Zvieracie krematórium Věčná loviště, Žižice (ČR)

Práca Petra Hájka takmer vždy vystupuje zo sivého priemeru. Vila Hermína so šikmými podlahami, vila v Berouně so subtílnou oceľovou konštrukciou, rozvetvený dom Chameleón, Jazdiareň v Litomyšli s vloženými laminátovými konštrukciami, Krkonošské centrum environmentálneho vzdelávania so stropom, ktorý slúži ako abstraktný model pre pochopenie topografie krajiny... Odvážne koncepty ktoré zarezonovali v medzinárodnom kontexte. Dnes predstavíme realizáciu, ktorá je výsledkom komornejšieho, ale o to zaujímavejšieho zadania. Cit pre prácu s prírodným a historickým kontextom, minimálne výrazové prostriedky, ekonomické materiály a riešenia. Výnimkou a ústredným motívom diela je zrkadlová stena – symbolická hranica medzi prítomnosťou a spomienkou.

Areál PVO Drnov bol vybudovaný pre účely protivzdušnej obrany Prahy. Od mesta je vzdialený asi hodinu cesty autom. Oblasť dnes navštevuje široká verejnosť, pretože hlavný bunker slúži ako vojenské múzeum. Okolo rozsiahleho podzemného objektu bolo rozmiestnených tiež niekoľko menších servisných bunkrov, pôvodne určených  pre mobilnú techniku. Práve v jednom z nich sa investor rozhodol vybudovať zvieracie krematórium. Miesto poeticky pomenoval Věčná loviště.     

Pri vjazde do bývalého vojenského areálu na prvý pohľad zaujme divoká príroda, ktorá pôsobí ako oáza uprostred udržiavanej hospodárskej krajiny. Práve vďaka tomu, že miesto bolo uzavretou vojenskou oblasťou, unikla príroda viditeľnej kultivácii človekom. Kríky a stromy vzájomne prerastajú a zápasia o miesto a svetlo. Architekti hľadali formu, ktorá by jedinečnú atmosféru nenarušila. Do krajiny postavili fasádu - zrkadlo, ktorá odrazmi násobí okolitú prírodu. Výsledná kompozícia pripomína skôr umeleckú inštaláciu ako architektúru. Nie je to náhoda. Návrh podľa autorov čerpá inšpiráciu zo sôch, ktoré vytvoril Anish Kapoor či Richard Serra. 

“Zrcadlová stěna vypadá jako brána do jiné dimenze, ale to bylo s ohledem na funkci objektu jedním ze záměrů,” vysvetľuje Petr Hájek.  Zrkadlo má na výšku viac ako 6 metrov a dĺžku vyše 11 metrov. Za plochou, zloženou z drobných hexagonálnych dielov, je ukrytá prevádzka krematória. 

“Příchozí, který se dívá do zrcadla, se ve skutečnosti nevidí v přítomnosti, ale hledí na svůj odraz v minulosti. Dívá se zpět, vzpomíná… Může za to konečná rychlost světla. Tuto skutečnost nelze lidskými smysly vnímat, ale dává místu symbolický význam. Zrcadlo je samo o sobě v krajině mystické. Odráží a vtahuje do sebe vše kolem sebe. Každé zrcátko je lehce jinak natočené. Obraz se jakoby chvěje. Máte pocit, že přicházíte k tekuté stěně. Je to surrealistický zážitek. Nedá se popsat. Musí se zažít,” opisuje architekt.

Prevádzka krematória je situovaná v podzemí. Architekti využili všetky pôvodné konštrukcie, búracie práce zahŕňali iba prerazenie nových otvorov. Do očistených priestorov pribudli deliace priečky, ktoré definujú novú dispozíciu.

Bočným vstupom v betónovej stene vchádzame  do prijímacej haly s drevenou lavicou. Cez presklené dvere vidieť do kancelárie. Z haly vstupujeme do predsiene a pokračujeme do jednoduchej štvorcovej rozlúčkovej miestnosti s drevenými dverami. Technická prevádzka má samostatný vstup a je ukrytá v útrobách stavby.

Použité materiály sú lacné a nenáročné na manipuláciu a údržbu. Základ tvoria omietané betónové tvárnice, použité na vnútorné a vonkajšie výmurovky. Svetlík je uzavretý polykarbonátovým plášťom. Šesťuholníkové zrkadlá na fasáde sú vyrobené z pokovoveného polykarbonátu a ručne nalepené na murovanú stenu. Jediným náročným detailom sú skryté dvere v zrkadlovej stene. 

Lavice sú vyrobené z drevených fošní. Nábytok, dvere a drobný mobiliár z preglejky. Steny sú vybielené vápenným náterom.

Fotografie Benedikta Markela dopĺňa séria snímkov Radka Úlehlu:

Autor: Petr Hájek ARCHITEKTI
Podklady: artEcho