Revitalizácia Kostnického námestia, Praha

Kostnické námestie vzniklo koncom 19. storočia spoločne s výstavbou Žižkova ako uzavretá oáza uprostred kamenného mesta. Parkový priestor, ktorý sa elegantne vysporiadal s prudko klesajúcim terénom zviera serpentína priľahlých ulíc. Takmer rovná plocha námestia má v dramatickom žižkovskom kontexte špecifický charakter.

Pôvodný ráz námestia narušilo v 20. storočí predovšetkým necitlivé umiestnenie trafostanice pre napájanie električiek a jej neskoršia dostavba, s ktorou súviseli nevhodné úpravy parkovej časti. Vzniklo mnoho bariér a terénnych zlomov, ktoré voľný priestor ešte viac rozčlenili. Z autentických remeselných prvkov drobnej architektúry zostali torzá vo veľmi zlom technickom stave.

Dianie trpezlivo sledovala pätica stromov, ktoré vyrástli do svojej súčasnej krásy. Ich koruny obohatili námestie o zelenú  klenbu a pokojnú atmosféru. Stali sa nenahraditeľnou estetickou a mikroklimatickou súčasťou miesta.

Návrh revitalizácie námestia založili architektky Radmila Fingerová a Hana Špalková na úcte k pôvodným tvorcom. “Snahou bylo obnovit jeho důstojnost a kultivovanost, která čiší ze starých fotografií. Zároveň má prostor působit obyčejným, prostým dojmem bez zbytečné okázalosti, což je základní rys celého Žižkova od doby jeho vzniku,” vysvetľujú.

V prvom kroku odstránili zbytočné bariéry, rozšírili rovný “plac” medzi svahovitými ulicami a dotvorili priestor zelenej oázy.

Zachované historické schodisko, kamenné múry a časti liatinového zábradlia boli citlivo opravené a doplnené. Na obvodovom chodníku opäť vyniká vzor pražskej mozaiky, zhotovenej podľa dobových fotografií. 

Výrazovo skromné stvárnenie nových prvkov necháva vyniknúť jemnosť a zdobnosť historických umelecko-remeselných prvkov drobnej architektúry i okolitých domov, vytvárajúcich priestor najmenšieho žižkovského námestia.

Navrhnuté priepustné povrchy a vegetačné strechy na existujúcej budove aj na novo navrhnutej kaviarni prispievajú k zvýšenej retenčnej schopnosti územia. V hustej spleti inžinierskych sietí  sa podarilo nájsť miesto na akumulačnú nádrž pre dažďovú vodu, ktorá je využívaná na splachovanie toaliet a závlahu. 

Priestorová redukcia technického objektu pre napájanie električiek sa ukázala ako nerealistická. S budovou preto architektky zaobchádzali ako s prirodzenou súčasťou parku, ktorý prostredníctvom terénnych úprav rozšírili aj o pôvodne nevyužiteľné plochy po jej obvode. Opravenú fasádu doplnila extenzívna zeleňa na pohľadovo exponovanej streche.

Cenným ťažiskom v kontexte okolia je voľný priestor pod korunami stromov, orámovaný rastlinami. Vodný prvok skrytý v dlažbe – zahmlievací systém, prispieva k lepšej mikroklíme v letných dňoch. 

Zázemie tvorí novostavba kaviarenského stánku, ktorá zastrešuje tiež bezbariérové ​​toalety a priestor na skladovanie mobilného nábytku a záhradných hier. Kaviarenský stánok zároveň podporuje kultúrne a sociálne aktivity a zvyšuje bezpečnosť priestoru.

Autorky: Radmila Fingerová, Hana Špalková