Rozhovor s Milanom Csandom, hlavným architektom Nitry a súčasne šéfom Útvaru hlavného architekta na nitrianskej radnici

Ako súčasť cyklu Mapovanie architektúry regiónov prinášame rozovor s  hlavným architektom Nitry a súčasne šéfom Útvaru hlavného architekta na nitrianskej radnici Milanom Csandom.

Rozprávali sme sa o aktuálnom dianí a o tom, čo dnes formuje mestské zásahy a urbanistické vízie Nitry. Témou boli tiež priority mestského rozvoja, kvalita verejných priestorov, bytová politika a architektonické súťaže. Ako sa postaviť k náročným výzvam a využiť šance na pozitívne zmeny?

Viac sa dozviete v rozhovore:

Identita mesta: Ako by ste v pár bodoch opísali dnešnú „identitu“ Nitry z pohľadu architektúry, krajiny a verejných priestorov?

Mesto ako také je komplexný organizmus, ktorý je zložité popísať zjednodušene. Nitra v priebehu 20. stor. zažilo komplexnú zmenu identity.

V prvej polovici tohto obdobia to bola regulácia rieky, ktorá vytvorila charakteristickú vodnú líniu obopínajúcu hradný kopec zástavbu Horného a Dolného mesta s cca. 20 tis. obyvateľmi na úpätí Zobora.

Arch. Fuchs začiatkom 50 tych rokov pomenoval túto kompozíciu ako kľúčovú a navrhoval aby mesto neprekročilo túto modrozelenú líniu. Nitra však podobne ako všetky mestá odštartovali pomerne expanzívny nárast pôdorysu, ktorý sa realizoval spočiatku kompaktnými urbanistickými formami a tradičnými verejnými priestormi aby sa od 60tych rokov zmenil na solitérne urbanistické formy s rozpadom a stratou tradičných ulíc. Zástavba prerástla rieku aj na ľavý breh a narástla na takmer 90 tis. sídlo. V poslednom desaťročí 20. stor. napriek snahe o návrat ku kompaktným formám a renesancii verejných priestorov je charakteristické skôr rozpadom mesta a extenzívnym zväčšovaním formou vidieckych štruktúr, čo vlastne trvá dodnes a súbežne mesto zažíva trvalý pokles obyvateľstva na dnešných cca. 75 tis. obyvateľov.

Nastáva obdobie, keď je potrebné „uzavrieť“ plošné a urbanisticky neefektívne rozširovanie mesta a preorientovať sa na jeho kompaktnosť a mnohovrstevnatosť. Nitra musí dozrieť.

Čo pre vás znamená práca v pozícii hlavného architekta mesta?

Zodpovednosť a rešpekt.

Je práca o hľadaní budúcnosti nielen urbanistického formovania mesta a súčasne koordinovania jednotlivých predstáv stavebníkov. 

Je to o hľadaní prieniku v nekonečnom dialógu rôznorodých záujmov, ktoré sa snažím smerovať k myšlienke, že hlavnú úlohu zohráva kvalita verejného priestoru.

Na úrovni mestských zámerov je dôležité presvedčiť obyvateľov mesta, že naše spoločné zámery musia mať hodnotu, ktorá je vzorom pre developerov a stavebníkov a preto sa moja snaha sústreďuje na zlepšenie definovania našich projektov.

A najmä, je to práca s ľuďmi. Je to práca o tvorbe kolektívu, ktorý sa dokáže stotožniť s týmito cieľmi.

Genius loci: Ktoré historické, kultúrne alebo prírodné vrstvy Nitry by ste chránili „za každú cenu“ a ktoré podľa vás čakajú na citlivú novú interpretáciu? 

V rámci prvej otázky som asi vo veľkej miere zjednodušenia definoval mesto a jeho prírodnú a kultúrno-historickú podstatu.

Čo musíme osobitne chrániť, a je to možno jedna z najdôležitejších vecí, je zachovanie identity „dvoch miest“ Horného a Dolného mesta a najmä trás / ulíc, ktoré k nim vedú. Počiatok putovania do týchto častí začína charakteristickým vidlicovým rozbočením medzi nezachovanou Tureckou bránou a bývalým hotelom Tatra. Práve toto územie si zaslúži svoje znovuobjavenie a transformáciu na námestie. 

