Zrekonštruovaná Villa Beer, Viedeň

Významná modernistická stavba Beer vo viedenskej štvrti Hietzing sa otvorí verejnosti 8. marca 2026. Dom postavený v rokoch 1929 až 1930 navrhli architekti Josef Frank a Oskar Wlach pre manželov Juliusa a Margarete Beerovcov. 

Villa Beer je považovaná za jeden z vrcholov tzv. druhej viedenskej moderny. Jej význam býva prirovnávaný ku kľúčovým medzinárodným ikonám medzivojnovej architektúry, pričom pre Josefa Franka predstavuje dielo, v ktorom sa naplno prejavila jeho predstava „ľudskej“ moderny – otvorenej, nedogmatickej a orientovanej na každodenný život.

Frankov výrok „medzi varením, jedením, spaním, prácou a bývaním leží to, čomu hovoríme architektúra“  tu získava konkrétnu, hmatateľnú podobu.

Obnova prebiehala pod vedením majiteľa Lothara Trierenberga a Nadácie Villa Beer v spolupráci s architektom Christianom Prasserom (cp-architektur) a s výrazným zapojením Spolkového pamiatkového úradu. Prácam predchádzal rozsiahly pamiatkový prieskum, ktorý viedla Alexandra Sagmeister. Cieľom bolo obnoviť pôvodný charakter stavby a prispôsobiť ho plánovanej prevádzke.

Hoci vila prešla v minulosti viacerými prestavbami, v rámci súčasnej rekonštrukcie sa podarilo prinavrátiť prízemie a druhé nadzemné podlažie k pôvodnému dispozičnému riešeniu: odstránili sa niektoré dodatočné priečky, uzavreli neskôr doplnené okenné otvory a znovu sa zvýraznila otvorená priestorová skladba, práca so svetlom a materiálmi. Zásadným krokom bolo aj technické a statické zabezpečenie od základov a kompletná obnova suterénu. Ten dnes slúži ako návštevnícke zázemie (foyer, malý obchod), obsahuje edukačné a administratívne priestory, šatne, hygienické a technické miestnosti. Pod terasou vznikol klimatizovaný archívny a výstavný priestor, pričom jednotlivé úrovne prepája výťah.

Súčasťou obnovy je aj revitalizácia záhrady. Návrh pracuje s historickým kontextom pozemku a posilňuje vzťah domu a exteriéru – prirodzene nadväzujúc na Frankovu koncepciu, v ktorej je príroda integrálnou súčasťou bývania. Pozornosť sa venovala aj zachovaniu existujúcich drevín a obnove významných stromov pri vile.

Projekt obnovy mal rozpočet približne 10 miliónov eur. Mesto Viedeň prispelo jednorázovo sumou 500 000 eur, dotácie zo strany Spolkového pamiatkového úradu predstavujú približne 200 000 eur a ďalších 200 000 eur je určených na prevádzku vily.

Program v priestoroch sprístupnenej vily bude postavený na viacerých vrstvách: okrem architektonickej kvality sa zameria aj na príbeh rodiny Beerovcov a historický kontext 30. rokov vo Viedni. Osudy pôvodných židovských objednávateľov sú pritom neoddeliteľnou súčasťou domu – rodina bola postupne vystavená ekonomickým tlakom, následne perzekúcii po roku 1938; dcéra Elisabeth Beer bola deportovaná a zavraždená v roku 1941. Aj životné dráhy autorov vily nesú stopu tohto zlomu: Josef Frank emigroval do Švédska (1934) a Oskar Wlach musel v roku 1938 odísť do USA.

Villa Beer bude prístupná prostredníctvom individuálnych a interaktívnych komentovaných prehliadok, cez víkendy aj bez sprievodcu. Ponuku doplnia podujatia, sympóziá a vzdelávacie programy. Vybrané priestory si bude možné prenajať a tri hosťovské izby umožnia aj prenocovanie. Podľa Kathariny Egghart má vila napriek otvoreniu „zostať čo najviac domom“ – návštevníci sa majú cítiť ako vítaní hostia.

Zrekonštruovaná vila zachytená na fotografiách Herty Hurnaus:

Fotografie Stefana Hugera:

Výkresová dokumentácia z dielne ateliéru architekta Christiana Prassera:

Pôvoná výkresová dokumentácia:

Fotografie a grafika z procesu rekonštrukcie vily:

Publikácia o architektúre, histórii a príbehu obnovy Villy Beer:

Podklady: Villa Beer Foundation
Ateliér: Architekt Christian Prasser
Fotografie: Herta Hurnaus, Stefan Huger