Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Viessmann

Climate of innovation

Ivanská cesta 30/A
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
22. máj 2024
3
1339

Hydraulické laboratórium Ústavu krajinného inžinierstva, Nitra

Výskum a technológia v spojení s okolím...
Hydraulické laboratórium Ústavu krajinného inžinierstva, Nitra
Autori: Ing Martin Šumichrast, Ing. arch. Marek DulíkInvestor: Slovenská poľnohospodárska univerzita v NitrePlocha pozemku: 1298 m2 Zastavaná plocha: 296,3 m2 Podlažná plocha: 376,1 m2 Obostavaný objem: 995,6 m3 Investičný náklad: 1,03 mil. €Návrh: 2021 - 2021Realizácia: 2022 - 2023Adresa: Hospodárska 7, Nitra, SlovenskoPublikované: 29. máj 2024

Projekt zahŕňajúci dostavbu, zjednotenie a rozšírenie pôvodných objektov hydraulického laboratória, rozširuje výskumné centrum aj o funkcie vzdelávania a osvety v oblasti klimatických zmien a extrémov počasia. Ústrednú halu s technologickým vybavením pre štúdium vodných tokov dopĺňa prednášková miestnosť, alebo sedenie v svahovitom nádvorí, z ktorého majú študenti možnosť priamo sledovať aktuálne prebiehajúce procesy a výskum. Projekt charakterizuje príkladná práca s terénom a zjednocujúca fasáda z extrudovaného prírodného hliníka. 

 

Realizáciu bližšie predstavia architekti Martin Šumichrast a Marek Dulík:

Objekt hydraulického laboratória sa nachádza v areáli Ústavu krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerziity v Nitre na Hospodárskej ulici. Ide o samostatný pavilón ústavu, ktorého hlavná budova je kultúrnou pamiatkou postavenou ako Štátna odborná hospodárska škola v rokoch 1931-1932. Architektmi objektu Ústavu krajinného inžinierstva sú Alois Balán a Jiří Grosmann.

Pôvodný objekt hydraulického laboratória tvorili dva technologicky prepojené objekty. Jednopodlažný objekt so sedlovou strechou postavený v 50. rokoch minulého storočia, pôvodne slúžiaci pre chov drobných hospodárskych zvierat, do ktorého bol v 70. rokoch umiestnený hydraulický žľab a dvojpodlažný objekt tzv. čerpacej stanice. Práve umiestnenie hydraulického žľabu v jednopodlažnom objekte si vyžiadalo v 70. rokoch dobudovanie čerpacej stanice s nádržami a čerpadlami pre náležité fungovanie hydraulického okruhu. Objekty boli prepojené nadzemným a podzemným potrubím hydraulického okruhu.

Fotografia východiskového stavu
Fotografia východiskového stavuFoto: archív autorov
Foto: Matúš Nedecký

Architektonické riešenie je inšpirované najmä zameraním Ústavu krajinného inžinierstva, krajinou a jej premenou, významom a funkciami vody a obehom vody v prírode. Architektúra objektu má motivovať a inšpirovať študentov k záujmu o štúdium a poskytnúť priestor pre komunikáciu so širokou verejnosťou.

Riešenie objektu ako samostatného pavilónu zostáva zachované. Pôvodný jednopodlažný objekt, v ktorom bol umiestnený hydraulický žľab, bol hlavne z dôvodu nevyhovujúceho technického stavu a použitia zdraviu škodlivých stavebných materiálov asanovaný. Dvojpodlažná hmota čerpacej stanice bola doplnená prístavbou v tvare písmena S. Novým situovaním hlavného vstupu objektu na os prístupovej komunikácie a pôdorysným tvarom, prístavba definuje a rámuje vonkajší priestor.

Pôdorysné riešenie formuje nový dvorový spoločenský priestor do ktorého smeruje aj zadný vstup do hlavnej budovy. Uvažujeme, že v budúcnosti doplní definíciu tohoto dvora zástavba pozdĺž Dolnozoborskej ulice. Na druhej strane sa pôdorysným riešením vytvoril aj intímnejší priestor - átrium s funkciou prírodného auditória. Hmota prístavby je zakončená šikmou vegetačnou strechou napojenou priamo na terén. Oba svahy vegetačnej strechy aj átria môžu slúžiť a v prípade vegetačnej strechy aj slúžia k vedecko-výskumnej činnosti.

