Centrum súčasného umenia DOX+, Praha - Holešovice

Prestavba bývalej továrne na multifunkčný priestor pre umenie architektúru a dizajn, ktorú projektoval Ivan Kroupa,  bola po dokončení v roku 2008 nominovaná na prestížnu európsku architektonickú cenu Mies van der Rohe Award. Pôvodný súbor s ťažiskom vo výstavných priestoroch sa postupne rozrastal. Pred tromi rokmi napríklad pribudla nad strechami centra architektonická intervencia inšpirovaná elegantnými tvarmi vzducholodí z počiatku dvadsiateho storočia. Dielo Martina Rajniša sme predstavili v samostatnom článku. Najnovším prírastkom v areáli je Súbor budov DOX+, ktorý rozširuje Centrum pre súčasné umenie o priestory pre tanec, hudbu, film a v neposlednom rade o školu architektúry.

Realizácia ateliéru Petra Hájka nadväzuje na architektonické kvality starších objektov. Nové budovy spolu tvoria jeden kompozičný celok. “Tento princip je symbolicky vyjádřen jednotným barevným odstínem světle šedé barvy a plastickým provázáním všech částí do jednoho objemu. Ve výsledku tak lze komplex vnímat jako jednu strukturovanou sochu,” vysvetľuje svoj zámer architekt Petr Hájek.

Administratívna časť so vstupnými priestormi, klubom a reštauráciou slúži zo svojej väčšej časti ako škola architektúry Archip. Budova vznikla rekonštrukciou stavby zo 70. rokov minulého storočia. Základné priestorové usporiadanie objektu a voľná dispozícia ostali zachované. Úpravy interiéru rešpektujú v detaile a materiáloch dobu vzniku objektu (linoleum, drevené dyhované dvere, terazzo...).

"Čalúnená" fasáda

Experimentálna hudobná a tanečná sála a tanečná skúšobňa sú odliate z pohľadového betónu. Monolitické železobetónové objekty sú "oblečené" do mäkkej fasády. Minerálna vlna je potiahnutá PVC fóliou, ktorá je v pravidelnom rastri kotvená do betónu. Fasáda podľa slov architekta efektívne pohlcuje hluk vychádzajúci zo sály a znižuje akustickú záťaž obytného dvora. Uplatnenie vzoru pripomínajúceho čalúnený nábytok bolo zvolené vzhľadom na jeho účinnosť pri rozložení ťahových síl na povrchu fólie. Ani pri silných mrazoch nedochádza ku kritickému napätiu pri zmrštení fólie, alebo naopak, pri vysokých povrchových teplotách k strate predpätia.

Akustika v hlavnej úlohe

“Sál má proměnou akustiku a lze jej tak připodobnit k hudebnímu nástroji, který je možné zvukově vyladit dle potřeby konkrétní produkce,” vysvetľuje architekt. Na tento účel slúžia otočné, akustické trojhranné stropné panely a foyer slúžiaci ako dozvuková komora. Každá zo strán stropného panelu má povrch s rozdielnymi akustickými vlastnosťami. Otočením trojhranného prvku je možné voliť medzi reflexným, difúznym alebo akusticky pohltivým povrchom. Korekcia akustických vlastností stropu dokáže výrazne ovplyvniť akustické parametre celej sály. Hlavnú sálu obklopuje prstenec foyer, ktorý je možné v prípade špeciálnych predstavení využiť ako dozvukové komory. Pridaním týchto priestorov k objemu hlavnej sály dôjde k výraznému predĺženiu doby dozvuku predovšetkým v pásme nízkych frekvencií. Vďaka štvorcovému pôdorysu nebolo nutné steny obkladať akustickými obkladmi. Sála s kapacitou päťsto divákov stihla už počas svojej krátkej prevádzky preukázať svoje akustické kvality. V súčasnej dobe je využívaná aj ako referenčné nahrávacie štúdio. 

Na streche sály sa nachádza “zelená lúka”, ktorá v letných mesiacoch slúži ako miesto pre relax, vonkajšie inštalácie alebo ako hľadisko vonkajších predstavení. Nad exteriérovým hľadiskom je umiestnená vysutá lávka pre akrobatický tanec.

Technické vybavenie sály zahŕňa výsuvné hľadisko, scénickú technológiu opôn s eleváciou, alebo laserový projektor.

Tanečná skúšobňa má pôdorys zhodný s rozmermi javiska hlavnej sály. Nad vnútorným dvorom "tancuje" na šikmých stĺpoch. Ich geometria nie je náhodná, vyhýba sa kolíznym prevádzkovým uzlom a technickým inštaláciám pod dlažbou.

Podklady: Petr Hájek ARCHITEKTI