopu cyklistickej dráhy. Terénne úpravy boli minimálne.
Architektonické riešenie existujúcej topografie nadväzuje na pôvodnú stopu cyklistickej dráhy. Terénne úpravy boli minimálne.Foto: Jakub Moravčík
Architekti rozšírili verejný priestor od Kalinčiakovej ulice, ktorý vyúsťuje do nástupného námestia naväzujúceho na vyhliadkové mólo. Nový pavilón definuje hranicu parku.
Architekti rozšírili verejný priestor od Kalinčiakovej ulice, ktorý vyúsťuje do nástupného námestia naväzujúceho na vyhliadkové mólo. Nový pavilón definuje hranicu parku.Foto: Jakub Moravčík
Ideový koncept parku je postavený na dvoch úrovniach s rôznym funkčným využitím.
Ideový koncept parku je postavený na dvoch úrovniach s rôznym funkčným využitím.Foto: Jakub Moravčík
Voľnočasový priestor JAMA ako jeda z najväčších zelených plôch v Bratislave.
Voľnočasový priestor JAMA ako jeda z najväčších zelených plôch v Bratislave.Foto: Jakub Moravčík

Ústredná myšlienka parku je založená na zachovaní genius locci tohto miesta ktoré bolo v minulosti venované cyklistike. Architekti postavili koncept na zachovaní pôdorysnej stopy pôvodého cyklistického oválu, čím vytvorili pomyselnú hranicu medzi "pohybom a kľudom, mestom a prírodou, kontaktom a intimitou".

Verejný priestor je rozdelený na dve úrovne, pričom každá z nich ma iný charakter a dynamiku. V hornej prevažujú "rýchlejšie" aktivity typické pre mestský parter. Ústredným prvkom parku je dráha pre korčuliarov a cyklistov, na ktorú sú napojené dve vyhliadkové móla, multifunkčné ihrisko s tenisovou stenou a plochou určenou pre basketbal, dva tenisové kurty, kaviareň s átriom a vyhliadkou. Dolná úroveň parku je "pomalšia". Plní funkciu kľudového priestoru zameraného na prechádzky a oddych. Zelené plochy dopĺňajú priestory určené na šport. Po obvode je situovaná bežecká dráha, parkúrová a fitness zóna.

Architekti rozšírili verejný priestor od Kalinčiakovej ulice, ktorý vyúsťuje do nástupného "námestia" prechádzajúceho na vyhliadkové mólo. JAMA získala dôležitý verejný priestor, voľne prístupný z ulice. Pavilón situovaný pri vstupe má integrovaných viacero funkcií: kaviareň s átriom, pobytové schodisko s priľahlou vegetačnou stenou, priestor pre komerčnú prevádzku a doplnkové skladové, technické a hygienické priestory slúžiace prevádzke parku. Plochá strecha objektu je pokrytá extenzívnou zeleňou. Vizuálny akcent tvorí polotransparentný box s výhľadom na celý park.

Výsadba parku prebiehala pod dohľadom záhradného architekta Eugena Lipku. Sleduje architektonický koncept autorov s charakteristickými zónami voľnočasového areálu. Horný "mestský" parter je typický pravidelným rastrom ovocných stromov a upravenými trávnikmi. Dolná "prírodná" etáž je špecifická organickým tvarovaním chodníkov a nesúrodou výsadbou stromov, ktoré kopírujú trávnaté plochy s nižším nárokom na údržbu. V zadnej časti parku nájdeme extenzívnu zeleň, takmer bez zásahu človeka. "Ideový koncept spodnej úrovne je myslený ako nedbalá elegancia no nie anarchia", dodávajú autori. Prevládajú tu autochtónne a rýchlo rastúce druhy. Svahový ovál, ktorý tvorí prechod medzi hornou a dolnou úrovňou parku je porastený spoločenstvom extenzívnych rastlín.

Najvýznamnejšie dreviny sú označené priamo v teréne menovkami, čím rozšíri park svoj potenciál na edukačnú úlohu poznávania a chápania prírody v mestskom prostredí.

