Rekonštrukcia kultúrneho domu Poklad postaveného v štýle socialistického realizmu v Ostrave

Realizáciu ateliéru PLATFORMA architekti v ostravskej časti Poruba posunula hodnotiaca komisia medzi 29 diel nominovaných v aktuálnom ročníku Českej ceny za architektúru.

V päťdesiatych rokoch 20. storočia vtedajší režim masívne investoval do ťažkého priemyslu, ktorý mal byť poháňaný vysokou spotrebou uhlia. Mohutné investície prilákali do regiónu veľké množstvo pracovných síl a centrum regiónu Ostrava sa tak rýchlo z malého mesta rozrastalo do veľkej priemyselnej aglomerácie. Súčasťou rozvoja bola aj výstavba veľkého sídliska v Novej Ostrave (Poruba). Pre kultúrne potreby svojich obyvateľov bola ako centrum spoločenského života naplánovaná výstavba reprezentatívneho kultúrneho domu.

Stavba, vyhásená v roku 2009 za kultúrnu pamiatku ČR, vznikla pod hlavičkou Štátneho projektového ústavu pre výstavbu miest a dedín v Ostrave. Architekti Jiří Petrusiak, Čeněk Vorel a František Michališ navrhli v priebehu rokov 1957 a 1958 nový dom kultúry. Klasicizujúci rámec, ktorý formoval oficiálny socialistický realizmus, miestami oživuje inšpirácia bruselským štýlom. Stavebné práce boli zahájené v roku 1958. Podľa plánu mali trvať dva roky, avšak kvôli ťažkostiam s výstavbou bol dom kultúry slávnostne otvorený až v decembri 1961. Počas nasledujúcich dekád bol Dom kultúry upravovaný a prestavovaný. Stavba najviac utrpela v 90. rokoch, kedy bola veľká časť priestorov rozdelená a prispôsobená na prenájom. 

Celá modernizácia a rekonštrukcia kultúrneho domu je koncipovaná ako návrat k jeho pôvodnému účelu. “Důležitým faktorem prvotního konceptu byl rovněž urbanismus celého území. Návrh měl podpořit pravoúhlý systém blokové zástavby a tím vzniklých ulic a umocnit monumentalitu domu kultury, kterou v současnosti postrádá. Tyto ulice v návrhu určují pomyslné osy, směry, které přirozeně rozptylují a navádějí návštěvníky. Dle nekorektního a rigidního postoje ústavu památkové péče jsme ale od konceptu ustoupili a navrhli ponechání  původního pojetí domu a navrácení jeho dřívější podoby. Zásahy, které do objektu byly v návrhu provedeny, jsou vyabstrahovanou formou obrazu současného pojetí architektury a jejího vnímání,” vysveľujú genézu projektu autori.

Železobetónový skelet objektu je postavený na pôdoryse tvaru “T”, ukončeného plochou strechou. Hlavná budova má tri poschodia s hlavným vstupom v rizalite. V osi priečelia je plastika so súsoším baníka, hutníka a plánovača. Dôležitou súčasťou prestavby domu kultúry bolo odľahčenie vstupnej hmoty. Transparentný plášť otvára priehľady do haly a nanovo definuje hlavný vstup do objektu. 

Pôvodné vstupy v bočných krídlach, rovnako ako vnútorné schodiská nahradili výraznejšie transparentné hmoty, riešené vo väzbe na vstupnú zasklenú fasádu. 

“Objektu je navrácen status DOMU KULTURY, kde je hlavním a dominantním prostorem divadelní a koncertní sál,” vysvetľujú architekti. K nemu sú pridružené v jednotlivých častiach a podlažiach ďalšie priestory, slúžiace na kultúru a vzdelávanie. V hlavnej vstupnej hale je na mramorovom podstavci prezentovaná bronzová plastika ženy od Konráda Babraja z roku 1960. Pôvodnú figurálnu mozaiku možno vidieť v pravom krídle. Viacúčelová sála s hľadiskom pre 480 osôb je situovaná v centrálnej časti na druhom nadzemnom podlaží. Poslucháreň na nadzemnom podlaží bola prestavaná na malé kino s kapacitou 74 divákov. 4. NP zastrešuje technické vybavenie ako strojovňa, miestnosť vzduchotechniky, alebo ochodzy nad javiskom. V pravom krídle je tanečná sála a prislúchajúce priestory. Priestory dopĺňa reštaurácia, hudobný klub a bar ako neoddeliteľná súčasť všetkých aktivít. 

Fotografie pôvodného stavu:

Podklady: PLATFORMA architekti
Fotografie: Alex Shoots Buildings