Kultúrno-kreatívne centrum Hviezda, Trenčín

Článok so sprievodným textom Laury Krištekovej, ktorý pôvodne vyšiel v aktuálnom čísle časopisu PROJEKT 02/2024 s podtitulom druhá šanca:

(Ne)obyčajná pamiatka

V septembri 2023 bolo v Trenčíne otvorené kultúrno-kreatívne centrum. Táto funkcionalistická národná kultúrna pamiatka bola pôvodne postavená v rokoch 1938 až 1940 ako Katolícky kultúrny dom, ktorý v čase prvej Československej republiky projektovali miestni stavitelia Dominik Filipp a Alexander Maráky. Biela jednoduchá hranolová hmota s jasnou kompozíciou a skeletovou konštrukciou predstavovala charakteristickú architektúru medzivojnového obdobia. Objekt bol prístupný z ulice cez vonkajšie predsunuté schodisko, vo vstupnom vestibule bolo tradičné pokladničné okienko, šatňa a bufet. Objekt obsahoval aj väčšiu jedáleň s letnou terasou, samostatne prístupnou z terasy z ulice. Kapacita veľkej sály bola v čase svojho vzniku výnimočná, obsahovala takmer 500 sedadiel a desať postranných núdzových východov. Na poschodie viedlo široké schodisko a nachádzali sa tu spolkové miestnosti, čitáreň, kancelárie, byty či zasadacia sála. Budova však slúžila svojmu pôvodnému účelu len niekoľko rokov a krátko po druhej svetovej vojne bola premenovaná na Kino Hviezda, v roku 1951 následne pod vojenskou správou na Dom armády. O trinásť rokov neskôr zase prešla pod pôsobnosť Okresného národného výboru. Hoci vo svojej ďalšej histórii objekt ešte niekoľkokrát zmenil svoju funkčnú náplň, sústreďovali sa v ňom hlavné kultúrne aktivity mesta až do konca 90. rokov. História objektu je tiež spojená s hudobným skladateľom Karolom Pádivým, ktorého pôsobenie v objekte (ako učiteľa) dodnes pripomína pamätná tabuľa osadená na vstupnej fasáde objektu. A hoci bola budova v roku 2009 vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku, v roku 2018 sa napokon musela na najbližších päť rokov jej prevádzka pre zlý stavebnotechnický stav skončiť.

Už v roku 2011 začalo mesto s prípravou projektu na celkovú obnovu stavby, na ktorú sa mu napokon o niekoľko rokov podarilo získať príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. To, že takáto investícia nesmerovala do budovania technickej infraštruktúry, ale do obnovy modernej pamiatky 20. storočia bez snahy zásadne prestavať alebo maximalizovať objem stavby, je výborná správa. Môžeme to považovať za signál, že na Slovensku sa po dlhých rokoch architektonické dedičstvo pomaly dostáva medzi priority aspoň lokálnej politiky, hoci absenciu verejných objednávok na základe verejnej architektonickej súťaže vnímame stále ako jeden z hlavných problémov slovenskej architektúry.

Rekonštrukcia architekta Pavla Balaščáka zachovala pôvodné objemovo-priestorové riešenie objektu, zmeny sa uskutočnili najmä v dispozičnom riešení a interiéroch vybraných miestností. Objemová skladba reflektujúca funkčné členenie stavby, ako aj farebnosť objektu zostala nezmenená, zo zadnej strany objektu bola dokonca odstránená neskoršia prístavba garáže. Na severovýchodnej fasáde objektu bol vytvorený bezbariérový vstup do objektu, naopak niekdajší vstup do objektu, nachádzajúci sa na severozápadnej strane v priestoroch niekdajšej jedálne, obnovený nebol. Z vizuálneho hľadiska predstavuje najväčšiu zmenu vo vonkajšej podobe stavby prinavrátená biela farebnosť drevených okenných rámov. Nové exteriérové omietky boli realizované s takmer rovnakou štruktúrou a farebnosťou.

Obnova pamiatky Kina Hviezda priniesla najväčšiu zmenu v dispozičnom riešení a technickej modernizácii stavby. Tú vyvolala najmä vstavba výťahu, prepájajúceho všetky podlažia objektu. V priestoroch prízemia sa vedľa seba nachádzajú dve hlavné sály, klubová miestnosť a zachovali sa tu tiež pôvodné priestory vestibulu so šatňou a pokladňou. V hlavnej sále bola vyrovnaná podlaha, stupňovitosť sedadiel bola zabezpečená prostredníctvom výsuvnej konštrukcie. V malej sále pribudla možnosť zostavenia variabilného tvaru pódia. Podzemné priestory stavby slúžia prevažne ako technické zázemie stavby, no nachádza sa tu aj ateliér tanečnej tvorby a kreatívne dielne. Na druhom nadzemnom podlaží vznikol po rekonštrukcii objektu nový výstavný priestor a na treťom podlaží ďalej nachádzame doplnkové priestory v podobe kancelárií a ateliérov. Interiér väčšiny menších miestností je štandardný, bez pridanej architektonickej hodnoty. Dôležité však je, že pri obnove boli s výnimkou výstavného priestoru zachované a obnovené všetky pôvodné terazzové podlahy, schodiská so zábradliami, ako aj väčšina originálnych interiérových dverných výplní.

Na záver teda môžeme skonštatovať, že rekonštrukcia Kina Hviezda je pomerne štandardnou pamiatkovou obnovou. Práve v tom však spočíva jej výnimočnosť. To, čo by v súčasnosti malo predstavovať zaužívaný postup pri narábaní (nielen) s pamiatkami 20. storočia, teda zachovanie ich autenticity, pôvodných materiálov, okenných a interiérových otvorov či hmotovo-priestorového riešenia, ešte stále na Slovensku nachádzame len výnimočne. Aj v tomto prípade by sme mohli hovoriť o autentickejšom stvárnení niektorých interiérov objektu či použití vhodnejšieho mobiliáru. Obnova Kina Hviezda však stále predstavuje taký príklad narábania s naším kultúrnym dedičstvom, ktorý je hodný nasledovať.

Architekt: Pavol Balaščák
Článok bol publikovaný v časopise projekt PROJEKT 02/2024
Text: Laura Krišteková
Za poskytnutie fotografií ďakujeme Matejovi Hakárovi.