Samozrejme tých mestských bodov, ktoré je potrebné ani nie tak zmeniť ale „dopovedať“ je viac. Považujem za škodu, že tieto miesta sú síce vytypované už dlhodobo (v územnom pláne) ale k ich napĺňaniu doteraz neprišlo. Spomeniem najmä miesta označené symbolicky ako štyri mestské brány: severná – Martinský vrch ako územie transformujúce sa po bývalých vojenských kasárňach, východná – pre vznik univerzitného rušného miesta, južná – priestor pri autobusovej a železničnej stanici a západná – ako možná transformácia predimenzovanej okružnej križovatky.

Čo sa mení v plánovaní: Ak by ste mali jednou vetou pomenovať posun, ktorý Nitra v plánovaní potrebuje/zažíva – čo poviete? 

Rozhodujúcou zmenou je, že príprava všetkých mestských (našich) zámerov je v rukách architektov z ÚHA. Zadanie sme po všetkých stránkach skvalitnili vrátane procesu zapracovania hlavných aktérov, ktorí sú dotknutí zámerom. Zámer sledujeme aj v procese projektovania a získavania príslušných povolení. Až samotná realizačná fáza je zabezpečovaná investičným oddelením. Čiže máme možnosť aktívne ovplyvňovať kvalitu mestských zámerov.

A tie zámery, ktoré sa vyhodnotili ako dôležité – s veľkým dopadom na prostredie mesta sme sa rozhodli obstarať prostredníctvom architektonických súťaží. Máme takto pripravený zoznam cca. 14 zámerov.

Čo sa týka územného plánovania, nastavili sme „územne spravodlivé pravidlá“ a „pravidlá pre zachovanie a vznik verejných kvalitných priestranstiev“. Ide o pomerne komplexnú zmenu v spravovaní mesta prostredníctvom záväzných stanovísk a obstarávaním územných plánov zón. Pomerne revolučné regulatívy už máme zhruba 1 rok v praxi a dovolím si povedať, že prinášajú postupné zmeny myslenia architektov, ktorý pripravujú súkromné zámery.

Ako hodnotíte vaše skúsenosti so súťažami a s implementáciou výsledkov do praxe?

So súťažami viacmenej len začíname, takže ich aplikácia zatiaľ ešte nie je viditeľná. Jeden veľmi pozitívny výsledok však už máme. Revitalizácia mestského parku síce nebola klasická architektonická súťaž (SKA) ale priniesla novú kvalitu do vybývaného parku, ktorý prakticky okamžite priniesol záujem ľudí – možnože až nadmieru.

Čo je však pri súťažiach veľmi pozitívne, je záujem o participáciu na tvorbe ich zadania. Tieto „externé“ vstupy sú síce náročné na čas a kvalitu zapracovania ale jednoznačne prinášajú dialóg, ktorý posúva názory aktérov k širšiemu vnímaniu problematiky. Ak sa podarí pretaviť výsledky architektonickej súťaže verejného priestranstva miestneho centra na Klokočine do reality, bude to jasný signál ako chceme meniť vzhľad verejných priestranstiev aj na miestach, kde sa pôvodne očakávali „údržbárske“ práce.

Kľúčové projekty: Ktoré projekty v najbližšej dobe ovplyvnia kvalitu verejných priestorov a bývania?

Asi najklúčovejším projektom bude získanie nového pohľadu na verejné priestranstvá v centre mesta. Budeme hľadať novú tvár námestia, pešej zóny a jej rozšírenia....

Už dnes tu máme však dobré vstupy v podobe obnovy viacerých fontán vo verejných priestoroch. Na Svätoplukovom námestí, pred budovou súdu, pri mestskom úrade a pred PKO.

Ale úprimne, omnoho viac si myslím, že kvalitu vnímania mesta viac zmení, ak sa podarí pripraviť súťaže a následne zrealizovať centrá našich sídlisk. Chceme vniesť do sídliskových štruktúr novú kvalitu (miestne centrá pre sídliská Chrenová a Klokočina) – ktorú akosi všetci vieme, že tam „niečo chýba“ ale buď sa toho bojíme alebo naozaj nevieme čo s nimi.

Rozvoj významných zón: Ako ovplyvní život v meste rozvoj kľúčových území (napr. väčších transformačných plôch) a ako by mala vyzerať ich budúca podoba?

Najvýznamnejšou zónou mesta je vznik novej mestskej štvrte. Po Chrenovej a Klokočine hovoríme o Šindolke. Vlastne sa jedná o severné územie mesta, ktoré ak sa naplní, tak historické mesto bude relatívne rovnomerne obklopené mestskou štruktúrou. Chceme, aby táto nová štvrť mala podobu kompaktnej štruktúry, ktorá bude prepojená s mestom mestskou triedou, ktorá má v súčasnosti  ešte vzhľad rýchlostnej cesty. Na rozdiel od Chrenovej a Klokočiny, ktoré vznikli ako jeden ucelený projekt, táto časť mesta vzniká ako súhrn viacerých rozdielnych zámerov, ktoré koordinujeme prostredníctvom regulačného plánu.

