Mestský blok Bazová: práce vertikálneho ateliéru Fečík / Hudec / Bergerová

V rámci virtuálneho prieskumu tvorby na Fakulte architektúry a dizajnu STU si môžete od februára pozrieť projekty vertikálnych ateliérov. V sérii článkov predstavujeme kolektívy, ktoré nás zaujali prístupom a spôsobom práce, atraktivitou zadaní, alebo formou a kvalitou výstupov. Nedávno sme predstavili prácu ateliérov Fejo & Hanáček a Polakovič / Bátor dnes sa pozrieme do kolektívu pod vedením Maroša Fečíka, Martina Hudeca a Kataríny Bergerovej, ktorý sa počas krátkej doby stihol vyprofilovať ako jeden z najvýraznejších. Spolupráca aktívnych architektov a pedagógov priniesla ovocie hneď prvý rok, kedy vertikálny ateliér zvíťazil v rámci ceny Cheddar (spolu s Polakovič / Báor a Fejo + Hanáček). “Cítili sme sústredenie, jemný a intelektuálny prístup k veci. Mám pocit, že tu prebiehala kultivovaná a sústredená diskusia...,” zhodnotil prácu ateliéru predseda poroty Michal Kuzemenský. V tej istej súťaži zvíťazila tiež práca ateliéru v kategórii architektúra. 

Uplynulý semester pokračoval ateliér v téme "renesancia mestského paláca s presahom do verejného priestoru". Zadanie sa sústredilo na areál bývalých technických služieb, ktorý predstavuje fragment industriálnej identity a rozvoja niekdajšieho predmestia v lokalite Mlynské Nivy. Predmetom semestrálneho zadania bolo spracovanie vízie transformácie celého areálu komplexu technických služieb na vitálny mestský priestor s presahom do okolitej štvrte 500-bytov.

Zameranie ateliéru a zadanie výborne sumarizuje text vedúcich pedagógov: 

Pre každé zadanie je dôležitý výskum a analýza podkladov. História architektúry má veľký význam pre učenie súčasnej praxe. Ponúka viac ako len chronológiu. Existujú témy a myšlienky, ktoré sa neustále vracajú k praxi a ožívajú.

Utopistické, či funkčné riešenia, minimalistické alebo romantické. Veľa o architektúre sa dá naučiť formou dekonštrukcie a analýzy diskurzu, neskôr aplikovanej na navrhovanú architektúru.

História poskytuje prototypy, katalóg osvedčených riešení na problémy, ktoré sú vystavené novým súvislostiam a situáciám. Samotné zhromažďovanie informácii však nestačí na to, aby bol návrh automaticky úspešný.

Cieľom je mať argument alebo zmysluplný názor v dôsledku získaných údajov. Počas celého procesu je riešiteľ nútený osvojovať si celú paletu činiteľov determinujúcich výsledok. A to na základe nielen vizuálnych či typologických ale aj sociálnych, psychologických alebo etických parametrov.

Architektúra súčasného mesta a mestský palác

Vertikálny ateliér sa zameriava na tému renesancia mestského paláca s presahom do verejného priestoru. Programová schéma, hľadanie novej typológie odrážajúcej potreby danej lokality s dôrazom na vzájomné vzťahy medzi obyvateľmi a mestským prostredím.

2019/2020 Kúpele Grössling

V prvom roku bolo zadanie orientované na mestský kúpeľný dom Grössling. Idea obnovenia kúpeľov rezonuje nielen v architektonickom prostredí ale aj u obyvateľov mesta Bratislavy stále intenzívnejšie. Architektonická hodnota je nepopierateľná rovnako ako aj vzácny typologický druh v mestskom centre. Hlavnou myšlienkou semestrálneho zadania bol presah architektúry do spoločenského a kultúrneho života a verejného priestoru. Rozsah bol formovaný do troch zadaní, podľa ročníkov. Od adaptácia objektu od architektov Fridricha Weinwurma a Ignáca Vécseia na Vajanského nábreží, cez riešenie mikro-urbanizmu komplexu kúpeľov, až po riešenie verejného priestoru mestského bloku Mostová - Jesenského - Štúrova a Vajanského nábrežie.

