Akupunktúra nábrežia/ Bluefield rieky Váh & mesta Trenčín: projekty vertikálneho ateliéru Fejo & Hanáček

V rámci virtuálneho prieskumu tvorby na Fakulte architektúry a dizajnu STU si od dnes môžete pozrieť projekty vertikálnych ateliérov. V samostatnom článku predstavíme prácu ateliéru Fejo & Hanáček, ktorý sa počas krátkej doby stihol vyprofilovať ako jeden z najvýraznejších. Svedčí o tom napríklad cena CHEDDAR v kategórii Vertikálny ateliér, víťazstvo a nominácia študentov v kategórii Urbanizmus, alebo prvé miesto poslucháča ateliéru v národnom kole súťaže ISOVER Multi Comfort Students Contest 2020. Zadania sú zamerané na prepojenie medzipriestoru “Between“ medzi urbanizmom a architektúrou. Cieľom je vedenie študenta k tomu ako navrhnúť urbanistický koncept a dotiahnuť ho až po drobnú mierku a detail.

Fejo & Hanáček pokračujú v prínosnej spolupráci s mestom Trenčín. Aktuálna téma Akupunktúra nábrežia: Bluefield rieky Váh & mesta Trenčín sa snaží nájsť odpovede na otázky: Ako citlivo reagovať na riečnu krajinu v meste? Aké sú možnosti a limity súčasnej akupunktúrnej architektúry? Čo je to bluefield rieky a ako s ním narábať? Dajú sa prelomiť stereotypy o mestskom nábreží? Ako regenerovať či renaturalizovať riečne brehy?

Prácu ateliéru priblížime formou rozhovoru, ktorý pripravili študenti ateliéru. V závere článku nájdete galériu so všetkými projektmi zo zimného semestra 2020/2021. 

Na nasledujúce otázky nám odpovedala jedna z vedúcich ateliéru, Katka Fejo:

Čo vás podnietilo k práci na tak komplexnom a veľkom zadaní ?

Hlavným podnetom boli názory študentov nášho ateliéru, viedli sme o tom bohatú diskusiu. Výsledok bola téma rieka + mesto a zadanie sme postavili na štyroch mierkach.

Mesto a Región - XL mierka - v tejto časti projektu mali študenti za úlohu spracovať výhľadovú prognózu rozvoja mesta v nabrežných polohách. Mesto a zóna - L mierka - následne si vybrali podľa vlastného posúdenia lokalitu, ktorá bola pre nich atraktívna a spracovali masterplan. Mesto a nábrežie - M mierka - dôležitou súčasťou témy bol prístup k samotnému nábrežiu, mäkká a tvrdá hrana, charakter a forma nábrežia. Mesto a verejné priestory - S mierka - projekty boli dotiahnuté až po urban design verejných priestorov s dôrazom aj na zapojenie krajinárskeho riešenia.

Dlhodobou stratégiou nášho ateliéru je konfrontácia projektov so zahraničnými univerzitami a profesionálnymi ateliérmi.

Dôvod, prečo sme robili takéto veľké zadanie je jednoduchý. Na školách ako MIT v USA, Delft alebo Harvard sa robia v koncových ročníkoch komplexné zadania podobného charakteru, ako sme tento rok robili my. Samozrejme, máme sa ešte čo učiť a kam rásť, najmä v práci na vývojových modeloch, ale z pohľadu rozsahu sme prešli od najväčšieho pohľadu na urbanizmus až po design miesta. Druhý dôležitý argument, prečo sme sa rozhodli pre takéto zadanie, je aj príprava študentov na potreby ateliérov v praxi. Zvládnuť spracovať urbanisticko - architektonickú štúdiu v rozličných rozsahoch je základným nástrojom budúcich absolventov.

Prečo ste k zadaniu pristúpili formou urbánnej akupunktúry?

Chceli sme dať študentom teoretické vodítko princípu regenerácie, ktorý už v niektorých mestách fungoval. Naším cieľom bolo, aby študenti museli premýšľať, aké stratégie, nástroje a metódy využijú vo svojom návrhu, aby dokázali aj čiastkové riešenia zregenerovať/oživiť časť mesta. Urbánna akupunktúra je veľmi dobrý nástroj regenerácie mesta. Naším cieľom bolo, aby študenti vypracovali pozdĺž toku rozličné situácie, ktoré by mali pomôcť oživiť nábrežie Trenčína.

Na obhajobách sa zúčastnili aj architekti zo zahraničia. Aké výhody vidíte v zostavení medzinárodnej poroty pre kritiky študentov?

Medzinárodná porota je veľmi dobrou motiváciou pre študentov, ale aj pre nás pedagógov. Naším cieľom je sa zlepšovať a to ide iba vtedy, keď sa porovnávame s najlepšími. Predsedom poroty bol Patrick Verhoeven zo švédskeho ateliéru MANDAWORKS. Výber mal svoje opodstatnenie v tom, že Patrick vyhral medzinárodnú súťaž Trenčín SiTY, ktorá bola zameraná na prepojenie mesta a nábrežia. Súčasťou poroty bol aj Pavel Hnilička, uznávaná osobnosť českej architektonickej scény, Peter Gero s ktorým spolupracujeme na téme Trenčína už dlhšie obdobie a hlavný architekt Trenčína Martin Beďatš.

Dôvod, prečo sa snažíme študentom zabezpečiť medzinárodnú porotu, je simulovanie atmosféry súťaže.

Zažiť a vypočuť si názory zahraničnej poroty sú pre študentov vždy veľmi prínosné. Záverečná rozprava je vždy viazaná na koncept návrhov a diskusiu o myšlienkach a to sa nám veľmi páči. Študentov chceme viesť ku kritickému mysleniu, poctivej práci a zdravému sebavedomiu a v našom ateliéri ich vnímame ako partnerov, ktorým chceme zabezpečiť kvalitné podmienky na tvorbu. Náš prístup prekračuje hranice vzťahu študenta a pedagóga a v tom by sme radi naďalej pokračovali.

Tím vertikálneho ateliéru Fejo & Hanáček:

Študenti o práci zo svojich domovov počas dištančného štúdia, svojich prístupoch k zadaniu a diplomových prácach:

Tento semester bol pre mnohých študentov náročný vzhľadom na situáciu ohľadom covidu. Akým spôsobom ste fungovali v ateliéri a čo vám pomohlo prekonať úskalia fungovania z domu?

ZUZANA: Týmto princípom fungujeme už približne rok vkuse a boli sme nútení zvyknúť si. Myslím ale, že všetkým nám chýba osobná interakcia a pracovná atmosféra zdieľaná v ateliéri, no na kvalite projektov to vďaka našim ochotným profesorom a vzájomnej pomoci a podpore neubralo.

TOMÁŠ: Už letný semester 2020 bol digitálny, tak ako aj teraz, preto si myslím, že sme vedeli, čo od toho očakávať a ako budú prebiehať konzultácie a komunikácia s vedúcimi a medzi sebou navzájom. Preto som toho názoru, že sme semester zvládli dobre, veľa sme komunikovali, či už cez messenger, alebo na meete.

ANDREJ: Keďže život študenta architektúry je 24/7 sedieť za stolom a rozmýšľať nad tvorbou, úprimne som si ani nevšimol rozdiel pred koronou a počas nej.

KRISTIÁN: Nebola to pre nás novinka, máme za sebou už druhý semester z našich domovov. Konzultáciu s rozhodenými papiermi na stole nenahradí video rozhovor, ale myslím si, že sme urobili všetko preto, aby boli konzultácie plnohodnotné.

NATÁLIA H: Presunuli sme sa do online sveta, konzultácie sú dlhšie. Museli sme sa naučiť lepšie prezentovať naše nápady prostredníctvom obrazovky, čo nás na druhú stranu určite graficky posunulo ďalej.

VERONIKA: Stretávali sme sa online v určených dňoch VA, v poobedňajších až večerných hodinách a konzultovali sme zväčša 5-7 hodín, ale predsa to nebolo to isté ako osobný kontakt. Pomohlo len veľa kávy a veľa kávy.

