Múzeum „stará“ Devínska

Rozhodnutie mestskej časti Devínska Nová Ves mať svoje múzeum bolo významným krokom samosprávy k zvyšovaniu celospoločenského povedomia v danej obci. Ale aj k čoraz viac pribúdajúcim návštevníkom, ktorí sem prichádzajú do okolitej prírody (Alúvium Moravy, Sandberg), aj vďaka obľúbenému cyklomostu. Je to dôležitý marketingový ťah obce. V tomto duchu sa aj pristupovalo ku koncepčnému návrhu. Zámerom rekonštrukcie bolo poukázať na historickú stopu obce cez tradičné znaky a tvary pôvodnej ľudovej architektúry a vdýchnuť objektu novú reprezentatívnu náplň.

Existujúci objekt bývalej krčmy, obchodu, pekárne a sídla ovocinárskeho podniku sa nachádza na hlavnej dopravnej osi Dvínskej Novej Vsi, Istrijskej ulici, ktorá už v minulosti tvorila dôležitú uličnú kostru pôvodnej obce. Budova je situovaná v blízkosti novšej budovy Múzea Chorvátskej kultúry na Slovensku. Rekonštruovaný objekt múzea je severnou stenou priamo spojený so susednou budovou. Druhá strana - južná fasáda ostala odhalená po nedávnej asanácii podobného objektu. Objekt sa tak stal z ulice výrazne exponovaný a spolu s blízkym Chorvátskym múzeom má predpoklad sa stať dôležitým miestotvorným prvkom na budúcej hlavnej promenáde. Existujúci objekt mal aj svoj dvorný priečny trakt, ktorý bol však v minulosti asanovaný. Tým sa vytvorilo ďalšie voľné priestranstvo, momentálne s nespevneným povrchom, ktoré spolu s existujúcim, na západ orientovaným svahom umožní v budúcnosti ďalší urbánny rozvoj. Pozemok je prístupný takmer zo všetkých strán, s možnosťou pešieho vstupu z východu (z dvora), zo západu (z ulice) a príjazdu priamo z pozdĺžnej ulice Istrijská. Vo dvore, na mieste asanovaného traktu, bola kedysi umiestnená historická studňa, ktorá sa plánuje počas realizácie 2. etapy opäť obnoviť v pôvodnom prevedení. Okolité objekty v ulici si ponechávajú zatiaľ svoj pôvodný ráz, aj keď v inom "šate", čo je ešte možné v budúcnosti doladiť a dotvoriť tak celú Istrijskú ulicu v jeden kompaktný architektonický celok.

V minulosti tento objekt slúžil pre rôzne rozdielne prevádzky. Posledné funkčné využitia bolo stolárstvo, pekáreň, potraviny, pohostinstvo, čo sa aj odrazilo na architektonickom výraze a dispozičných úpravách v budove. Uličný trakt však odolal rôznym obdobiam a programovým náplniam. Fasáda mala reliéfny povrch (horizontálne a tehličkové členenie), s naznačenými šambránami okolo drevených okien a profilovanými strešnými rímsami. Okenné otvory mali  klasické štvorcové delenie (na 6 polí), z interiérovej strany mali otvory mierny klenbový preklad. Na každej fasáde boli osadené drevené vstupné dvere s podobným delením ako pri oknách, s vetracím horným preskleným segmentom. Hmota objektu mala vidiecky ráz, so sedlovou keramickou strechou bez vikierov. Na severnej strane bola prepojená so susedným objektom s podobným tvároslovím. Južný štít strechy bol provizórne obložený OSB doskami, s naznačenou rímsou z OSB kapotáže. Vnútorná dispozícia bola prispôsobená pôvodným funkciám. Hlavný dispozičný trakt bol delený na 3 časti: pohostinstvo, potraviny a sklad. 

Pôvodný stav si môžete pozrieť TU.

