IGI Vratislavice - knižnica a spolkové centrum, Liberec

Realizáciu ateliéru atakarchitekti, ktorá nesie meno významného továrnika Ignaza Ginzkeya, vybrala porota medzi 29 diel nominovaných v aktuálnom ročníku Českej ceny za architektúru.

Stavbu kultúrneho centra IGI iniciovala potreba premiestniť mestskú knižnicu z tesných priestorov Kultúrneho domu 101010. Ako vhodné miesto sa javil susedný nevyužívaný dom rímskokatolíckej fary. Objekt z roku 1914 v minulosti slúžil okrem iného ako sirotinec, škôlka a naposledy bol využívaný ako učilište. Zámerom mestskej časti bolo umiestniť do domu okrem knižnice aj menšiu multifunkčnú sálu, miestnosti pre spolky a materské centrum. Bývalá fara však nemohla prijať všetky požadované funkcie. Preto padlo rozhodnutie  rozšíriť budovu o prístavbu, ktorá vyrieši prevádzkové nároky viacerých celkov. Požiadavky a predstavy libereckej mestskej časti sformulovali konečné zadanie pre komunitné centrum.

Návrh “domáceho” libereckého ateliéru atakarchitekti vstupuje do živého centra mestskej časti s kostolom, radnicou, kultúrnym centrom a zámockým parkom. Riešenie verejného priestoru sa inšpiruje rytmom malých námestíčok v susedstve budov. Zopakovaním tohto urbanistického vzoru vzniká v južnej časti medzi komunitným centrom a kultúrnym domom ďalšia vonkajšia pobytová plocha pre ľudí a akcie. 

Starý dom si zachováva pôvodný charakter. Zo západnej strany ho s odstupom dopĺňa vyššia elementárna dostavba knižnice. Objekty navzájom prepája spoločný suterén a presklený spojovací mostík na úrovni prvého poschodia.

Z pôvodného domu sa napriek predpokladom zachovalo len obvodové murivo dvoch poschodí. Kvôli nenávratnému poškodeniu drevokazným hmyzom musel byť odstránený pôvodný krov a všetky drevené stropy. Krov bol nahradený vernou kópiou starého a zakrytý šablónami z prírodnej bridlice. Stropy nahradila únosnejšia spriahnutá konštrukcia z ocele a betónu. Hlboké základy stavby umožnili po vybetónovaní nových stropov a vyskladaní klenieb realizáciu ďalšieho využiteľného podlažia. Zníženie terénu z južnej strany otvorilo prístup pre denné svetlo a z vyhĺbenej jamy vznikol základ nového námestíčka. Z fasád boli odstránené necitlivé nánosy a po zateplení im boli prinavrátené historické prvky a detaily -  brizolitová omietka, drevené vstupné dvere a kópie špaletových okien.

V polozapustenom podlaží našlo svoj domov materské centrum, presvetlené rozsiahlym preskleným portálom. Mamičky s deťmi majú vizuálny kontakt so stupňovitou piazzettou, môžu na ňu vystúpiť a využívať ju na hranie. Prízemie využívajú spolky. Horné poschodie, ktoré sprístupňuje spojovací krčok z prístavby, patrí detskej knižnici. Detské oddelenie tvorí hravý priestor otvorený do krovu. Patria sem čitárne, herne, odpočivárne a plocha knižnice s voľným výberom.

Veľkosť, tvar a umiestnenie prístavby vychádzajú z kontextu zámockého parku a objektu fary, ale aj ochranných pásiem stromov a vedenia sietí infraštruktúry. Výsledkom je objekt s úzkou kompaktnou trojpodlažnou nadzemnou časťou a dvojpodlažným suterénom. Do troch nadzemných podlaží je integrovaná typológia knižnice, pripomínajúca veľkosťou útulnú obývačku. Otvorený priestorový princíp knižnice zahŕňa na prízemí recepciu s výstupom na terasu. Ochodza s voľným výberom publikácií je na poschodí prepojená s pôvodnou budovou. Stupňovitá čitáreň využíva najvyššiu úroveň pod oblúkovou strechou. Schodisko na severnej strane prístavby priamo nezasahuje do priestoru knižnice. Rozsiahle presklené plochy na prízemí prístavby smerujú do zámockej záhrady a maximálnej miere využívajú kontakt so zeleňou parku. Panoramatické okno pod strechou je tak blízko stromom, že návštevníci v čitárne majú pocit, že sedia priamo v korunách. Južný priehľad na kostol Najsvätejšej Trojice sa otvára z prostredného poschodia. V zrkadle ochodze sa počas stavby našlo miesto na zavesenie rozmernej tapisérie s motívmi mestskej časti. 

Podzemné poschodia ukrývajú kinosálu so šesťdesiatimi miestami, s malým lobby a šatňou v spoločnom vstupnom vestibule. Vestibul v úrovni suterénu  prepája starý a nový dom. Súčasne funguje ako spoločný vstupný priestor kina a materského centra.

Nosná schránka prístavby je vrátane schodiska a štvrťkruhovej strechy odliata z konštrukčného železobetónu. Z exteriéru je kompletne kontaktne zateplená a obalená čiernym falcovaným plechom. Časť strechy podzemného kina pokrýva vegetačná strecha, časť funguje ako rampa, vedúca do priestoru medzi novým a starým domom. Z neho sa vstupuje do knižnice a bezbariérovo do historického domu. Svoj vlastný vstup má aj posledný prevádzkovo samostatný celok - spolky. Členovia spolkov vchádzajú do starého domu priamo z ulice.

Pohľadový betón v interiéri prístavby, obnažené vyšpárované klenby, tehlové a kamenné murivo sú mäkko vystlané drevenými sedíliami a policami s knihami. Tie vytvárajú úkryty a zákutia, kde môže návštevník neustále objavovať niečo nové.

Podklady: atakarchitekti
Foto: Tomáš Souček

Použité materiály a riešenia: Dostavba knižnice je zo strany exteriéru kompletne kontaktne zateplená a opláštená systémom PREFA Prefalz. Ako strešnú krytinu historického objektu fary zvolili strešnú šablónu takisto od spoločnosti PREFA.