PATRÍCIA: Stretnúť sa ako jedna partia nám bohužiaľ tentokrát nebolo umožnené, ale snažili sme sa čo najviac udržať kolektívneho ducha. Komunikovali sme na online konzultáciách a na sociálnych sieťach.

ADELA: Napriek tomu, že sme sa videli len cez obrazovky, komunikácia prebehla podľa mňa dokonca lepšie, ako osobne. Pomohla mi najmä priateľská atmosféra ateliéru.

PATRIK: Fungoval som spôsobom jedlo, práca, spánok a pomohla mi k zvládnutiu tejto situácie jednoznačne Kofola.

Ako sa ti pracuje vo vertikálnom ateliéri? Vnímaš rozdiel oproti fungovaniu na škole predtým, napríklad v rámci práce v kolektíve?

TOMÁŠ: Vertikálne ateliéry nám ponúkli nové možnosti práce v kolektíve a zapojenia študentov do diskusie medzi sebou. Predtým to zväčša bývalo o tom, že sme ako študenti prišli do školy, odkonzultovali sme... a dovidenia. Teraz to prebieha tak, že máme priestor vyslovene pre nás, kde môžeme tráviť veľa času, pracovať, baviť sa a diskutovať.

ANDREJ: Myslím si ,že VA je jedinečná cesta, možnosť študenta si vybrať, či chce sám seba posúvať a mať víziu niečo dosiahnuť, alebo len tu školu spraviť.

KLAUDIA: Z môjho pohľadu je zas VA výborná možnosť voľby projektu a profesorov s ktorými chcete spolupracovať. Kvôli momentálnej situácii je všetko obtiažnejšie, ale myslím si , že kolektív fungoval výborne a teším sa na osobné stretnutia.

NATÁLIA M: Aj mne sa mi páči, že vďaka VA si študent môže vybrať ateliér, v ktorom pôsobí. Predtým to bolo častokrát o náhode, k akému vedúcemu sa študent dostane.

NATÁLIA H: VA má veľa výhod, najmä v interakciách s vedúcimi ateliéru. Je super mať viacerých vedúcich, ktorí nám poskytnú vždy iný názor, každý zo svojho pohľadu zamerania. Taktiež sa mi páči miera spolupráce medzi študentmi.

KRISTIÁN: Vo vertikálnom ateliéri si všetci medzi sebou budujeme vzťahy a kamarátstva, istým spôsobom je to otvorenejšie a študent ako aj profesor tak dostane viac, nielen samotné štúdium.

ZUZANA: Koncept VA veľmi oceňujem, len mi je ľúto, že k tomuto princípu fungovania nedospela fakulta skôr. Posledné 2 roky tvorby v rámci ateliéru BETWEEN hodnotím ako najlepšie za celé štúdium. Od našich priestorov, cez super kolektív a profesorov.

PATRÍCIA: Ja ako nový člen ateliéru BETWEEN hodnotím fungovanie iba pozitívne. Aj napriek dištančnej výučbe bolo fungovanie veľmi dobre zvládnuté a komunikácia prebiehala na jednotku.

VERONIKA: Ateliér a osobný kontakt nám chýbal, aj keď sme robili projekty samostatne, tímová konzultácia a trochu humoru nás vždy veľmi posunie.

PATRÍCIA: Samozrejme, pracovať so skupinou ľudí je oveľa príjemnejšie ako pracovať jednotlivo.

ADELA: Toto bola tiež moja prvá skúsenosť s BETWEENom, ale kolektívnejší a ľudskejší prístup som doposiaľ nezažila. Som vďačná.

PATRIK: Vertikálny ateliér BETWEEN je mega. Bola to najlepšia voľba a to hlavne z dôvodu totálneho prepojenia vedúci - študent. Vnímam to tak, že aj vedúci sa učia od nás a nepovažujú nás len za čísla v AIS. To si vážim a oceňujem. Hľadal som tento prístup na škole od začiatku, čo som nastúpil. Podarilo sa mi to nájsť až v inžinierskom štúdiu. Lepšie neskoro ako nikdy.

V rámci ateliérovej práce bola riešená téma urbánnej akupunktúry nábrežia. V čom bol tvoj prístup jedinečný?

TOMÁŠ: V mojej práci som sa sústredil na široké spektrum verejných priestorov, ich využitie a význam v najbližšom okolí, ale aj ich presah do hlbších vrstiev mesta a ku rieke.

NATÁLIA M: Keďže špecifické bolo zadanie, teda rozvoj agroturizmu v riešenej zóne (vidiecke prostredie bývalého JRD v mestskej časti Opatová), musel byť jedinečný aj zvolený prístup. Priestory vyžadovali citlivejší návrh k prostrediu, prírode a existujúcim stavbám.

KRISTIÁN: Myslím si, že určitá nezaujatosť, keďže som mesto Trenčín počas návrhu stále spoznával. Sústredil som sa prepojenie obyvateľov s prírodou a riekou, ktorá sa nachádza priamo v meste, no napriek tomu ostáva nevyužitá.

ANDREJ: Povedzme, že som sa snažil stať obyvateľom svojho návrhu a hľadať netradičné bývanie, priestory a momenty, ktoré by ma zaujali a využiť potenciál územia pri vode a možno povýšiť jedinečný súzvuk prírody, vody a ľudí.

VERONIKA: Zamerala som sa na regeneráciu území industriálnych areálov a technických pamiatok.

BOHDAN: Na aktiváciu urbánnej akupunktúry nábrežia som sa rozhodol aplikovať nástroj mestskej školy, ktorá ponúka svoju hlavnú funkciu vzdelávania územiu a jej užívateľom.

PATRÍCIA: V mojom projekte zameranom na oživenie mestského rekreačného ostrova bolo najdôležitejšie aktivovať brehy, vystihnúť ich charakter a zatraktivizovať ich pre širokú verejnosť. Zásahy boli menšej mierky, zväčša formou terénnych úprav, alebo drobnej architektúry, čo ale v prírodnom prostredí hralo prím.

ADELA: Išlo hlavne o to, aby sa naplnil nevyužitý potenciál lokality ostrova a teda nedostatočný prístup k behom, k rieke a dopovedanie športovej funkcie ostrova prostredníctvom architektúry a verejných priestorov.

ZUZANA: Jedinečnou v rámci môjho projektu bola od začiatku jeho nosná téma Európskej kultúrnej cesty, od ktorej sa odvíjal môj prístup k urbánnej akupunktúre v rámci jednotlivých lokalít návrhu.

KLAUDIA: V mojom projekte som sa sústredila na rekreačný ostrov, ktorý si vyžadoval rôznorodý prístup v rôznych lokalitách. Či už v mestskej časti riešeného územia, alebo v prírodnom prostredí.

PATRIK: Urbánnu akupunktúru som uchopil z väčšej mierky a preveroval som, ako môže univerzitný campus ovplyvniť mesto. V hlbšom a širšom spektre skúmania som zistil, že univerzita postupnými krokmi ovplyvní mentalitu ľudí v celej krajine.

NATÁLIA H: Vo svojej práci som sa zamerala na vodu, rieku a prístup k nej. Trenčanom chýbajú vodné aktivity a prístup k rieke. Z toho vyplynulo moje riešenie - vznik nových mestských kúpeľov s kúpacími a kúpeľnými možnosťami na ostrove.
Kde si hľadal/la inšpiráciu a čo formovalo projekt : voda, program, história… ?

TOMÁŠ: K projektu som pristúpil systematicky. Začínal som rešeršom nábreží, analýzou samotného mesta a jeho problémových častí.

KRISTIÁN: Veľkou pomocou pri návrhu boli práve analýzy mesta a rieky. Inšpiráciou bol rešerš miest na rieke a mnohých možností nábrežných lokalít. Projekt formovala hlavne vízia mesta a jeho zlepšenie sa v mnohých smeroch.

VERONIKA: Inšpirovala ma naša predchádzajúca téma, kde sme riešili transformáciu Meriny. Uvedomila som si, že v Trenčíne je podobných území veľmi veľa a nie je využitý ich potenciál. Myslím že transformácia industriálnych areálov je aktuálna téma a jej neriešenie je značný problém slovenských miest.

BOHDAN: Inšpirácia vychádzala z mojich spomienok a života strávenom v Trenčíne ako študenta. Spomienky v kombinácií s neustálymi analýzami a výskumom premieňali môj pohľad na premenu územia a na symbiózu kontextuálneho návrhu do citlivého prostredia rieky.

NATÁLIA H: Môj návrh tiež určite ovplyvnil osobný vzťah, keďže som v Trenčíne žila 90% svojho života. Ďalej návrh formovali najmä štúdium histórie rieky a vody a to, ako k rieke pristupujú v iných mestách. Snažila som sa pre mesto vytvoriť lepšie podmienky na kúpanie a vodné aktivity, ktoré v súčasnosti Trenčínu veľmi chýbajú.

PATRÍCIA: Hlavným motívom bola voda, rieka Váh, ako všadeprítomný aspekt môjho návrhu. Inšpirácia vychádzala z jej nespútanosti, historického meandrovania, rýchlosti prúdu, ale aj jedinečných atmosfér brehov, ktoré obmýva.

NATÁLIA M: Určite projekt ovplyvnila história mesta a rieky, ktorá každým storočím menila formu.

PATRIK: Projekt formovala tvrdohlavosť ísť si za svojim aj keď sa na to pozerala väčšina ako na blbosť. Z Trenčína urobiť pre rok 2050 univerzitné mesto je vcelku ambiciózny nápad. Myslím si, že sa mi to podarilo urobiť a navrhnúť najlepšie, ako som vedel.

ADELA: Návrh ovplyvnili prírodné danosti územia, záplavové územie a súčasný nefungujúci športový areál ostrova. Inšpirovali ma predovšetkým vedúci ateliéru a zahraničné projekty akupunktúry nábreží.

KLAUDIA: Projekt formovali danosti riešeného územia a postupnými analýzami sa mi moj návrh zdal jasnejší a jasnejší. Tak ako hovorí Adela, aj ja inšpirovala domácimi, ale aj zahraničnými príkladmi.

ZUZANA: Môj projekt formovala jeho hlavná myšlienka Európskej kultúrnej cesty, ktorá sa opiera o kultúrno-historické hodnoty, rozvoj a tradíciu v úzkom kontakte s riekou ako dôležitým prvkom nesúcim vecný ale aj symbolický význam.

ANDREJ: Inšpiráciu som sa snažil nájsť práve v našom území, v jeho benefitoch a jedinečných možnostiach, ktoré toto územie poskytlo a posnažiť sa ich Trenčínu ukázať, čo sa práve v ich meste nachádza.

Spolupracovali ste s mestom počas návrhového procesu?

TOMÁŠ: Áno, za mesto Trenčín s nami spolupracoval a bol nápomocný hlavný architekt mesta Martin Beďatš, ktorý nám dal aj úvodnú prezentáciu o plánoch Trenčína v budúcnosti, poskytol nám podklady, mohli sme s ním konzultovať naše práce počas semestra a bol aj jedným z členov hodnotiacej poroty na obhajobách.

Čo ťa na tvojom riešenom zadaní najviac bavilo a čomu sa budeš venovať v ďalšom semestri?

TOMÁŠ: Na tomto zadaní ma najviac bavila práca s typologicky rôznorodými verejnými priestormi, s mnoho atmosférami na nábreží rieky a ich prepojenie do hlbších častí mesta. Moja diplomová práca bude o riešení konkrétneho súboru hybridných objektov coworkingu a cohousingu na konkrétnej časti nábrežia.

NATÁLIA M: V podstate ma bavil celý projekt, od začiatku navrhovania, až po samotnú prezentáciu. Bolo to iné zadanie, oproti projektom, ktorým som sa venovala doposiaľ počas štúdia. V ďalšom semestri sa projekt bude rozvíjať smerom do architektúry, pričom mojou úlohou bude pracovať s existujúcimi objektmi JRD v Opatovej, Trenčíne a reinterpretovať ich funkcie.

KRISTIÁN: Osobne ma bavila vízia zmeniť mesto, priniesť ďalší názor na nábrežie, preniesť mestský život aj na druhú stranu rieky v podobe nových obytných blokov, obnovy areálu Old Herold a nového Culture Hubu, ktorému sa budem venovať ako svojmu diplomovému projektu.

ANDREJ: Asi najviac ma na projekte potešila samotná prezentácia diela, kedy autor ukáže svoj názor na danú tému a odprezentuje svoje myšlienky. Ďalší semester by som sa chcel pozrieť na rozvoj hate a jej potenciálne aktivity pre mesto.

VERONIKA: Na transformáciách ma baví autenticita industriálu, práca s doplnením týchto zón a tvorba ich verejných priestorov, ktoré môžu mať historický výraz a pritom byť moderné a funkčné. V rámci diplomovej práce budem pracovať na transformácií objektov bývalých odevných závodov Ozety na galériu.

ZUZANA: Bavil ma celý proces tvorby, aj keď to v istých fázach nebolo ľahké. V diplomovej práci plánujem nadviazať na nosnú tému urbanistickej koncepcie a to prostredníctvom transformácie benediktínskeho kláštora Veľká Skalka a jeho areálu.

PATRIK: Zabával som sa na celom procese tvorby. Konečne som robil zadanie, ktoré som chcel robiť už asi štyri roky. Teší ma, že som mohol riešiť univerzitný campus a ešte viac sa teším na návrh vedeckého centra.

NATÁLIA H: Najviac ma bavila interakcia s vodou a zeleňou vo verejných priestoroch celého Trenčína a v areáli kúpeľov. Pozerať sa komplexne na to, čo mestu chýba, bola dobrá škola. V ďalšom semestri budem riešiť novostavbu mestských kúpeľov so zameraním na rôzne vodné aktivity a rekreáciu pre Trenčanov.

BOHDAN: Po dlhom a bolestivom procese hľadania ideálneho riešenia je každý konečný výsledok úspech a tento proces musí študenta architektúry baviť, aj keď si veľa krát poviete, že ten projekt neznášate. Na diplomový projekt budem riešiť novú formu fungovania a účel školy, ako mestskej verejnej inštitúcie, aj keď už teraz viem, že to bude bolieť, teším sa na to. ...architekt-masochista :)

Galéria ateliérových a záverečných prác:

Adela Tichá: Akupunktúra Nábrežia / Rekreačná zóna mesta Trenčín, ateliérová práca

Bc. Andrej Vojtko: Akupunktúra Nábrežia / Bluefield rieky Váh a mesta Trenčín, diplomová práca

Bc. Bohdan Hollý: Akupunktúra Nábrežia / Bluefield rieky Váh a mesta Trenčín, diplomová práca

Klaudia Ovadová: Akupunktúra Nábrežia / Rekreačná zóna mesta Trenčín, ateliérová práca

Bc. Kristián Ján Vidiš: Akupunktúra Nábrežia / Bluefield rieky Váh a mesta Trenčín, diplomová práca

Bc. Natália Hollá: Akupunktúra Nábrežia / Bluefield rieky Váh a mesta Trenčín, ateliérová práca

Bc. Natália Marková: Akupunktúra Nábrežia / Bluefield rieky Váh a mesta Trenčín, ateliérová práca

Patrícia Hrehušová: Akupunktúra Nábrežia / Rekreačná zóna mesta Trenčín, ateliérová práca

Bc. Patrik Domanický: Akupunktúra Nábrežia / Bluefield rieky Váh a mesta Trenčín, ateliérová práca

Bc. Tomáš Danko: Akupunktúra Nábrežia / Bluefield rieky Váh a mesta Trenčín, diplomová práca

Bc. Veronika Mesíková: Akupunktúra Nábrežia / Bluefield rieky Váh a mesta Trenčín, ateliérová práca

Bc. Zuzana Mihaľová: Akupunktúra Nábrežia / Bluefield rieky Váh a mesta Trenčín, ateliérová práca