Sadovníke úpravy
Sadovníke úpravyAutori: Šubín, Boháčová, Berežný
V hornej úrovni prevažujú “rýchlejšie” aktivity typické pre mestský parter. Ustredným prvkom parku je dráha pre korčuliarov a cyklistov.
V hornej úrovni prevažujú “rýchlejšie” aktivity typické pre mestský parter. Ustredným prvkom parku je dráha pre korčuliarov a cyklistov.Foto: Jakub Moravčík
Cyklodráha ako reminiscencia pôvodnej funkcie areálu je zároveň logotyp parku JAMA. Povrchovú vrstvu betónovej dráhy tvorí farebný akrylátový povrch.
Cyklodráha ako reminiscencia pôvodnej funkcie areálu je zároveň logotyp parku JAMA. Povrchovú vrstvu betónovej dráhy tvorí farebný akrylátový povrch.Foto: Jakub Moravčík
Dolný priestor parku je skôr “pomalší”, typický svojou bohatou vzrastlou zeleňou a zelenými plochami pre hry a relax.
Dolný priestor parku je skôr “pomalší”, typický svojou bohatou vzrastlou zeleňou a zelenými plochami pre hry a relax.Foto: Jakub Moravčík
Hlavný vstup do voľnočasového priestoru je situovaný v priesečníku Kalinčiakovej ulice a ulice  Odbojárov. V kontakte s hlavným vstupom je navrhnutý nový objekt. Stavba pôsobí kompaktne, monochromatické riešenie dopĺňa priznané drevené „vnútro“.  Nárožie akcentuje polotransparentné prekrytie vyhliadky na streche pavilónu.
Hlavný vstup do voľnočasového priestoru je situovaný v priesečníku Kalinčiakovej ulice a ulice Odbojárov. V kontakte s hlavným vstupom je navrhnutý nový objekt. Stavba pôsobí kompaktne, monochromatické riešenie dopĺňa priznané drevené „vnútro“. Nárožie akcentuje polotransparentné prekrytie vyhliadky na streche pavilónu.Foto: Jakub Moravčík
Veľkorysý rozptylový priestor vyúsťuje do vykonzolovaného móla orientovaného do parkovej časti.
Veľkorysý rozptylový priestor vyúsťuje do vykonzolovaného móla orientovaného do parkovej časti. Foto: Daniel Šubín
V zadnej časti parku sa nachádza oddychová "prírodná" zóna, ktorá nevyžaduje intenzívnu údržbu.
V zadnej časti parku sa nachádza oddychová "prírodná" zóna, ktorá nevyžaduje intenzívnu údržbu.Foto: Jakub Moravčík
Amfiteátrové sedenie ako súčasť oddychovej zóny parku.
Amfiteátrové sedenie ako súčasť oddychovej zóny parku.Foto: Jakub Moravčík
Dôležitým prvkom je umelé jazierko, ktoré slúži aj na zavlažovanie.
Dôležitým prvkom je umelé jazierko, ktoré slúži aj na zavlažovanie.Foto: Michal Hanko
Systém spevnených komunikácií sprístupňuje zelené ostrovčeky parku.
Systém spevnených komunikácií sprístupňuje zelené ostrovčeky parku.Foto: Michal Hanko
Sčasťou parku je okrem hornej dráhy aj bežecký ovál po obvode spodnej roviny. Povrch tvorí  "syntetická guma" EPDM.
Sčasťou parku je okrem hornej dráhy aj bežecký ovál po obvode spodnej roviny. Povrch tvorí "syntetická guma" EPDM.Foto: Jakub Moravčík
 Súčasťou areálu je aj parkour zóna, crossfit a fitnes vybavenie.
Súčasťou areálu je aj parkour zóna, crossfit a fitnes vybavenie.Foto: Jakub Moravčík
Pobytové mólo s posedením, tvorí oceľovoá konštrukcia s dreveným roštom.
Pobytové mólo s posedením, tvorí oceľovoá konštrukcia s dreveným roštom.Foto: Jakub Moravčík
Fasáda pavilónu slúži zároveň aj ako oplotenie.
Fasáda pavilónu slúži zároveň aj ako oplotenie.Foto: Jakub Moravčík
Stavba je  prevažne jednopodlažná. V zadnej časti objektu sa nachádza malý amfiteáter, ktorý je v priamej väzbe na átrium priľahlej kaviarne.
Stavba je prevažne jednopodlažná. V zadnej časti objektu sa nachádza malý amfiteáter, ktorý je v priamej väzbe na átrium priľahlej kaviarne.Foto: Jakub Moravčík
Objekt je drevostavba z panelov z krížom lepeného dreva. Zaujímavým prvkom je vegetačná stena.
Objekt je drevostavba z panelov z krížom lepeného dreva. Zaujímavým prvkom je vegetačná stena.Foto: Michal Hanko

Víťazný súťažný návrh z roku 2014:

Súťažný návrh z roku 2014
Súťažný návrh z roku 2014Autori: Šubín, Boháčová, Berežný

Vizualizácie finálneho projektu:

Vizualizácia - celkový pohľad
Vizualizácia - celkový pohľadAutori: Šubín, Boháčová, Berežný
Vizualizácia - vstupné priestory
Vizualizácia - vstupné priestoryAutori: Šubín, Boháčová, Berežný
Vizualizácia - spodná úroveň
Vizualizácia - spodná úroveňAutori: Šubín, Boháčová, Berežný
Vizualizácia - pohľad z móla
Vizualizácia - pohľad z mólaAutori: Šubín, Boháčová, Berežný

Podklady: Daniel Šubín, BAAR

Poloha diela

Ing. Mgr. Art. Daniel Šubín
Ing. arch. Katarína Boháčová
Ing. arch. Martin Berežný

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím