Rozhovor s Martinom Beďatšom, hlavným architektom mesta Trenčín

Ako súčasť cyklu Mapovanie architektúry regiónov prinášame rozovor s hlavným architektom mesta Trenčín Martinom Beďatšom. Rozprávali sme sa o aktuálnom dianí a o tom, čo dnes formuje mestské zásahy a urbanistické vízie Trenčína. Témou boli tiež priority mestského rozvoja, kvalita verejných priestorov, bytová politika, architektonické súťaže a v neposlednom rade vízie a koordinácia zámerov v súvislosti s projektom Trenčín 2026 – Európske hlavné mesto kultúry. Ako sa postaviť k náročným výzvam a využiť šance na pozitívne zmeny? Viac sa dozviete v rozhovore:

Identita mesta: Ako by ste v pár bodoch opísali dnešnú „identitu“ mesta z pohľadu architektúry, krajiny a verejných priestorov?

MB: Mesto pohody. Kedysi sme boli mesto módy, s prevahou odevného a aj strojárskeho priemyslu, so silným aspektom armády. Dnes je to inak. O pohode nehovorím len kvôli festivalu Pohoda, ale z pocitu, aký by sme v meste chceli resp. mali mať – a tak mi to hovoria napríklad mnohí návštevníci – že u vás je taká pohodička. A áno, v meste máme veľa daností, ktoré tento pocit navodzujú.

A čo to znamená z pohľadu urbanizmu? Napr. aj celková stratégia mesta, ktorá aj v územnom pláne hovorí o tom, že nechceme byť mesto veľkých priemyselných podnikov, ale skôr mesto veľkého množstva malých, ale kvalitnejších príležitostí – menších a stredných zamestnávateľov s rôznorodým zameraním. Mesto s príležitosťami a podmienkami kvalitnej náplne vo verejných priestoroch, kde sa ľudia naozaj cítia v pohode. Mesto s množstvom kultúrnych a komunitných príležitostí.

A v neposlednom rade aj mesto cestovného ruchu – historický a krajinársky potenciál nie je len v meste, ale aj v okolí a širšom regióne – kúpele Trenčianske Teplice, Beckov, Čachtice, Vršatec, Tematín, krásne cyklofriendly Biele Karpaty, Považský Inovec a Strážovské vrchy, ktoré svojim výbežkom – obrovským lesoparkom Brezina – zasahujú až priamo do centra mesta. To má naozaj máloktoré mesto. A potenciál vody – pri Váhu, ktorý je tiež v centre mesta, máme krásne inundačné územia, ktoré tvoria prírodné miesta plné pohody.

Čo pre vás znamená práca v pozícii hlavného architekta mesta? Ako do toho vstupuje EHMK 2026?

MB: Zaujímavá :) a nevďačná :( práca. Dlhodobo tvrdím, že hlavný architekt si má náplň práce hľadať sám, resp. so svojim tímom. Veľa počúvať. Objavovať a pomenúvať kvality, potenciály aj poruchy mesta. Pracovať na odstraňovaní defektov aj kvalitatívnom raste. Riešiť aktuálne, vecné a pragmatické roviny a problémy – čiže revitalizáciu mesta a vytváranie vhodných podmienok na investície do verejných priestorov a stavieb, ale zároveň myslieť aj strategicky a perspektívne, mať jasné vízie pripravené vo viacerých alternatívach, ktoré vedia reagovať na viaceré smery rozvoja, nakoľko v živom organizme mesta sa nedá všetko presne nalinkovať. Treba mať pripravené dôležité plány, ale zároveň mestu ponechávať aj určitú zdravú mieru živelnosti.

EHMK mestu vstúpilo hlavne do tej pragmatickej roviny – zrýchlili sme prípravu revitalizácií verejných priestorov a stavieb, ale všetko sa stihnúť aj tak nedá. Procesy sú dlhé, obstarávanie vie termíny ešte viac skomplikovať. My sme našťastie mali dlhodobejšie plány pripravené už dávnejšie pred kandidatúrou na EHMK a viaceré projekty boli už pri kandidatúre rozpracované – a aj tak sa niektoré z nich nedajú stihnúť  do 2026, plus samozrejme - aj financie majú svoje limity. Takže ideálny stav, ktorý som mal v hlave po získaní titulu EHMK, sa aj v mojej hlave priebežne zmenil resp. mení na reálny stav.

Genius loci: Ktoré historické, kultúrne alebo prírodné vrstvy Trenčína by ste chránili „za každú cenu“ a ktoré podľa vás čakajú na citlivú novú interpretáciu?

MB: Trenčín má tri základné fenomény – po prvé Váh s krásnymi rekreačnými priestormi priamo v centre, po druhé lesopark zasahujúci priamo do centra a po tretie hradné bralo úplne priamo v najcentrovatejšom centre. A na brale majestátny hrad, vnímateľný z diaľky aj zblízka, hrad tvorí silnú súčasť historického podhradia i širšieho centra, je silným vizuálnym i psychologickým fenoménom nášho najväčšieho - Mierového námestia. K histórii treba pristupovať s pokorou, do lesoparku primerane, ku rieke odvážnejšie. Napr. inundačné územia meníme na areály s parkovou, relaxačnou aj športovou funkciou, ale aj naopak – Trenčiansky luh sme vyhlásili za Obecné chránené územie, vrátane bezzásahovej zóny. A dlhodobo pripravujeme nábrežia a dotknuté územia na oboch brehoch centra na zásadné rozšírenie centra k rieke – a tu majú mať nábrežia vyslovene mestský charakter, hlavne na strane centra.

Čo sa mení v plánovaní: Ak by ste mali jednou vetou pomenovať posun, ktorý Trenčín v plánovaní potrebuje/zažíva – čo poviete?

MB: Mesto potrebujeme intenzifikovať a potrebujeme brániť suburbanizácii. A tu máme obrovský problém – na Slovensku všeobecne. Pozitívne sa mení to, že už pomaličky začíname chápať, že ak má mesto fungovať, musí byť husté s kvalitnou bytovou zástavbou, nie plné rodinných domov – to síce v ortofotomape pôsobí ekologicky – zhora to vyzerá ako zelené mesto, ale sú to nakrátko kosené trávniky s veľkými nárokmi na zavlažovanie, s bazénmi a terasami – a hlavne rozťahané na obrovskej ploche, s nadmernými nárokmi na dopravu, s chýbajúcimi alebo nefunkčnými verejnými priestormi, s mŕtvymi partermi, s ulicami bez ľudí. Tým si kvalitné životné prostredie nevybudujeme, nefunguje tu ekológia, ani ekonomika, ani sociálne aspekty mesta.

Negatívnym faktom zostáva, že bývanie v rod. dome je takmer rovnako lacné (alebo drahé) ako v bytovke, myslím náklady na výstavbu a prevádzku. A hlavne aj dane sú takmer identické, samospráva tu síce má určité kompetencie, ale keby ich jadrové mesto uplatnilo, spôsobí ešte väčšiu mieru suburbanizácie, proste chýba celoštátne legislatíva, ktorá by daňovo veľmi výrazne zvýhodnila bývanie v bytoch oproti rodinným domom. To sa samozrejme nedá uplatniť paušálne na všetky domy, ale pri novostavbách by sme pravidlá mali výrazne sprísniť, zatiaľ ale vôľu nevidím.

Ako hodnotíte skúsenosti s medzinárodnou súťažou Trenčín – mesto na rieke a s prípravou veľkých projektov pre EHMK 2026?

MB: Jedná sa o veľký projekt resp. proces, na ktorom sme začali pracovať už v roku 2011 a nazvali sme ho TrenčínsiTy. Samotná súťaž prebehla v roku 2014 a na slovenské pomery bola extrémne nadštandardná – jednak rozsahom a hlavne lokalitou - v centre krajského mesta, na hrane histórie a prírodného fenoménu rieky, nie je ani v rámci sveta priveľa tak lákavých lokalít. Aj preto sme predpokladali, že bude výzvou pre urbanistické ateliéry. To sa aj potvrdilo – zúčastnilo sa jej 59 tímov z 21 krajín celého sveta.

Aj príprava súťaže bola nadštandardná – hlavne veľkou mierou participácie s verejnosťou aj s odbornými zložkami. Porota bola 11-členná, medzinárodná – a veru nadrela sa. Každá práca mala 6 panelov, takže už len vystaviť 354 panelov tak, aby sa porota ľahko a prehľadne orientovala, nebolo jednoduché.

Dôležité je povedať, že súťaž bola ideová, nakoľko sme nepredpokladali, že prinesie jeden dokonalý výsledok, už len kvôli rozsahu a množstvu zásadných vstupov napr. z pohľadu celomestskej až nadregionálnej dopravy, udržateľnej mobility, ochrany životného prostredia, alebo z pohľadu pamiatkovej starostlivosti. Preto sme boli pripravení, že následne budeme riešiť všetky problematiky, aspekty a finálny návrh už my ako mesto, čo sa aj stalo, na projekte pracoval a pracuje hlavne kolega architekt Dušan Šimun - bol pripravený podklad pre zmenu územného plánu, ktorá bola schválená v roku 2021 a stále v tejto téme dodnes pokračujeme a čaká nás ešte množstvo práce. Takže moja skúsenosť je, že v tak zásadných a zložitých veciach je dôležitá kontinuita, nakoľko si vyžaduje obrovské množstvo času, rokovaní, presviedčaní a podobne, a keď sa to podarí, tak sa vlastne len otvoria dvere k ďalším detailom témy a kolobeh pokračuje v menšej mierke. Takýchto dlhodobých a zložitých procesov by sme veľa absolvovať nedokázali. Tu sme v tej strategickej rovine plánovania a tá sa v princípe nikdy nekončí.

Projekty pre EHMK sú iné – tu sme v tej pragmatickej rovine a tá má jasný začiatok a aj jasný koniec – realizáciou projektu sa v princípe ten materiálny rozmer diela končí a môžete ho pustiť z hlavy.

Kľúčové projekty: Ktoré projekty v najbližšej dobe ovplyvnia kvalitu verejných priestorov a bývania?

MB: Máme pripravených viacero revitalizácií verejných priestorov a stavieb. Viaceré vzišli z arch. súťaží. Z tých v poslednej dobe zrealizovaných spomeniem hlavne tie v centre - Mierové námestie, Átrium mestského úradu, „Čerešňák“ v lesoparku Brezina a Kultúrno-kreatívne centrum Hviezda.

Momentálne sa realizujú – aj pre aktivity EHMK -  pešia zóna  Hviezdoslavova, starý železničný most – Fiesta, Mariánske námestie, Ul. 1. mája, Námestie sv. Anny, Alúvium Orechovského potoka, bývalý župný dom – Trenčianske múzeum.

Máme pripravené (resp. niektoré dokončujeme) aj ďalšie projekty - Trenčiansky luh, Park M. R. Štefánika, Kultúrno-komunitné centrum Dlhé hony, objekt Studio vedľa KKC Hviezda, skatepark, dopravné ihrisko, šport areál na kúpalisku. A pripravujeme aj dlhodobejšie zámery revitalizácií verejných priestorov, zatiaľ vo forme štúdií – napr. Soblahovská ulica a niektoré vnútrobloky na sídliskách.

Okrem toho pripravuje viacero rekonštrukcií aj Trenčiansky samosprávny kraj – priestory na hrade, knižnicu a galériu so spoločným nádvorím, v realizácii je nová autobusová stanica súkromného investora a ŽSR pripravujú rekonštrukciu budovy hlavnej železničnej stanice.

Z pohľadu bývania sa jedná o súkromné projekty – spomeniem tie kapacitne významnejšie – napr. zámery Nová Merina a Dolné mesto – oba návrhy vzišli z urb.-arch. súťaží. A s potešením sledujem zmenu tzv. zámostia – ako sa bývalé obce konečne postupne menia na mesto – hlavne svojim charakterom, ako k starým rodinným domom pribúda život bytovkami a službami.

Brownfieldy: Kde vidíte v rámci mesta potenciál? Ako ho uchopiť? Ako vnímate budúcnosť území pri Váhu, v dotyku so železničnou stanicou a priemyselnými areálmi?

MB: Brownfieldy v Trenčíne vlastnia súkromné spoločnosti, teda okrem Fiesta mostu, ktorý už našťastie vlastní mesto a čoskoro bude adaptovaný na novú funkciu. V ostatných je zmena pomalá, ono to totiž nie sú kompletné brownfieldy, vlastníci sa snažia do existujúcich hál dostať aspoň nejaké sklady a podobne. Výnimkou je areál Meriny, hoci ani ten nie je kompletne prázdny, ale na pomerne veľkej ucelenej časti vzniká v top polohe v blízkosti železničnej stanice už spomenutý zámer Nová Merina – nová obytná štvrť s parčíkom, rozdelená na etapy, ktorá časom určite naštartuje zmenu celého areálu.

Územia pri Váhu riešime v projekte TrenčínsiTy, ich reštart je podmienený preložkou štátnej cesty, na ktorej momentálne aktívne pracujeme. Po jej realizácii vzniknú podmienky na výstavbu verejných stavieb a priestorov, aj súkromných polyfunkčných objektov s vybavenosťou v parteri a s bývaním na vyšších podlažiach.

Váh ako os mesta: Ktoré úseky nábrežia a priľahlých tokov si prioritne zaslúžia revitalizáciu a nové  prepojenia? Ako do toho zapadajú Sihoť a Ostrov ako kľúčové krajinné priestory?

MB: Váh v Trenčíne je fenomenálny – jeho špecifikom sú krásne inundačné územia, ktoré spôsobujú, že existuje priamy dotyk s riekou, nie len cez ochranné hrádze, ako je to vyššie aj nižšie mimo širšieho centra. Mimochodom – tu veľmi oceňujem, že pri plánovaní úprav toku a pri vzniku kanálov urbanisti v medzivojnovom období mysleli na mesto aj na možnosti jeho rozvoja a nerozťali ho vysokými hrádzami už spomenutých kanálov v dôležitých rozvojových polohách, ale naopak, vznikol krásny ostrov s obrovským  rekreačným potenciálom, ktorý je z veľkej časti už dávnejšie naplnený. Na Sihoti je hrádza odtiahnutá od vody a vznikol tam priestor na príjemnú promenádu.

Priamo v centre riešime nábrežia v projekte TrenčínsiTy – navrhnuté sú ako nábrežia mestského charakteru, s objektami v dotyku s hrádzou, ale s parterom v jej úrovni, takže nevzniká žiadna – ani optická bariéra medzi navrhovanou zástavbou a vodou.

No a potom máme pomerne veľké inundačné územia, to na strane centra už z veľkej časti prešlo transformáciou na verejný športový areál, na opačnom brehu je tzv. Alúvium Orechovského potoka, ktoré sa momentálne revitalizuje na prírodný park, ktorý bude prístupný priamo z Fiesta mostu aj novou lávkou cez Orechovský potok – dnes sa totiž dá do alúvia dostať iba obrovskou zachádzkou, takže jeho potenciál bol absolútne nevyužitý. Jeho sprístupnením získame priamo v centre ďalší park, do ktorého bude cez Fiesta most napr. zo Štúrovho námestia bližšie ako do mestského parku M. R. Štefánika – a hlavne na rozdiel od mestského parku, ktorý má okrem ekologickej funkcie primárne spoločensko – kultúrnu funkciu, alúvium bude prírodný park – s krásnymi výhľadmi na historické centrum, kde môžete relaxovať, športovať, grilovať a využívať potenciál Váhu. A podobné územie pripravujeme aj kúsok nižšie – v Trenčianskom luhu. Od roku 2021 je luh zapísaný v štátnom zozname chránených častí prírody ako Obecné chránené územie, ktoré mestské zastupiteľstvo jednohlasne schválilo. Má veľkú bez zásahovú časť – s náučným chodníkom pre pozorovanie prírody, ale aj časť, ktorá bude mať po pripravovanej revitalizácii rekreačno-športový charakter.

Participácia a aktivizmus: Ako prenášate skúsenosti s občianskymi iniciatívami do oficiálnych procesov mesta – od zadania, cez súťaž, po realizáciu?

MB: V procese TrenčínsiTy sme veľmi aktívne participovali priamo s kolegami z útvaru, s líderkou Renatou Kaščákovou, ktorá odviedla skvelú prácu, aj s pomocou externých subjektov – spomeniem Oddelenie priestorového plánovania a manažmentu STU Bratislava a spoločnosť Dicio. Pár rokov dozadu sme na meste zriadili Inštitút participácie – kolegovia sú od začiatku pri tvorbe zadaní, organizujú stretnutia s obyvateľmi, zbierajú podnety, pocity a nápady a v spolupráci s odborníkmi z iných útvarov ich vyhodnocujú a pretavujú do zadaní a projektov. A veľmi nám pomáha aj jeden z programov EHMK Trenčín 2026 – komunitný projekt Živé susedstvá.

Manuály, štandardy a vízie: Aké manuály a metodiky má dnes Trenčín k dispozícii? Aké plánujete pripraviť?

MB: Od roku 2024 máme Manuál verejných priestorov od ateliéru Between a Manuál reklamy a označovania prevádzok. Pár rokov dozadu sme zaviedli reguláciu veľkoplošnej reklamy do územného plánu. Máme VZN o Graffiti a Street Art. Pred dvoma rokmi sme vytvorili post mestského kurátora, je ním Mag. phil. Omar Mirza - špecialista na verejný priestor, ktorý sa venuje vizuálnej kvalite mesta od umenia vo verejnom priestore cez reklamu a vizuálny smog až po mestský mobiliár či placemaking.

Od roku 2021 máme Plán udržateľnej mobility, ktorý vypracovalo Centrum dopravního výskumu – osobne som tomuto materiálu venoval obrovské úsilie, premiestňovanie a pohyb ľudí je jedným z najdôležitejších aspektov urbanizmu a fungovania mesta samotného.

A samozrejme máme Program rozvoja mesta Trenčín 2023+. Jedná sa o aktualizáciu dokumentu, ktorý vznikal súbežne s procesom TrenčínsiTy, v silnej participácii - a položil základy dlhodobej stratégie a vízie mesta, v ktorej pokračujeme a ktorú postupne napĺňame.

Krátka trasa bez auta: Ktoré miesta v Trenčíne by si zaslúžili spojenie „pešo alebo na bicykli bez rozmýšľania“ – a čo je na to potrebné?

MB: Tak tu je odpoveď jednoznačná – prepojenie najväčšieho sídliska Juh s centrom mesta najkratšou trasou cez lesopark Brezina. V súčasnosti to prepojenie síce existuje, ale je vyslovene turistického charakteru. Potrebujeme tu však aj silnú mestskú trasu – bezpečný a osvetlený koridor s kvalitným povrchom, ktorý si okrem iného vyžaduje odstrániť aj množstvo bariér – serpentínami v príjemnejšom sklone treba prekonať zopár strmých úsekov vrátane zopár schodísk. Zámer nazývame Debarierizácia Breziny, už dlhodobejšie sa mu dobrovoľnícky venuje a pripravuje ho denný užívateľ Breziny Fero Hanzel. Bohužiaľ kvôli množstvu inej práce je tento zámer na „čakačke“, verím, že po časovom návale spojenom s EHMK aj tento zámer dostane už dávno zaslúženú prioritu a pretaví sa do projektu.

Inak sa aktívne venujeme rozširovaniu cyklistickej dopravnej siete, začíname sa pripravovať aj na úpravy niektorých silných peších ťahov – v princípe platí pravidlo, že ľudia chodia peši tade, kde je to nielen možné, ale aj príjemné. Niekedy aj krátky peší ťah nefunguje – ak je nepríjemný. A aj o tom je projekt TrenčínsiTy – okrem iného nesie v sebe aj silný aspekt udržateľnej mobility.

Súťaž, do ktorej sa oplatí ísť: Téma, na ktorú by ste si dnes trúfli vyhlásiť otvorenú súťaž – prečo a s akým očakávaním?

V rámci projektu TrenčínsiTy je najlukratívnejší priestor pri Váhu pri Fiesta moste vyhradený pre multifunkčný kultúrny objekt s parčíkom. Má tam byť jedna z najzásadnejších stavieb mesta, v územnom pláne máme zadefinované iba hrubé objemové parametre. Už od začiatku urb. riešenia hovoríme, že takýto objekt bude jednoznačne potrebovať kvalitnú arch. súťaž – od nej očakávame, že prinesie top stavbu do top lokality a naplní očakávanie kvalitného rozšírenia centra mesta k rieke.

Momentálne ale ešte nedozrel čas, nechceme súťaž robiť v zbytočnom predstihu, najskôr treba splniť podmienku preložky štátnej cesty – bez nej rozšírenie centra nie je jednoducho možné. Súťaži sa treba začať venovať v okamihu, keď bude preložka povolená, súbežne sa treba venovať plánovaniu zdrojov.

Dedičstvo 20. storočia: Ako uchopiť moderné stavby a sídliskové štruktúry tak, aby nestratili charakter?

MB: Tak toto vidím trochu problematicky. Kvalitná sídlisková štruktúra, ktorá je principiálne bloková, charakter nestratí ani rekonštrukciou ani výmenou stavieb – u nás je to medzivojnová a tesne povojnová Sihoť. Ale mladšie a menšie sídliskové štruktúry sú pomerne krehké - nemajú jasne vymedzené bloky, nemajú jasné nosné ulice, majú pomerne veľa voľných zelených plôch bez konkrétnejšej funkčnej definície – a preto sa do nich pomerne často vstupuje novými zásahmi. A tie môžu charakter zmeniť, pokiaľ ho zmenia pozitívne, tak je to vítané, ale zmeny môžu byť aj kontraproduktívne. Teraz nemyslím farebnosť, tú beriem ako daň móde a túžbu obyvateľov uniknúť z pôvodnej šedi, ktorá mala aj množstvo negatívnych asociácií, ale oblečenie sa dá vymeniť pomerne ľahko. Ale hmotové zásahy sa len tak ľahko nezmenia. Ale neviem túto tému presne uchopiť, štruktúry sa dajú chrániť v územnom pláne formou stabilizovaných blokov, na spomínanej Sihoti to aj robíme, ale všeobecne by som sídliská ja osobne nestabilizoval.

A charakter stavieb je tiež krehký – významnejšie stavby sú napr. obložené kameňom, ale nespĺňajú tepelné parametre, tak také stavby keď sa necitlivo zateplia, naozaj môžu stratiť charakter. Podľa mňa sa aj to dá zvládnuť, ale určite nie cestou výberu projektanta rekonštrukcie cez najnižšiu cenu.

Dostupné bývanie po Trenčiansky: Kde vidíte najreálnejší priestor pre dostupné nájomné bývanie, aby posilnilo komunitu, nie tlak na infraštruktúru?

MB: Ideálny stav je nové nájomné bývanie rozptýliť do existujúcich štruktúr – aj preto nie som zástancom prílišnej stabilizácie sídliskových štruktúr. V Trenčíne máme zarezervovaný aj jeden blok vo vlastníctve mesta na výstavbu viacerých bytoviek – aj s väčším množstvom nájomných bytov, v lokalite Dolné mesto.

Tento systém však podľa mňa vyžaduje zásadnú zmenu myslenia, u nás extrémne prevláda túžba byt vlastniť, a aj preto sú nájomné byty vnímané ako sociálne bývanie, súkromný sektor sa nájomným bytom v princípe vôbec nevenuje. Nie sme ako Viedeň, kde je nájomné bývanie dlhodobá a stabilná politika – a aj tá robí z Viedne už dlhodobo jedno z najlepšie hodnotených miest na život. V tejto oblasti som pesimista aj v dlhodobom horizonte.

Otvorené dáta: Čo chcete sprístupniť projektantom a verejnosti (mapy, štandardy, detaily) a ako to zlepší kvalitu projektov?

MB: Máme špecialistu na GIS, kolegu Petra Ondruša, ktorému je GIS okrem práce aj koníčkom. A je to cítiť – keď od neho potrebujem 100, dostanem 200, s pridaním rôznych funkcionalít,  radosť spolupracovať. Vďaka nemu máme, trúfam si povedať - top Geoportal. S aplikáciami územný plán, ortofotomapy, technická mapa, 3D model mesta aj terénu, všetko v rôznych kombináciách a mnoho ďalšieho – mapy a pasporty a aplikácie - majetok, dreviny, parkovanie, mobiliár, údržba a podobne. Máme aj rôzne vychytávky – napr. porovnávania starších územných plánov s aktuálnym, alebo porovnávania aktuálneho úpn so zmenami úpn, rovnako porovnania ortofotomáp – je geniálne, keď si viete robiť rôzne porovnania pohybom lišty na monitore. Ako a kedy bol ten ktorý blok zaregulovaný, ako napr. rastie zeleň a kedy a ako rýchlo sa lúka zmení na džungľu a podobne. Takže spracovanie dát máme podľa mňa naozaj top, trochu máme medzery v aktualizácií dát, nakoľko nie každá nová informácia sa ku kolegovi Petrovi dostane v správny čas.

Kde treba trpezlivosť: Príklad projektu, ktorý „zastal“ – čo napokon zafungovalo, aby sa pohol?

MB: Takmer v každej obci, o mestách ani nehovoriac, je viacero vecí, faktov a vplyvov, ktoré nie sú v rukách mesta. Napr. cestná sieť – tie najzásadnejšie komunikácie - cesty 1. triedy vlastní a spravuje štát – Slovenská správa ciest, cesty 2. a 3. triedy zase kraj, až ostatné sú miestne komunikácie. Každý tok, nielen rieky, ale aj potoky, sú v štátnej správe a vlastníctve daného povodia, vrátane ochranných hrádzí. Do panorámy a veduty mesta takisto v mnohých prípadoch zasahuje štát cez pamiatkovú ochranu – teda tam, kde sú pamiatkové rezervácie alebo pamiatky umiestnené tak, že napr. výšková regulácia mesta môže byť s nimi vo vzájomných súvislostiach – a to je často.

Takže pri zásadnejších veciach je spolupráca nevyhnutná – treba veľa vysvetľovať a veľa presviedčať, pričom často sú súvislosti nielen odborné, technické, urbanistické a podobne, ale aj ekonomické. A to presviedčanie si nevyžaduje šarm alebo silu presviedčajúceho, ale množstvo analýz, faktov a dát, pričom ich vypracovanie stojí nemálo času aj prostriedkov. Toto všetko sme zažili pri projekte TrenčínsiTy, bez trpezlivosti by sme možno skončili so šuplíkovým projektom. Takže u nás vždy zafungovalo to, že keď sa zjavila prekážka a proces zastal, vyrokovali sme, za akých ďalších podmienok sa vieme pohnúť ďalej – a tie podmienky sme splnili a dokázali sme, že sa uberáme správnym smerom. Len to všetko stojí čas, a ten máte iba v prípade kontinuity – nielen odbornej, ale aj politickej vo vašej vlastnej samospráve. Aj preto som vďačný nášmu primátorovi p. Rybníčkovi, že si je toho vedomý a drží dlhodobú volebnú kontinuitu, ktorá umožňuje pokračovať v zásadných urbanistických a strategických procesoch, ktoré sú už zo svojej vlastnej podstaty vždy dlhodobého charakteru.

Mesto ako tím: Ktoré oddelenie alebo externý partner dnes pomáha ťahať kvalitu najviac – a čím konkrétne?

MB: Jednoznačne je to samotné vedenie mesta – primátor i obaja viceprimátori, ktorí už od začiatku ihneď pochopili význam a zmysel strategického procesu TrenčínsiTy. Ja si vôbec neviem predstaviť, ako by sa dal taký proces zvládnuť, keby mal človek bojovať aj s vlastným vedením – to by bola čistá strata času a ilúzia, ktorá by časom padla na veľmi tvrdé dno. Takže podpora vedenia aj jeho účasť na samotnej práci je úplne kľúčová.

A potom je to o kvalitnom odbornom tíme – v našom prípade sa jedná hlavne o kolegyne a kolegov z Útvaru územného plánovania a z Útvaru mobility. A viacero externých spolupracovníkov z radov urbanistov a dopravákov, ktorí sa v priebehu času aj menili. Pričom garantom nám bol Peter Gero – s jeho obrovskými skúsenosťami z Hamburgu a z dlhoročnej práce pri projekte HafenCity. A spolupráca s Bratislavskou Fakultou architektúry na viacerých urbanistických a architektonických témach, aj spolupráca na rozvojových a strategických plánoch a dokumentoch s už spomínaným Oddelením priestorového plánovania a manažmentu STU.

Realizačné kapacity: Je na trhu dosť kvalitných projektantov a zhotoviteľov? Ako ich motivovať a udržať?

MB: Architektov a projektantov, ktorí sa venujú stavbám, je podľa mňa relatívne dosť, ale problém vnímam v nedostatku urbanistov, krajinárov, dopravákov a architektov, ktorí sa špecializujú na verejné priestory - teda aspoň v našom meste. Priznám sa, že neviem ako ich motivovať a udržať. Plus mi chýbajú interdisciplinárne prepojenia – napr. dopraváci často robia bez urbanistov, bez sociológov, architekti bez krajinárov a podobne.

Rýchle zásahy, presvedčivý výsledok: Ktorým miestam stačí málo a ľudia to pocítia?

MB: Tak takých miest, ktorým stačí málo, je podľa mňa málo. Ale áno, sú aj také. Vyšli napr. z Mestských zásahov, kde stačilo zrekonštruovať plochu zelene a zrazu z toho vznikol atraktívny parčík – u nás napr. plocha na zámostí medzi strednými školami a autobusovými zastávkami a obchodmi, kde chýbal ucelený verejný priestor. Pridaním mobiliáru, vytvorením chodníkov a menšou výsadbou zelene naozaj vznikol parčík, ktorý perfektne funguje – a nielen pre študentov. Podobne v mestskom parku – prišla aktivita Priestor a park zrazu opäť začal žiť kultúrou. Pokiaľ to málo prinesie niečo zmysluplné, komunitné, pomôže prostrediu a pritiahne ľudí, tak je to super. Veď aj o tom je fungovanie mesta, že ľudia priťahujú ľudí.

Formujúce vplyvy: Kde na Slovensku / v zahraničí to robia dobre? Čo najviac ovplyvnilo váš prístup (osoby, školy, mestá, projekty)?

MB: Z architektúry mi je blízka tvorba Jeana Nouvela. Z urbanizmu Ildefons Cerdà a jeho návrh rozvoja Barcelony, mimochodom vtedy – v polovici 19. storočia – Barcelončanmi odmietaný, dnes mnohými obdivovaný a oceňovaný. Raz darmo, lepšiu mestskú štruktúru ako kvalitné uličné bloky s vnútornými dvormi sme podľa mňa zatiaľ nevymysleli. Potom sa v dobrej viere, ale bohužiaľ, začali jednotlivé funkcie oddeľovať. A dlho trvalo, kým sme prišli na to, že najlepší je mixed-use v klasickej blokovej uličnej zástavbe.

Z bližších miest je mi veľmi sympatická Ľubľana, Olomouc a náš partnerský Český Krumlov s fenomenálnou Vltavou, z našich miest hlavne Košice. Z krajinárstva - Lednicko-valtický areál spolu s CHKO Pálava s Mikulovom - je to veľký kus krajiny, kde sa všade cítim veľmi dobre. Zo sveta je to oblasť Les Baux-de-Provence – famózna krajina vrcholiaca malebnou historickou dedinou. Z novších urbanistických projektov HafenCity, s ktorým nás podrobnejšie zoznámil náš garant a priateľ Peter Gero, tam to naozaj spravili super. U nás to podľa mňa dobre robí Trnava. A dúfam a verím, že v rámci možností aj Trenčín – a aj preto mi je z architektov najbližší práve dlhoročný kolega Dušan Šimun. V rámci možností hovorím preto, lebo bez celospoločenského konsenzu a štátnej legislatívy zabraňujúcej suburbanizácii a preferujúcej bývanie v bytových domoch sa zdravé mesto dá formovať len veľmi ťažko.

Srdcovka: Priestor v meste, ku ktorému máte osobný vzťah – čo by ste mu dopriali v najbližších dvoch rokoch?

MB: Trenčiansky luh. Som v ňom takmer denne. Je málo miest, kde sa v tak príjemnom pomere stretáva ruch mesta so spevom vtákov a žblnkotom vyskakujúcich rýb. Upokojujúca hladina Váhu s  labuťami, v pozadí majestát Trenčianskeho hradu, odrážajúci sa aj na hladine, niekedy čerenej hlavou bobra. Napriek tomu, že bobry vcelku výdatne „udržujú“ pobrežný porast, celkovo luh zarastá obrovskou rýchlosťou, lúčne plochy miznú pod húštinami. Prajem mu rýchlu realizáciu plánovanej revitalizácie jeho rekreačnej časti, inak si ho príroda zoberie celý – a to mi v širšom centre krajského mesta zmysel nedáva.

Titulná fotografia: Bořivoj Čapák