Brownfieldy: Kde vidíte v rámci mesta potenciál? Ako ho uchopiť?

Tých miest je viacero. Niektoré sú priamo v rukách mesta ale väčšina je v rukách iných vlastníkov.

Asi najviac skloňovaným miestom sú bývalé kasárne na Martinskom vrchu. Na toto územie sa pripravila urbanistická štúdia, zrealizovalo niekoľko zámerov (materská škôlka, kreatívne centrum), niektoré sa pripravujú, ale celkovo tu chýba koordinačný materiál, ktorý uchopí toto miesto nie ako ostrov v meste ale ako jeho súčasť. Martinský vrch je „severnou“ bránou mesta, ktorá by mala získať kvalitnú mestskú štruktúru a tento bývalý vojenský areál „oslobodiť“ od oplotenia.

Ale je to mnoho iných miest a je potrebné možno povedať, že aj vlastníci takýchto nevyužívaných areálov objavujú ich potenciál a prichádzajú so zámermi na ich revitalizáciu. Osobitne je možné spomenúť bývalý areál Mevaku (predtým Bioveta), kde sa nachádzajú aj hodnotné budovy, ktoré sa vlastník rozhodol prebudovať na mestskú štruktúru. Prináša to výzvy pre mesto, pretože územný plán v týchto miestach má tradične nastavenú funkciu ako výrobné územie, a vzniká debata o budúcnosti nielen samotných areálov ale celkovo ich širšieho okolia.

V každom prípade nás čaká potreba zmapovania brownfieldov a hľadanie pravidiel ako ich transformovať do novej urbanistickej situácie.

Participácia a aktivizmus: Ako prenášate skúsenosti s občianskymi iniciatívami do oficiálnych procesov mesta? V akej oblasti sú takéto aktivity najväčším prínosom?

Spolutvorba budúcnosti mesta má viaceré roviny. Na strane podnetov je nastavený systém na ich zber a evidovanie. Z týchto podnetov potom vieme vyberať tie, ktoré sú zaujímavé a dôležité a následne ich vieme zahrnúť do aktívnych projektov.

Osobitne chceme vstupovať do organizácie územia prostredníctvom územných plánov zón, ktoré evidentne podnecujú záujem o budúcnosť svojho okolia cez tak trochu nekonečné debaty o dôležitosti kvalitného verejného priestoru s ich aktérmi.

V rámci našich samotných zámerov sme zaviedli procesy, kde participácia má svoje zakotvené miesto. Pri zámeroch s očakávaným väčším dopadom na obyvateľov je to samostatný vyčlenený proces (moderované stretnutia), pri bežných zámeroch je to možnosť vstupovať do zadaní zámerov cez výbory mestských častí.

Takéto aktivity a najmä možnosť vstupovania do týchto procesov prinášajú na jednej strane síce ich predĺženie, ale na druhej strane nové pohľady, ktoré jednoznačne obohacujú výsledok.

Manuály, štandardy a vízie: Čo má Nitra v súčasnosti k dispozícii? Čo v budúcnosti pribudne a aké sú Vaše praktické skúsenosti?

Akýmsi základným materiálom je v rámci mesta politika 5 pilierov: odolnosť, bezpečnosť, inklúzia, estetika a udržateľnosť (OBIEU). Sú to piliere cez ktoré vnímame a posudzujeme tvorbu prostredia, zabezpečujeme bezpečnosť a pohodu, začleňujeme všetkých členov spoločnosti, esteticky obohacujeme okolie a udržiavame naše zdroje pre budúce generácie.

K tým štandardným manuálom máme k dispozícii Manuál verejných priestranstiev, ktorý komplexne zmapoval a najmä navrhol spôsob tvorby a riešení priestranstiev. V súčasnosti pre tento manuál pripravujeme vlastnými silami spodrobňujúci materiál štandardov, ktorý by mal byť už konkrétnym návodom pre tvorbu priestranstiev a jednotlivých prvkov v rámci neho.

Sme v procese tvorby vízie budúceho územného plánu. Vznikajú základné postuláty pre jeho spracovanie. Je to veľmi zaujímavý proces, ktorý vznikol zo súťažného dialógu. Výslednú stratégiu chceme následne integrovať do zadania pre územný plán mesta.

