Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
5. apríl 2016
0
907

Areál Ekoiuventy vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku

Pamiatkový úrad SR vo svojom rozhodnutí informuje, že v areáli Ekoiuventy sú pamiatkovými objektmi dom mládeže s nástupnou plochou, schodisko, bazén, amfiteáter, polyfunkčný dom aj sadovnícka úprava.
Areál Ekoiuventy vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku

Konanie o vyhlásení areálu Ekoiuventy za národnú kultúrnu pamiatku iniciovali občianske združenia OZ Hrad-Slavín, OZ Mičurín spolu s hlavným mestom Bratislava a mestskou časťou Staré Mesto. Podnet podporili aj Spolok architektov Slovenska a Bratislavský samosprávny kraj. Pamiatkový úrad začal úspešné správne konanie o vyhlásení Domu mládeže s areálom za národnú kultúrnu pamiatku už vlani v druhej polovici septembra. 

Pamiatkový úrad  v rozhodnutí uvádza, že areál Domu mládeže je nositeľom súboru významných pamiatkových hodnôt ako celok, ale nositeľmi pamiatkových hodnôt sú aj jeho jednotlivé objekty, ktorých história a vznik spolu súvisia: „Budova je významnou stavbou architektúry socialistického realizmu 50. rokov 20. storočia na území Slovenska, je dokladom tejto etapy vývoja slovenskej architektúry. Jej hmota, pôdorys, fasády a základné dispozičné väzby sú zachované v autentickom, pôvodnom stave,". 

Z obsiahlej správy Pamiatkového úradu, kde okrem iného nájdete podrobne spracovanú históriu areálu a vyjadrenia k jednotlivým objektom vyberáme vyjadrenie k urbanistickej a hodnote areálu a hodnote autorstva architektonického diela areálu:

Urbanistická hodnota areálu

Hlavná budova stanice Mičurin, vybudovaná v rokoch 1952-56, ako aj neskoršie objekty areálu, sa nachádzajú na kopci nad Bratislavou, na rozhraní Mudroňovej a Búdkovej ulice, teda na území charakteristickom predovšetkým individuálnou výstavbou rodinných domov. Územie sa po urbanistickej stránke začalo intenzívnejšie formovať v medzivojnovom období. V okolí sú aj ďalšie architektonicky a urbanisticky (kompozične) dôležité dominanty, alebo areály, ktorých poloha a vzhľad sú v danom prostredí ustálené po niekoľko desaťročí, podobne ako je tomu u areálu Mičurincov. Svojou funkciou predurčujú územie pre dlhodobé využívanie verejnosťou. Stabilizácia a zachovanie takýchto tradičných verejných priestorov by mala byť jednou z najdôležitejších priorít rozvoja mesta aj v súčasnosti. Stanica Mičurin spadá do ochranného pásma národnej kultúrnej pamiatky - areálu pamätníka obetiam 2. svetovej vojny - Slavína - diela architekta Jána Svetlíka z rovnakého obdobia. Medzi Slavínom a stanicou sa však nachádza aj pomník obetiam prvej svetovej vojny, ďalšia národná kultúrna pamiatka, ktorá sa stala od svojho dokončenia v roku 1920 obľúbeným vyhliadkovým bodom tzv. Murmanskej výšiny. So stanicou a pomníkom susedí areál bratislavských vodární s vodojemom „Na Baránku“, dôležitou súčasťou súboru technických stavieb bratislavského vodovodu. Areál Mičurin so sadovníckou úpravou je napokon spolu s blízkym Horským parkom jedinou rozľahlejšiou zelenou zónou bratislavského Starého Mesta. Ako celok, postupne budovaný pre prácu s mládežou, je však hodnotný nielen pre širšie urbanistické súvislosti a bezprostrednú blízkosť významných kultúrnych pamiatok, ktoré celkom logicky dopĺňa.

Hodnota autorstva architektonického diela a areálu

Ďalším dôležitým kritériom posudzovania hodnôt architektonického diela je jeho autorstvo. Návrh stanice Mičurin vypracoval architekt Miloš Chorvát, rodák z Bratislavy, ktorý štúdium architektúry ukončil v roku 1951 na Akadémii výtvarných umení v Prahe, škole s históriou siahajúcou do 18. storočia. V prvej tretine 20. storočia boli rektormi pražskej AVU zakladateľské osobnosti českej modernej architektúry (Jan Kotera, Josef Gočár). Po štúdiách Chorvát nastúpil v Krajskom architektonickom ateliéri, kde ho, prirodzene, na začiatku päťdesiatych rokov, ovplyvnila dobová rétorika socialistického realizmu. V tomto duchu navrhol aj hlavnú budovu Mičurinského areálu, komponovanú ako symetrický objem antického chrámu, hoci už tu neváhal použiť zvlnený akustický podhľad stropu ako jednoznačné priklonenie sa k medzinárodnej moderne, ideovo blízke predovšetkým severskej architektúre a prácam fínskeho architekta Alvara Aalta. Objekt stanice Mičurin je tak zároveň jedným z prvých príkladov postupného oslabovania diktátu socialistického realizmu a opätovného návratu slovenskej architektonickej scény k medzinárodnému modernému hnutiu. Neskôr, v druhej polovici päťdesiatych rokov, keď vplyv socialistického realizmu v umení a architektúre oslabol pod vplyvom politických udalostí v Sovietskom zväze, Chorvát pracoval na ďalších svojich projektoch. Predovšetkým išlo o doplnenie skupiny Družstevných domov na Námestí SNP v Bratislave, kde pristúpil k úlohe s rešpektom ku trom starším objektom od Emila Belluša, uvedomujúc si váhu jeho zakladateľského diela na poli modernej architektúry na Slovensku. Napokon v projekte susedného Domu umenia (1958-66), koncipovaného na pôdoryse šesťuholníka, ktorým Chorvát vhodne uzavrel rad polyfunkčných domov, sa už jasne odráža smerovanie k znovuoživeniu tradície moderny a funkcionalizmu založenej na Slovensku pred druhou svetovou vojnou. To potvrdzuje aj Chorvátovo opätovné použitie zvlneného stropu v budove Domu umenia, ktoré je už, na rozdiel od Mičurinskej stanice, súčasťou komplexného poňatia architektúry v uvoľnenom modernistickom duchu. Niekde v tomto návrhu vrcholí Chorvátove zrenie reprezentujúce vývoj nejedného jeho generačného kolegu - od mladého absolventa architektúry vzdelávajúceho sa v povojnovom totalitnom režime - k tvorcovi, uvedomujúcemu si potenciál modernistickej tradície v Československu, ako aj šancu znovu ju rozvinúť aktuálnym spôsobom v jej pôvodnej kvalite, pravda v rámci limitov socialistického stavebníctva. Význam areálu Mičurinskej stanice ako architektovej rannej socialisticko - realistickej práce, od ktorej sa ďalšie formovanie Chorvátovho myslenia odvinulo, je teda v kontexte celého jeho diela dôležitý. Súčasne je relevatný aj vzhľadom na skúmanie tvorby ďalších architektov v päťdesiatych rokoch.

Celú správu pamiatkového úradu nájdete v prílohe nižšie: 

Poloha na mape

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím