Krkonošské centrum environmentálneho vzdelávania (KCEV)

Krkonošské centrum environmentálneho vzdelávania je mediatéka v českom meste Vrchlabí. Reprezentuje novú vzdelávaciu inštitúciu zriadenú a prevádzkovanú Správou Krkonošského národného parku (KRNAP). Za jej vznikom stál zámer KRNAP významne rozšíriť vlastné vzdelávacie aktivity smerom k verejnosti. 

Krkonošské mesto Vrchlabí má ťažisko vo svojom zámockom parku, ktoré má potenciál stať sa pravým kultúrnym centrom mesta. Okrem krásneho prostredia a strategicky výhodnej polohy ponúka priestorovú rezervu umožňujúcu realizáciu potrebných inštitúcií. S výnimkou výstavby zámku a definovania priestoru pre budúci park prebiehala stavebná činnosť živelne a nevniesla do urbanistického usporiadania žiadny významný počin. Dominantou mesta sa začiatkom 18. storočia stal kláštor Augustiniánov, ktorý svojimi záhradami prilieha k zámockému parku.

Miesto pre stavbu bolo investorom určené vedľa existujúcej administratívnej budovy Správy KRNAP. Poloha naproti zámku, neďaleko od hlavnej dominanty mesta, bývalého kláštora Augustiniánov (dnes Krkonošského múzea), bola zvolená adekvátne k významu KCEV ako dôležitej vzdelávacej inštitúcie.

Základným architektonickým konceptom je návrh ekologického objektu, ktorý by sám o sebe slúžil ako učebná pomôcka k praktickej ekologickej výučbe a ako príklad šetrného prístupu pri využívaní krajiny. V minulosti bol hlavnou dominantou miesta zámok. Nadstavbou poschodí na utilitárnej hospodárskej budove na hranici parku a jej úpravou na administratívnu budovu správy KRNAP došlo k porušeniu tohto základného vzťahu. V súčasnej dobe teda stoja v parku dve dominantné budovy - správna budova a zámok. Stavať do tohto priestoru tretí výrazný objekt by nebolo vhodným riešením situácie. (V budúcnosti by naopak mohlo dôjsť k úprave existujúcej budovy správy KRNAP tak, aby dominantnú úlohu opäť prevzal iba zámok). Autori sa preto rozhodli  KCEV čiastočne zapustiť do terénu. Budova sa tak stáva krajinou - domom vyrastajúciou z okolitého prírodného prostredia. Strecha objektu je obmedzene prístupným zatrávneným terénom.

Tvar strechy budovy je odvodený od krajiny Krkonší a slúži ako abstraktný model pre pochopenie jej topografie. Jednotlivé sklony a uhly strechy majú svoj prírodný náprotivok a sú názornou ukážkou síl, ktoré formovali Krkonoše. Budovu KCEV si môžeme predstaviť ako kameň z Krkonôš, na ktorý v priebehu času pôsobili rovnaké erózne sily ako na celé pohorie. Pretože sklony strechy KCEV sú určené vektormi topografie Krkonoší - hrebeňami, úbočiami, stržami alebo údoliami riek - malo by byť preukázateľné, že sa budova "narodila" práve v Krkonošiach. Pre lepšie zoznámenie s topografiou hôr sú hrany strechy v exteriéri aj interiéri popísané.

Budova je odsadená 5,5 m od správnej budovy KRNAP. Vzniknutý medzipriestor slúži ako nástupná platforma do objektu KCEV. Atmosféru verejného priestoru dokresľuje bočná stena navrhnutá z priesvitných alebo priehľadných skiel podľa povahy osvetľovaných prevádzok. Cez sklenenú stenu je možné sledovať ruch v budove a nepriamo sa tak zúčastniť programu, ktorý sa v nej odohráva.