Asi je však potrebné povedať, že v rámci posledných zmien a doplnkov pre územný plán mesta sme integrovali dôležité pravidlá pre územie mesta, o ktorých som už hovoril pri o zmenách v plánovaní („územne spravodlivé pravidlá“ a „pravidlá pre zachovanie a vznik verejných kvalitných priestranstiev“).

Už predtým sme v rámci územného plánu zaviedli pravidlá pre umiestňovanie informačných konštrukcií vďaka ktorým sa podaril znížiť reklamný smog na priestranstvách.

Modrozelená infraštruktúra: Ktoré plochy majú potenciál na lepšie začlenenie do života mesta?

Asi to bude znieť ako klišé ale stále máme svoj veľký dlh so začlenením rieky do organizmu mesta. Revitalizácia starého parku, ktorý je v kontakte s riekou ukázal cestu a teraz je potrebné zaujať jasný postoj pre spôsob fungovania nábreží. Viac prírodný alebo viac mestský park? Okrem toho nevyhnutne potrebujeme, aby vznikla aj nová plocha parku na južnom okraji mesta pretože je zrejmé, že dnešný park je preťažený.

Pri spracovávaní budúcej vízie mesta hľadáme aj nové systémové riešenia. Chceme definovať sieť parkov a línií v jednotlivých štvrtiach, ktoré by dokázali vytvoriť ucelený „zelený mestský okruh“.

Krátka trasa bez auta: Ktoré miesta v Nitre by si zaslúžili lepšie spojenie „pešo alebo na bicykli bez rozmýšľania“ – a čo je na to potrebné?

Sídlisko Klokočina. Zrealizovať viaceré plánované prepojenia, ktoré sú plánované už vyše 20 rokov a niektoré aj viac. Musíme prekonať mentálnu aj fyzickú bariéru železnice, ktorá dnes mesto neorganicky delí. Naším cieľom sú trasy, ktoré nie sú len bezduchými a prázdnymi spojnicami, ale sú samy osebe cieľom – bezpečné, zelené a atraktívne.“

Súťaž, do ktorej sa oplatí ísť: Téma, na ktorú by ste si dnes trúfli vyhlásiť otvorenú súťaž – prečo a s akým očakávaním?

Máme ambiciózny plán na pomerne veľký počet súťaží. Najbližšie na základnú školu a cyklistickú a pešiu lávku. Chceli by sme vypísať aj atraktívnu súťaž na multifunkčnú arénu, čo bude bezpochyby stavbou storočia v meste.

Veľkou témou bude aj súťaž na riešenie centra mesta, ktorá by mala riešiť „nitriansku traumu“ okolo Svätoplukovho námestia – jeho dostavby alebo nedostavby o chýbajúce štruktúry a definovanie nového námestia v mieste tzv. Tureckej brány.

Ale téma, na ktorú sa osobitne teším a mám od nej veľké očakávania je súťaž na dopovedanie centier Chrenovej a Klokočiny.

Ale aj už spomínané mestské brány mesta kde chýbajú mestské štruktúry.

Dedičstvo 20. storočia: Ako uchopiť moderné stavby a sídliskové štruktúry tak, aby nestratili charakter?

Veľká téma. Ľudia vnímajú tento typ zástavby pomerne pozitívne – bývanie s bohatým zastúpením zelene.

A názory na budúcnosť týchto štruktúr sa pohybujú od úplného zachovania až po úplnú prestavbu na tradičné mesto. V súčasnosti sa chceme sústrediť na definovanie a dotvorenie / vytvorenie najmä centra a hlavných prepojení s mestom. V predchádzajúcej otázke som naznačil, že táto téma je súčasťou pripravovaných súťaží a tak trochu alibisticky očakávam, že by nám jej výsledky mohli naznačiť ako sa s touto otázkou vysporiadať.

Dostupné bývanie po nitriansky: Kde vidíte najreálnejší priestor pre dostupné nájomné bývanie, aby posilnilo komunitu, nie tlak na infraštruktúru?

Asi môžeme zostať pri téme centier nitrianskych sídlisk. Vidím veľký potenciál pre prestavbu obchodných „krabičiek“, ktoré obsadili rozsiahle centrálne plochy nemestskou zástavbou na tradičnú polyfunkčnú štruktúru. A najmä mesto by malo byť vzorom. Preto do centier týchto sídlisk je potrebné dostať mesto. Asi týmto naznačujem o čom by mali byť spomínané architektonické súťaže.

Ale úprimne, ideálne si myslím, že aj oblasť nájomného bývania by mohol prebrať trh a mohol by ponúkať flexibilnejšie a asi aj kvalitnejšie uspokojovanie potrieb. Najmä by mohli vznikať viac premiešané druhy bývania.

Mesto ako tím: Ktoré oddelenie alebo externý partner dnes pomáha ťahať kvalitu najviac – a čím konkrétne?

ÚHA prešiel pomerne veľkou prestavbou – redefinovaním jednotlivých zodpovedností a úloh. Nie je to len tom, že vznikli pozície architekt a urbanista, ale celková snaha o komplexnosť kvality. Či už v procese mestských zámerov alebo v otázke územného plánovania.

Chcem tým povedať, že som vďačný za to, že to prebudovanie kolegovia úspešne „prežili“ a teraz dokážu postupne integrovať nové hodnoty do projektov.

Dôležitá je aj ochota externých spolupracovníkov najmä pri konzultáciách pri spracovaní vízii mesta. Ale asi najdôležitejšia je podpora a dôvera vedenia.

Realizačné kapacity: Je na trhu dosť kvalitných projektantov a zhotoviteľov? Ako ich motivovať a udržať?

Veľmi trefná otázka. 

Vo všeobecnosti počúvame, že projektantov ako aj zhotoviteľov je čoraz menej. Našou snahou je tvorba atraktívnych zadaní, ktoré by ich dokázali prilákať. Okrem toho, že pripravujeme projekty, kde chceme riešiť komplexnosť témy tak sa snažíme aj o primerané ohodnotenie.

Rýchle zásahy, presvedčivý výsledok: Ktorým miestam stačí málo a ľudia to pocítia?

Asi poviem, že je to ktorékoľvek miesto, kde aj malá intervencia zmení vnímanie miesta. Napr. debata o centre mesta je komplexný problém, ktorý bude časovo aj investične náročný. Ale napriek tomu sa oplatí robiť do týchto priestranstiev intervencie, ktoré zlepšia ich kvalitu. Oprava fontány na námestí prinesie určite znovuzatraktívnenie námestia..

Ale predovšetkým pri každom projekte hľadáme drobnosti na zlepšenie komunity ulice. Aj jeden strom navyše dokáže zmeniť ulicu.

Formujúce vplyvy: Čo najviac ovplyvnilo váš prístup (osoby, školy, mestá, projekty)?

Dlhodobo ma viac zaujíma spôsob formovania mesta, čo ho ovplyvňuje a ako. Už na škole ma táto problematika oslovila a veľmi ovplyvnila kniha CH. N. Schulza – Genius loci. Táto kritika k funkcionálnemu stavaniu mesta sa stala akýmsi budúcim mottom pre fenomenologické nazeranie na sídlo.

Napokon tento prístup sa snažíme zhmotniť aj v jednotlivých zámeroch, v rámci ktorých sa snažíme vytvoriť zmysluplné miesta mesta.

A ešte aj taká neurbanistická inšpirácia nazerania na územnoplánovací proces prostredníctvom multidimenzionálnej parafráze na „Hru života (Game of Life)“ od Johna Conwaya, definovanú ako celulárny automat odohrávajúci sa na matici buniek, ktorých stav predurčuje podobu hry v nasledujúcom kroku.

Táto zjavná inšpirácia s fyzikálnou a matematickou definíciou teórie chaosu odráža metodický pohľad na územnoplánovací proces, ktorý nazývame Na hrane chaosu ako súbor minimálnych pravidiel (regulácií), ktoré umožňujú každému účastníkovi územia ním primerané definovanie - vlastné (chaotické) fungovanie, navonok vnímateľné ako prepracovaný kooperujúci systém. Na hrane chaosu je balansovanie medzi všetko je dovolené a všetko je regulované. Nájsť primeranú mieru je zložitý proces, ktorý je nutné vnímať zo všetkých uhlov pohľadu a nastavenie regulácie chápať ako prienik potrieb všetkých účastníkov územia.

„Regulujeme len to nevyhnutné, aby sme v meste ponechali priestor pre životnú energiu, ktorú nikto nenaplánuje.“

Srdcovka: Priestor v meste, ku ktorému máte osobný vzťah – čo by ste mu dopriali v najbližších dvoch rokoch?

Párovský les. Je to také neobjavené miesto na juhu územia mesta. Má veľký potenciál pre cyklistov a tých ktorí radi trávia chvíle v krajine. Zvlnená krajina so striedaním lesa, lúk a polí pretkaná niekoľkými potokmi a bez vizuálneho kontaktu s mestom.

V najbližšom období by som vlastne chcel aby tu pribudli kvalitné cyklocesty a inak tu predovšetkým ponechať krajinu bez zvláštnych zásahov okrem tých krajinárskych.