2020/2021 Mestský blok Bazová

Areál bývalých technických služieb je unikátnym priestorom vo vlastníctve a priamej správe mesta, ktorý predstavuje fragment industriálnej identity a rozvoja niekdajšieho predmestia v lokalite Mlynské Nivy. Halové objekty v areáli technických služieb boli vybudované na konci 40. rokov 20. storočia. V budovách boli garážované a opravované vozidlá štátneho autobusového dopravcu ČSAD a posledné desaťročia sú nevyužívané a v chátrajúcom stave. Objekty nie sú pamiatkovo chránené.

V súčasnej dobe využíva časť priestorov komunálny podnik mesta, pre svoju administratívu. Zvyšok priestoru funguje ako sklad. Víziou je premena priestoru na vitálny mestský priestor v rozšírujúcom sa centre mesta.

Predmetom semestrálneho zadania bolo spracovanie vízie transformácie celého areálu komplexu technických služieb na vitálny mestský priestor s presahom do okolitej štvrte 500-bytov.

Úlohami bolo naplnenie lokalitného programu s typologickou diverzitou, riešenie verejných priestorov a riešenie mestského bloku, vymedzeného ulicami Karadžičova, Bazova, Kulíšková a Svätopluková. Predmetný záber bol riešený ako transformáciu brownfieldu s presahom na existujúce okolie. Cieľom bolo definovanie problematiky územia, komplexná analytická časť, návrh riešenia z hľadiska urbanizmu, architektúry, verejných priestorov, či dočasných zásahov.

Menšie zadanie predstavovalo adaptáciu existujúcich objektov v rámci riešeného areálu – „Veľká hala“ a tzv. „súhalie“ na Kuliškovej ulici. Cieľom bolo hľadanie programovej náplne, ktorá vhodne aktivuje areál vzhľadom na susedné okolie.

Záver

Spoločné zadanie, ako Kúpele Grössling rovnako aj Mestský blok Bazová, ponúkali kvalitný priestor na overenie rôznych prístupov, či stratégii aktivovania existujúcich mestských domov. Palác v tomto význame nemá symbolizovať výraz nadradenosti, pompéznosti, či exkluzivity. Naopak má predstavovať priestor pre všetkých, ktorý pomáha vytvárať kvalitné mestské prostredie, kumuluje funkcie, ponúka interakciu. Forma paláca je architektúra, urbanizmus, ako aj verejný priestor. Cieľom je hľadanie vhodných programov, ich spájanie a vzájomnú kohéziu. 

Práce študentov vertikálneho ateliéru Fečík / Hudec / Bergerová zo zimného smestra 2020/2021:

Daniela Mačuhová

Návrh ráta s prestavbou územia vymedzeného blokom ulíc Bazová, Svätoplukova, Kulíškova a Karadžičova a jeho adaptáciou na nový účel. Funkčná a programová náplň odráža požiadavky nielen užívateľov novovzniknutých priestorov, ale aj návštevníkov a obyvateľov okolitej zóny, ktorí môžu využívať areál takmer počas celého dňa.

Bulvár Karadžičovej dopĺňam hmotou, ktorá pôsobí ako zvuková a vizuálna bariéra pre zónu bývania.

Tá predstavuje prechod medzi sídliskovou štruktúrou 500 bytov a kompaktnejšou, mestskou štruktúrou. Lineárne sekciové bytové domy svojou proporciou nadväzujú na existujúcu štruktúru 500 bytov, ale ich prísne ortogonálne nasadenie sa mení na viac rozvoľnenú štruktúru. Kompozícia vytvára medzi domami rôznorodé medzipriestory, napríklad komunitnú záhradku, športoviská, parčík, či pobytovú piazzettu. Mierka, blízkosť budov a živý parter majú evokovať viac mestskú atmosféru, prioritne peší pohyb, s parkovaním v podzemných garážach, ktorý odbremení verejný priestor od parkujúcich áut. Zároveň sú tieto prepojenia aj príjemnými priestormi na trávenie voľného času.