Zámerom bolo previazať klasické črty ľudovej architektúry s jej novou reprezentatívnou náplňou. Slúžili nám k tomu rôzne pôvodné, aj novonavrhované prvky, všetko na bielom pozadí, aby nebol rušený konečný dojem starého a nového. Neprehliadnuteľným architektonickým akcentom je južná fasáda - štít, ktorá by mal upútať okoloidúcich, naznačiť dôležitosť objektu a vtiahnuť ich do umeleckého dvora, dotvoreného v 2. etape ešte doplnkovým objektom "Stodoly". Základným cieľom architektonického návrhu bolo minimalizovať zásahy do hmoty pôvodného objektu. Objem, pôdorysný tvar, fasádne priečelia ostali v pôvodných kontúrach. Zachované ostali aj otvory z východnej strany, kde je navrhnutý hlavný vstup do priestorov múzea, difúzne presvetlenie hygienického zázemia a priznaný fajermúr po asanovanej dvornej časti objektu. Celý objekt je biely, aj s existujúcim fasádnym profilovaním atiky, aby vyznel jeho pôvodný ráz. Odstránením OSB opláštenia štítu nám vznikla výrazná presvetlovacia plocha, ktorá po vybúraní stropných prvkov nám umožňuje lepšie presvetlenie interiéru. V štíte je erb obce - holubica, ktorá vrhá do interiéru svoj tieň, čo má viacero významov. Táto južná fasáda je doplnená mapou pôvodnej Devínskej, ktorá je ďalším významným pútačom - infotabuľou histórie obce. Tento prvok sa stane v buducnosti sučasťou informačného systému obce. Dvorný priestor bude v 2. etape dotvorený drevenou "stodolou" ako odkazom na asanovanú časť objektu, ale aj ako demonštrácia klasických tesárskych postupov pri výstavbe drevených konštrukcii. Budu v nej osadené väčšie exteriérové exponáty. Bude slúžiť aj pre rôzne kultúrne podujatia.

Pôvodná interiérová dispozícia objektu bola vyčistenánod všetkých rušivých prvkov, čím sa získal ucelený výstavný priestor s ostrovným zázemím. Novonavrhovaná typológia sa tak výrazne priblížila k pôvodnému radeniu vnútorných priestorov v starších objektoch miestnej ľudovej architektúry založená na jednoduchej priestorovej kompozícii: sieň - výstavná plocha, izba - projekcia, komora-  hyg. zázemie. Otvorením stropného záklopu sa podarilo dosiahnúť pompéznosť, vhodnu práve pre daný účel výstavníctva a doplnkového presvetlenia priestoru. Delia ho len priznané horizontálne nosné trámy krovu, ktoré zároveň nesú lankový systém osvetlenia a závesný systém výstavných panelov. Priestoru dominuje biela kocka - expozícia tradičnej ľudovej izby. Celý priestor bude zatienený bielymi difúznymi (textilnými) tienidlami, ktoré zabránia priamemu osvetleniu exponátov.Výstavný priestor je  plošne obmedzený. Preto sa zvolil ľahko modifikovateľný výstavný systém z prenosných podstavcov, ktoré zároveň svojím priestorovým radením a usporiadaním budú symbolizovať základné témy zadané kurátorským scenárom. Od vstupu do expozície bude návštevník vedený jednotlivými sekciami v predpísanej trase alebo bude len tak intuitívne plynúť jednotlivými zostavami - symbolmi výstavy.

Objekt je vystavaný prevažne z plných pálených tehál (hr. muriva 65-75 cm), v kombinácii s lomovým kameňom. Na miestach s lokálnymi technickými poruchami, najmä v spodných úrovniach stien bola použitá vápennopiesková malta. Preto bolo nutné obvodové múry ošetriť sanačnými omietkami, v severnej časti objektu predsadenou prevetrávanou sadrokartónovou stenou pre postupné vysúšanie muriva. Niektoré existujúce otvory boli zamurované, niektore steny a priečky zbúrané, všetky pôvodné povrchy odstránené. Okná a dvere boli vymenené za nové, opäť drevené v bielom prevedení a v podobnom členení, presklené časti boli nahradené izolačným dvojsklom. V štíte bola osadená nová hliníková zasklená stena s vertikálnym členením. Krovový systém "stojatá stolica" a drevený trámový strop boli kompletne zachované. Vymenené boli len niektoré prvky s výraznym poškodením a všetky boli následne opatrené insekticídnym resp. fungicídnym prípravkom a povrchovo upravené náterom na drevo. Pôvodná strešná keramická krytina bola nahradená novou betónovou. Hlavný vstup je cez rampu. Vonkajšie plochy boli čiastočne upravené už počas realizácie projektu Revitalizácia Istrijskej ulice. 

podklady: BAAR