KCEV by sa stáva miestom osvety a diskusií o ekologickej problematikoe aslúži slúži na organizovanie verejných prednášok a konferencií. Zároveň je miestom pre vzdelávanie a výchovu detí a mládeže, ktorá tak získa hlbšie ekologické povedomie a rešpekt k prírodným hodnotám. Pre tieto účely budova obsahuje prednáškovú sálu pre 76 osôb, účebňu pre 30 osôb, výstavné priestory, laboratórium ekologického programu pre 16 osôb, parkovacie miesto pre 10 automobilov, státie pre 15 bicyklov (navyše ďalších 30 vo vonkajších stojanoch), technické priestory, skladové priestory, sociálne zariadenie, kuchynku na prípravu nápojov, šatňu a recepciu. Triedu možno v prípade potreby prepojiť do jedného celku s prednáškovou sálou a výstavným priestorom. Objekt centra teda možné univerzálne využívať ako jednotlivé priestory alebo ako jeden celok (napríklad pri konferencii).

Geometrické riešenie strechy bolo navrhnuté a optimalizované s ohľadom na realizáciu stavby, ktorá aj napriek komplikovanému tvaru strechy prebiehala celkom štandardne. Jednotlivé vrstvy strechy (žb. škrupina, hydroizolácie, tepelná izolácia, vegetačné súvrstvie) mali na jej štrnástich samostatných plochách súvislú hrúbku. Tento fakt sa ukázal ako absolútne kľúčový pre návrh aj realizáciu strechy (pozri body 1 a 2 na obrázku nižšie). Nepravidelne lomená plocha, hoci aj definovaná niekoľkými (zvyčajne trojuholníkovými) plôškami, v sebe obsahuje skrytý problém, ktorý vzniká pri rozpracovaní tejto plochy do stavebných výkresov. Ak sa každej z plôšok pridá rovnaká hrúbka (napríklad betónovej dosky), novovzniknuté plôšky sa nestretnú v jednom styčníku. Ak by bol zvolený ako styčník náhodný bod, nové plôšky sa síce stretnú, ale nimi definovaná doska už nebude mať konštantnú hrúbku, čo samozrejme predstavuje pri vykonávaní stavby značnú komplikáciu (debnenie, tepelná izolácia, nadväzujúce klampiarske prvky ...). Vzhľadom k viditeľnému spodnému lícu lomenej stropnej dosky a výrazne viditeľným žľabom vo vrchnom líci strechy bolo nutné nájsť riešenie, pri ktorom by sa jednotlivé plôšky stretli v jednom styčníku aj pri zväčšovaní ich pôvodnej nulovej hrúbky. (pozri bod 3). Jeden zo spôsobov, ako to elegantne dosiahnuť, je pridávať každej plôške o trochu inú hrúbku. Spoločné styčníky sú potom vždy na spojnicu pôvodných styčníkov a pomyselného ohniska, ktoré riadi polohu nových styčníkov. Body lomenej plochy sú z ohniska premietané požadovaným smerom. Táto metóda je tým úspešnejšia, čím je lomená plocha podobnejšia ploche guľovej. Hrúbka plôšok sa potom takmer nelíši (v prípade riešenej lomenice sa pohybovala od 250 do 300 mm). Pôvodná inšpirácia horským masívom bola z tohto hľadiska prekvapivo dobre zvolená. Rovnako ako sú hrebene Krkonoší umiestnené na takmer guľovej ploche našej planéty, tak bolo možné aj pre hrebene riešenej lomenej plochy nájsť zodpovedajúcu guľovú plochu (bod 4). V opísanom postupe je len jediná neznáma premenná - poloha ohniska premietania. Ideálne riešenie pravdepodobne neexistuje. Zmenou polohy ohniska sa mení nielen hrúbka, ale aj statika a vzhľad betónovej lomenice. Z tohto dôvodu bola zvolená metóda postupného spresňovania s vizuálnou spätnou väzbou. Pre konečnú polohu bolo nutné prejsť takmer sto možných ohnísk. Táto fáza by sa nezaobišla bez zostavenia vlastných algoritmických postupov a ich realizácie v skriptovacom rozhraní 3D programu (body 5 a 6).

Ako výzva sa ukázala konštrukcia zasklenej fasáday. Sklá s požiarnou odolnosťou EI30 sú vysoké až 4.3 m. Použitý systém CW 50-FP od firmy Reynaers zabezpečuje obdobnú odolnosť hliníkových profilov. 

Laboratórium - Priamy kontakt teoretickej a praktickej časti výučby zohráva pri vzdelávaní dôležitú úlohu. Preto je laboratórium súčasťou priestoru učebne a knižnice. Interiér je obložený doskami z preglejky. Ich povrch je ošetrený živicou proti zvýšenému mechanickému namáhaniu. Tento povrch zabraňuje vniknutiu vlhkosti do materiálu a konštrukcie nábytku. Strop zhotovený z pohľadového betónu, ktorý symbolizuje skalu. Zlomové miesta jednotlivých častí stropu (miesta vektorov krajiny) sú zvýraznené grafickou značkou a doplnené popisom konkrétnych pohorí. Súčasťou interiéru sú aj pevne zabudované laboratórne stoly. Každý stôl má svoje a integrované osvetlenie. Kapacita je 16 študentov.

Prednášková sála slúži na organizovanie prednášok a odborných konferencií. Vďaka použitiu širokouhlého plátna a priestorového zvuku má parametre malej kinosály. Jednotlivé prednášky a konferencie je možné zvukovo aj obrazovo zaznamenať. Sála je vybavený kabínou technikov, audiovizuálnym zariadením a tlmočnícku kabínou. Zariadenie interiéru je kompletne navrhnuté z preglejkových dosiek. Hlavnou súčasťou interiéru sály sú lavice so sklopnými sedákmi a integrovanou vzduchotechnikou. Pre písanie poznámok pri projekcii je každé miesto vybavené osvetlením pracovnej dosky. Priestor sály možné prepojiť pomocou veľkých otočných dverí s výstavným priestorom, laboratóriami a triedou. Vďaka tomu sa môžu tieto prevádzky dopĺňať a spolupracovať. Kapacita: 76 miest + 2 bezbariérová miesta pre imobilných poslucháčov. 

Jednotlivé kusy mobiliáru sú navrhnuté tak, aby mohli byť ľahko umiestnené v skladových priestoroch. Mobiliár vychádza z architektonického konceptu budovy a je príkladom ako šetrne zaobchádzať s materiálmi. Mobiliár je navrhnutý z preglejkových dosiek takým spôsobom, aby pri jeho výrobe nevznikal odpadový materiál.

Knižnica je navrhnutá ako voľne prístupný sklad. Medziposchodie je vyrobené z pororoštových lávok, ktoré umožňujú prístup ku knihám na oboch poschodiach. Knižnica z preglejkových dosiek je vybavená stolom pre dvoch bádateľov. Druhý rad políc ukrýva výsuvné príručné stolíky.

Garáž / galéria je navrhnutá ako hybridný priestor, ktorý je možné podľa potreby kombinovať. Vzhľadom k prevádzkovej záťaži je podlaha z matnej čiernej živice s bielymi pruhmi a popismi. Drevené obklady stien sú nahradené kovovými tabuľami, ktoré odolávajú prípadnej vlhkosti. Stoličky, stoly a výstavný fundus sú rovnako ako v ostatných častiach centra z preglejky.

Objekt je energeticky nenáročný a vyjadruje filozofiu správy parku o ochrane a využívaní krajiny. vykurovanie zabezpečuje tepelné čerpadlo. Hlavná nosná konštrukcia a steny podzemnej časti sú z prírodného pohľadového betónu. Vnútorné deliace priečky a nábytok sú z dreva.

Petr Hájek predstavuje Krkonošské centrum environmentálneho vzdelávania vo videu nižšie (PechaKucha Night Prague):

Stavba získala čestné uznanie v rámci Piranesiho ceny, cenu Architecture Week Praha 2014, cenu Stavba roku Královéhradeckého kraje 2014 a bola nominovaná na európsku cenu Mies Van Der Rohe Award.

podklady: Petr Hajek Architekti