Samostatný blok, s funkciami mestských inštitúcií, vyčleňuje centrálny priestor námestia. Námestie je koncipované ako obdĺžnik s dominantným rastrom, ktorý okrem vizuálneho členenia funguje ako podklad pre inštaláciu modulárnych konštrukcií pavilónov. Tie môžu uspôsobiť námestie z bežného pobytového a zhromažďovacieho priestoru na výstavu umenia, módnu prehliadku, street food park, mestský festival, workshop, mestský bazár či iné podujatie.

Na priestor námestia nadväzuje blok tvorený existujúcou administratívnou budovou, dvomi novými sídlami mestských inštitúcií, a halovým objektom s funkciou určenou pre centrum architektúry, ktorého jedna strana sa otvára do námestia. Medzipriestor týchto budov je koncipovaný ako malá uzavretá zelená oáza v strede mesta, oddychový priestor pre kancelárie, zhromažďovací priestor pre návštevníkov, a výstavný priestor pre exteriérové exhibície. Jeho napojenie na námestie je pomocou otočných panelov, ktoré sú počas návštevných hodín otvorené a pozývajúce, ale mimo nich zatvorené poskytujúc priestoru súkromie a ochranu.

Zuzana Jančeková

Areál je umiestnený v rýchlo rozvíjajúcej sa štvrti mesta. Lokalita je charakteristická blízkosťou k centru a nachádza sa na nej množstvo rozdrobených a nevhodne využívaných pozemkov. Časť pozemkov s industriálnym charakterom patrí mestu, ktoré ich momentálne využíva ako sklady, garáže a rôzne pomocné objekty pre Technické služby. Mesto plánuje využiť potenciál miesta a vybudovať tu nové sídlo mestských inštitúcií.

Svoj koncept zakladám na práci so stanovenými východiskami územia. Asanujem jednopodlažné dostavané objekty a garáže, územiu určujem usporiadanie a logiku. Lokalitu delím gridom nahodeným existujúcimi osami, nadväzujem na potenciálne priehľady a dôležité body napojenia na okolie. Využívam typológiu, ktorá sa už na území nachádza a skladám ju do podoby dvorov s rôznymi charaktermi. Skúmam, čo všetko môže dvor znamenať, a aké výhody verejného priestoru prináša.

Adam Macko

Riešené územie leží severovýchodne od centra mesta, v rozvojovom území a je vymedzené ulicami Kulíšková, Karadžičova, Svätoplukova a Bazová. V súčasnosti sa tu nachádza areál technických služieb mesta Bratislava, sídliaci v priestoroch priemyselných hál a rôzne menšie skladové a administratívne stavby bez vyššej historickej hodnoty. Vo svojom návrhu počítam s vyčistením riešeného územia od nehodnotných stavieb. Historické haly  adaptujem na kultúrne funkcie a občiansku vybavenosť. Nové budovy zahŕňajú funkcie bývania, administratívy, mestské inštitúcie ( MIB, centrum architektúry, archív a vzdelávacie centrum). Navrhovaná zástavba v riešenom území je solitérna, s pestrou strešnou krajinou. Nové objekty na Karadžičovej ulici voľne nadväzujú na líniu existujúcich výškových budov, postupne gradujú smerom na sever. Objekty mestských inštitúcií a hál prirodzene vytyčujú ústredný verejný priestor- námestie s pavilónom, ktoré postupne prechádza smerom na západ do centrálnej pešej pasáže. Medzi rušnou Karadžičovou ulicou a pešou pasážou je situovaný park, ktorý priestormi medzi budovami a zelenými ostrovčekmi prestupuje východným smerom do územia. Na nárožiach majú budovy archívu (na juhovýchode) a vzdelávacieho centra (na severovýchod) ustúpený parter, čím vznikajú pešie prepojenia.