Foto: Matúš Nedecký
Foto: Matúš Nedecký

Z hmotového riešenia objektu je čitateľné aj jeho prevádzkové členenie. Dvojpodlažná pôvodná hmota čerpacej stanice je tvorená prevažne zázemím. Pristavanú jednopodlažnú, vyššiu hmotu haly pre umiestnenie technologického vybavenia odčleňuje nízka hmota vstupu od hmoty cvičebne zapichujúcej sa do svahu.

Hlavný technologickým vybavením laboratória je hydraulický okruh. Ten tvoria podzemný zásobný kanál s vodou, čerpadlá a rozvodné potrubie. Hydraulický okruh je zariadenie dotujúce vodou pripojené meracie prístroje a hlavne hydraulické žľaby. Súčasťou riešenia bolo aj umiestnenie dvoch hydraulických žľabov. Zrekonštruovaný sklopný žľab zo 70. rokov minulého storočia doplnil nový s fixným sklonom. Umiestnenie hydraulických žľabov zároveň pozvoľna delí laboratórium na priestor určený poslucháčom denného štúdia a výskumným pracovníkom.

Voľba materiálu nosných konštrukcií haly laboratória vychádza a odkazuje predovšetkým na technické zameranie. Zvislou nosnou konštrukciou obvodového plášťa sú betónové tvárnice doplnené oceľovou konštrukciou. Neomietnutím betónových tvárnic prístavby je čitateľne odlíšená prístavba od pôvodného objektu čerpacej stanice. Strop haly laboratória vytvára kombinácia oceľových a smrekových nosníkov symbolizujúcich prúdnice prúdiacej vody. Na nosníkoch je prevedené plné debnenie zo smrekových biodosiek. Možnosť prirodzeného vetrania priestoru so zvýšenou vlhkosťou a presvetlenia je podporená umiestnení troch otváravých, kruhových svetlíkov.

Foto: Matúš Nedecký
Foto: Matúš Nedecký
Foto: Matúš Nedecký

Neomietnuté betónové tvárnice sú použité aj ako murivo nosných stien učebne. Strop je však monolitický betónový, povrchovo neupravený. Stupňovitá podlaha cvičebne klesá v opačnom smere ako priľahlý terén átria. Tento kontrast možno vnímať nadrozmerným oknom učebne, susediacej s átriom. Umiestnenie a veľkosť okenného otvoru má podporiť vnímanie súvislostí spojených so štúdiom krajinárskych odborov. Použitie akusticky odrazivých materiálov ako je sklo a monolitický betón je kompenzované akustickým smrekovým obkladom a objektovým vinylovým kobercom. Súčasť architektonického návrhu tvoria tiež niektoré prvky vybavenia učebne.

Fasádne panely z extrudovaného prírodného hliníka pôsobia ako vodná hladina, ktorá odráža okolité prostredie. Vizuál fasád sa výrazne mení hlavne vzhľadom na polohu slnka a oblačnosť. Riešením detailov fasády bez okapov sme chceli podporiť jej premenu v čase, ktorú formuje nerovnomerná oxidácia povrchovo neupraveného kovu. Polohy a veľkosti otvorov sú v pristavovanej časti volené za účelom vytvorenia zaujímavých a nečakaných priehľadov. Významné prepojenie interiéru s exteriérom je možné dosiahnuť odhrnutím harmonikovej zasklenej steny medzi laboratóriom a átriom.

Foto: Matúš Nedecký
v
Foto: Matúš Nedecký
Foto: Matúš Nedecký
Foto: Matúš Nedecký
Foto: Matúš Nedecký
Foto: Matúš Nedecký
Foto: Matúš Nedecký
Foto: Matúš Nedecký

V prípade otvorov v zachovanej časti objektu sme zvolili ich výmenu. Výplne otvorov zo sklených tvárnic boli nahradené atypickými výplňami s fixným nepriehľadným zasklením a vloženými otváravými krídlami. Nepriehľadné zasklenie tvoria tabule s kombináciou mliečneho a dekorovaného skla. Otváravé krídla sú číre. Niektoré otvory zachovanej časti objektu boli priznané ich zamurovaním neomietnutými betónovým tvárnicami. Hydraulické laboratórium je súčasťou environmentálneho centra Klíma-Krajina-Informácie Slovenskej poľnohospodárskej univerzity

 

Použité materiály a riešenia:
Fasády vizuálne zjednocuje jemá štruktúra vlnitých profilov z 2 mm hrubej tlačenej lisovanej hliníkovej zliatiny. Riešenie od spoločnosti PREFA charakterizuje skryté upevnenie a odolnosť.

Podklady: Marek Šumichrast a Marek Dulík
Fotografie: Matúš Nedecký - Foter.sk

Poloha diela

Ing Martin Šumichrast
Ing. arch. Marek Dulík
Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím