Mičurin 2.0 - Diplomová práca

Odhalenie vojenského zariadenia na úpätí Muránskej výšiny, ktoré bolo chránené pred očami verejnosti prírodovedným spolkom, evokuje rozpor medzi poznanými a skrytými skutočnosťami. Rozpor sa stáva samotným podkladom pre architektúru a jej šancu stať sa rozprávačom príbehov cez sekvencie zážitkov a atmosféry. Múzeum civilizácie je spracované ako brána do skrytého sveta, ktorá nám pomáha vidieť nové rozmery sveta, v ktorom žijeme. Cez scény, ktorými sprevádza návštevníkov, sa snaží ukázať existujúci rozpor medzi skúsenosťami a realitou na obraze vojenských objektov. Hlavným motívom sa stáva interiér a jeho vnútorné priestorové usporiadanie. Celý navrhovaný objekt je tak podmienený cielenému dialógu medzi priestormi a návštevníkom.

Hlavnou ideou samotného objektu Múzea Civilizácie je sprostredkovať návštevníkom nové pohľady na realitu, ktorá môže byť často skrytá, a tak ich nabádať k hlbšiemu zamysleniu sa, či svet okolo nás je naozaj tým, čo poznáme. Táto idea vychádza práve  z rozporu využitia jedného územia v 60 - tych rokoch ako pionierskeho ako aj vojenského  tábora. Návrh nechce poskytnúť vlastný výklad, ale cez scény, ktorými sprevádza návštevníkov, sa snaží iba ukázať existujúci rozpor medzi skúsenosťami a realitou na obraze vojenských objektov. Preto sa hlavným motívom návrhu stáva interiér a jeho vnútorné priestorové usporiadanie.

Ideovým konceptom interiéru bola štúdia vnútorných priestorov, ktoré vytvárajú charakteristické atmosféry a na základe ich prepojenia do sekvencie obrazov dokážu vyrozprávať príbeh cez architektúru. Celý navrhovaný objekt je podmienený cielenému dialógu medzi priestormi a návštevníkom. Múzeum civilizácie je v rámci projektu spracované ako brána do skrytého sveta, ktorá nám pomáha vidieť nové rozmery sveta, v ktorom žijeme.

Videoprezentácia projektu pre cenu profesora Lacka:

Areál Mičurin sa nachádza na jednom z pahorkov okolo Bratislavy a zaraďuje sa tak medzi významne kultúrno spoločenské miesta, ktoré zdieľajú toto prominentné umiestnenie v okolí mesta. Na pahorkoch nájdeme Bratislavský hrad, Slavín, kalváriu ako aj Horsky park, ktorý je práve prepojený na riešený pozemok. Aj preto má veľký význam venovať sa problematike areálu Mičurin zo širšieho uhla pohľadu, riešiť jeho možný prínos pre mesto, ako aj verejnosť samotnú a dbať' aby neskončil iba ako majetok jedného vlastníka. Pretože nie len história tohoto miesta ho robí výnimočným.

Scéna 1 - Vstupné priestory - Človek tuší, že sa blíži zmena

            Človek sa nachádza v interiéri, ale súčasne pozoruje objekt západnej galérie, ktorý sa tak stáva exponátom sám o sebe. Návštevník, ktorý práve vošiel z lesa, je konfrontovaný s novým miestom, ktoré nemohol očakávať a je v ňom nútený prechádzať cez vrstvy priestorov, ktoré mu odhaľujú nové súvislosti.

Scéna 2 - Vnútorné priestory galérie - Oslava technológie

            Prázdny centrálny priestor naznačuje absenciu predmetu, ktorý bol príčinou jeho vzniku. Časti technológie, ktoré sa v ňom ale nachádzajú nabádajú k interpretácií jeho využitia.

Scéna 3 - Vyhliadka západnej galérie - Rozpor medzi poznanou realitou a novými skúsenosťami

            Návštevník stojí na rozhraní medzi výstavnými priestormi prezentujúcimi vojnové objekty a súčasne pred sebou vidí realitu vonkajšieho sveta. Je to kľúčová scéna, kedy je na človeku, či si pripustí, že jeho obraz sveta je iba jednou interpretáciou na základe poznaného.

Scéna 4 - Platforma východnej galérie - Artefakt, ale je vhodné ho oslavovať?

            Návštevník narazí na objekt balistickej rakety, ktorá je realitou vojny. Otázne je však, či v našom vnímaní je technickým pokrokom, ktorý oslavujeme alebo zbraňou, ktorú zatracujeme.

Objekt západnej galérie sa skladá zo 6 podlaží rôznych konštrukčných výšok a vyhliadkovej platformy na 7. podlaží. Západná galéria je vyvinutá na idei odpalovacieho sila, ale keďže o jeho existencii nemáme hmatateľný dôkaz, priestor je vyjadrený prázdnym centrom. ako situácia, ktorú nevieme vypovedať. V centre sa nachádzajú technologické časti evokujúce niekdajšie využitie. Priestor okolo centra je koncipovaný ako galerijný.

Objekt východnej galérie je trojpodlažný s kontinuálnymi rampami. Je to galerijný priestor odvodený od sila balistických rakiet, o ktorých existencii sa polemizuje. Priestor sa skladá z vrstiev, ktoré sú charakteristické aj pre reálne vojenské objekty. Hmotovo významným sa ale stáva priestor určený pre návštevníkov kedy medzi vrstvy vstupujú otvorenejšie časti určené na pozorovanie samotnej rakety.

Základom diplomovej práce nie je len prezentovať objekt Múzea civilizácie, ale venovať sa areálu Mičurin, ktorý je významný z historického ako aj geografického hľadiska. V návrhu je areál prinavrátený do pôvodného stavu z 50 – tych rokov a spracované je taktiež jeho sekundárne zalesnenie a vytvorenie pokračovania Horského parku na pozemku. Naplnilo by sa tak jeho poslanie sprístupnenia pre verejnosť, s ktorým bol samotný prírodovedný spolok budovaný.

Cieľom diplomovej práce bolo vytvoriť objekt, ktorý by nebol iba stavbou, ale ktorý by bol príbehom. Vychádza z úvahy, že dialóg medzi návštevníkom a priestorom nikdy nemôže byť ten istý v dôsledku rozdielnosti nášho vnímania. Ako aj tézy, že architektúra by mala byť pre nás viac než čisto fyzický hmotný predmet , pretože prechádza do ríše nehmotného a pominuteľného, ak ju začneme vnímať ako atmosféru. Jej vplyv na nás môže potom vyjadriť ako zážitok a tak v nej prestaneme bezpodmienečne hľadať iba fyzické kvality. Éterické v architektúre

je rovnako dôležité ako fyzické, ak nie viac, lebo iba vďaka tomu sa architektúra stáva súčasťou nášho života, nie iba jeho doplnkom. Múzeum civilizácie chce cez obrazy, ktorými sprevádza návštevníka evokovať pocity,ktoré vedu k hlbšiemu zamysleniu, či nad osudom pozemku, či nad koexistenciou detí a vojakov ako aj nad výstavou samotnou. V tomto prípade je citlivo spracovaný scenár výstavy a tak expozičné predmety a architektonické atmosféry sú rovnocennými partnermi. Múzeum civilizácie sa tak vďaka priestorom samotným ako aj práci s optickými ilúziami a priestorovým premietaním v rámci expozície stáva novodobým kultúrno spoločenským stánkom v centre Bratislavy.

Podklady: Ing. arch. Lenka Petráková