Paulína Homolová

Mestský kultúrny palác
Medzi najväčšie plusové hodnoty územia považujem jeho samotnú polohu voči mestu, a to priamo v širšom centre mesta. Po vyčistení územia od objektov v kritickom technickom stave nám postupne vzniklo priam ideálne miesto pre vytvorenie novej identity a doplnenie funkčnej plochy, na ktorú sa často zabúda alebo je v mnohých prípadoch utláčaná. Tou plochou mám na mysli kultúru, a vytvorenie takého kultúrneho centra, ktoré by svojou veľkosťou ale aj výrazom odzrkadľovalo svoju dominantu a čoraz väčšiu dôležitosť v našej spoločnosti.

Následne som zvolila jednoduchú filozofiu, ktorá spočívala na princípe ako kedysi fungoval aj mestský palác. Už v dávnej histórii boli šľachtické mestské paláce špecifickým urbanistickým prvkom. Svojím architektonickým stvárnením či polohou odrážajú najmä spoločenské postavenie a dôležitosť. Rovnako , ako kedysi fungoval palác, by mohlo fungovať aj kultúrne centrum, Nie len ako stavba, ale hlavne centrum ako také. Hlavnou myšlienkou bolo teda vytvoriť z vonku jasne definovaný mestský palác s jednotným, silným výrazov, ktorý by mal voči mestu jasnú vymedzenú polohu no paradoxne by sa do seba neuzatváral, ale naopak ,komunikoval s ním a lákal ľudí objavovať jeho tajomstvá.

Samotný riešený blok mestského kultúrneho centra môžeme rozdeliť na dve urbanistické úrovne. Úroveň verejnú v podobe nádvoria a pridružených predpolí verejných stavieb a na intímnejšiu úroveň v podobe nájomných záhrad s komunitným charakterom. V obvodovej časti bloku je použitá dvojaka perforácia. Vertikálna v podobe otvorov na presvetlenie podlubia a horizontálna perforácia v podobe arkád. Použitím arkád vznikajú čiastočne chránené verejné priestory pred počasím a svojím podobou lákajú ľudí objavovať, čo sa skrýva za nimi. Preto sa dnes arkády často využívajú v kombinácii s občianskou vybavenosťou, službami, pobytovými plochami alebo ako vstupný portál do významných miest. Medzi ne radím aj nové kultúrne centrum ktoré v mieste hlavných vstupných bodov spĺňajú podobnú funkciu. Ako je napríklad prepojenie obytnej časti s líniovou zástavbou 500 bytov alebo rovnako premieňajú monotónne nevyužívané ulice, ktorým tak vnášajú novú podobu či nový život.

Nikola Sedláčková

Cieľom môjho návrhu bolo vytvoriť mestský blok s potenciálom stať sa novým kultúrnym centrom a miestom, kde dochádza ku koncentrácií mestských inštitúcií, ich vzájomnému dialógu, spolupráci a rozvoju. Dôraz je kladený najmä na návrh nových a kvalitných verejných priestorov s rozličnou atmosférou a množstvom zelene.

Centrom návrhu je hlavné námestie vytvárajúce hlavnú ťažiskovú líniu od najväčšej haly s funkciou Centra architektúry a mestského plánovania cez priechodný protiľahlý kultúrny objekt až po líniový park. Centrálne námestie ďalej lemuje pôvodné „súhalie“ s funkciou Metropolitného inštitútu Bratislavy /MIB/ a nový objekt spájajúci v sebe priestory pre iné mestské inštitúcie, mestský archív a gastro prevádzky. Veľkú halu z východnej strany obklopuje zo Svätoplukovej zachovaný objekt administratívy a z Kulíškovej nové nájomné bývanie. Zo západnej strany, z Karadžičovej ulice zástavba administratívy dodržiava uličnú čiaru a plynule sa napája na existujúcu líniu funkčne zhodného CBC.

Medzi ťažiskové verejné priestory patria vstupy do územia, centrálne námestie a líniový park. Pre každý priestor je charakteristická iná atmosféra zelene, ktoré ale napriek tomu spolu komunikujú, a taktiež aktívny parter ťahajúci návštevníkov von z budov.

Centrum námestia tvorí amfiteáter, ktorý obklopuje modulová konštrukcia, ktorej permanentnú časť tvorí komunikačné jadro z podzemného parkovania a priľahlá gastro prevádzka, a zvyšok variabilná konštrukcia s možnosťou využívania podľa momentálnej potreby - výstava, streetfood, hojdačky, hojdacie siete.

Kristína Demeterová

Podstatou návrhu je napojenie na kolóniu 500 bytov, zachovanie charakteru areálu s doplnením nových hmôt tak, aby vytvorený blok pôsobil kompaktne. Cieľom takto doplneného areálu je oplývať kvalitnými verejnými priestormi, vhodnými na rôznorodé kultúrne podujatia alebo len ako oddychové zákutia s príjemnou atmosférou, ktoré nebudú slúžiť len obyvateľom okolia, ale budú mať možno viac než celomestský význam pre spoločnosť. Do úvahy bola braná už prebiehajúca výstavba obytnej budovy na hranici areálu a charakter okolitých budov územia, preto bolo potrebné budúci kultúrny priestor vymedziť a vytvoriť tak prechodovú zónu vo forme pavilónu s nádvorím, z ktorého hmotovo vo forme monolitu, vystupuje budúci archív mesta. Na archív nadväzujú administratívne budovy s voľným parterom prispôsobené priechodu návštevníkov z okolia. V mieste napájajúcom sa na 500 bytov je situovaný bytový dom s aktívnym parterom a pavlačou, pri ktorom je zdanlivo najväčší vstup do územia s vhĺbeným auditóriom pre rôznorodé spoločenské aktivity.

Lujza Korkošová

Riešeným objektom je dominantná veľkorozponová hala symetrického obdĺžnikového tvaru s celkovým rozmerom 53x29 m a výškou dosahujúcou v najvyššom bode 10 m. Strecha haly je doplnená šiestimi svetlíkmi sedlového tvaru.

Funkčná náplň haly je vertikálne rozčlenená na 3 časti. V prvom podzemnom podlaží sa rozpína zapustená sála pre 150 divákov s pohyblivým hľadiskom, vzhľadom na zvýšenie variability priestoru pre rôzne eventové podujatia. Sála prechádza celou výškou haly, v prvom nadzemnom podlaží bol odstránený strop v celej šírke sály, čím sa zvýši celková kapacita v prípade potreby, keďže na prvom nadzemnou podlaží bol vytvorený priestor galérie. Na prvom nadzemnom podlaží je priestor tvorený vstupným foyer s výstavným priestorom, ktorý je uzatvárateľný s ambíciou fungovať samostatne v prípade výstav. Viazaný je na kaviarenskú časť a časť hygienického zázemia so šatňou.

V pokračovaní sa priestor člení trojloďovo na hlavnú loď, ktorá je tvorená spoločenskou halou s dvoma bočnými loďami, pozostávajúcimi z kníhkupectva, knižnice a priestoru na workshopy v jednej z lodí a v druhej zase priestor definuje rysovňa s rezačkami a plotrami. Druhé nadzemné podlažie je tvorené vloženou ľahkou konštrukciou s galériami, umožňujúcimi priezory do sály, spoločenskej haly i foyer. Pozostáva z vložených konštrukcií, buniek, ktoré odpovedajú jednotlivo na svoju funkčnú náplň a boli riešené individuálne, aby boli, čo najviac relevantné.

Radovan Szabó

Mestský blok Bazová, priestranný pozemok, nachádzajúci sa v atraktívnej polohe v rámci mesta Bratislava, má potenciál stať sa kultúrnym centrom mesta, kde dochádza ku koncentrácií talentov, firiem a inštitúcií a k ich vzájomnému dialógu, spolupráci a rozvoju. Cieľ, pokryť v rámci tohto priestoru širokú škálu potrieb obyvateľov mesta, od bývania cez vzdelávanie, sebarealizáciu a trávenie voľného času, bol podporený programovou náplňou navrhovanej zástavby spolu s existujúcou, ktorú reprezentujú dielenské haly. Taktiež sa naplno využil potenciál vnútorného priestoru, nového stretávacieho bodu, námestia v strede bloku. Hala dielní, alebo tzv. súhalie, stojí na hrane areálu na južnej strane pozemku a jej priečelia sú v priamom kontaktne ako s verejným priestorom, tak s Kulíškovou ulicou. Objekt sa po revitalizácií stáva športovo-vzdelávacím komunitným centrom pre všetkých, ktorí majú niečo spoločné s nasledovnými aktivitami. Nachádzajú sa tu streetballové ihriská, multifunkčná tanečná sála, bistro, dielne a prednáškové miestnosti a v neposlednom rade skateshop so servisom, umiestnený nad interiérovým skateparkom, ktorý cez otvorenú bránu bočnej haly pokračuje do exteriéru. Revitalizácia brownfieldov v mestách, ako je tento, je veľmi dôležitá z ekologického hľadiska ale dokáže aj zásadným spôsobom ovplyvniť priľahlé susedstvo. Staré budovy tak majú možnosť byť znova využívané, pričom nové nenahrádza staré, len ho doplňuje. Identita takýchto miest je zväčša nenahraditeľná.

Barbora Hozová

Cieľom mojej architektonickej štúdie je revitalizácia mestského bloku Bazová. Jedná sa o nevyužívaný priemyselný areál s niekoľkými obrovskými halami, ktorých atmosféra je autentická a v meste ojedinelá.

Do areálu som sa rozhodla umiestniť komplex malovýroby. V „súhalí“ na Kulíškovej ulici som situovala prevádzku malého, lokálneho pivovaru s výčapom "na stojáka", ale aj s miestami na sedenie a trávenie voľného času s priateľmi. Myšlienka celého návrhu sa premieta ďalej v prevádzke reštaurácie a kulinárskych workshopov, ktoré som umiestnila do ostatných častí „súhalia“. Inšpiráciou mi bola dánska NOMA. V centrálnych priestoroch sa nachádza multifunkčný priestor, ktorý by mohol slúžiť mestu, ale aj ako dejisko miestnych trhov a marketov s výrobkami z lokálnej výroby. V poslednej časti sa nachádza zelená, zimná záhrada /skleník v ktorom je možné pestovanie rôznych plodín, ktoré sú ďalej využívané priamo vo výrobe ako aj v samotných gastro-prevádzkach. Prostredníctvom východu je možné, aby sa návštevník dostal priamo na zelenú strechu, kde sa skleník premieta do jeho exteriérovej podoby.

Podľa programovej náplne som v areáli ďalej umiestnila objekty mestských inštitúcií, archív a bytový dom s nájomnou funkciou bývania a aktívnym parterom. Vďaka novým funkciám by sa mohlo podariť priniesť do tejto lokality život a pozdvihnúť ju na požadovanú úroveň.

Mária Hvillová

Ideou návrhu transformácie areálu Bazová je uchopenie verejného priestoru ako "mestského paláca" a zabezpečenie prevádzkovej autonómnosti územia v čo najväčšej možnej miere s prihliadnutím na ekologickú, sociálnu a kultúrnu udržateľnosť areálu.

Dôležitým východiskovým bodom je zohľadnenie exitujúcej okolitej zástavby 500 bytov, ktorá sa líniovou štruktúrou prepája s novo navrhovanou časťou. V súčasnosti neprístupný areál sa v návrhu otvára verejnosti, prináša rôznorodé využitie verejného priestoru a nové funkcie, ktoré by mali pri zohľadnení lokality územia, kultúrnej a sociálnej sféry v rámci možností zabezpečiť prevádzkovú samostatnosť areálu. Dôraz sa kladie aj na vodné hospodárstvo zabezpečujúce opätovné využitie vody nielen v domácnostiach, ale aj na pestovanie ovocia a zeleniny pre potreby obyvateľov územia, gastro prevádzok a na predaj.

Areál je funkčne rozdelený do troch zón – administratívnu, obytnú a kultúrnu. Administratívna zóna nadväzuje na existujúcu zástavbu CBC a tvorí akustickú bariéru od hlučnej Karadžičovej ulice. Kultúrna zóna využíva potenciál dnes zanedbaných hál a stáva sa centrom aj vedy a výskumu. Obytná zóna sa nachádza na pomedzí týchto dvoch zón a využíva ich benefity.