Smútočná obradná sieň Valašské Meziříčí

Dôstojné miesto poslednej rozlúčky. Premyslená kompozícia objektov a priľahlej krajiny. Návrh pracuje s priehľadmi a topografiou terénu. Neokázalá, účelná architektúra. Jasný priestorový koncept. Primerané náklady. Typologický druh, ktorý sa dynamicky vyvíja. Od “pestrých” 90. rokov prešiel dlhú cestu. Sympatický návrat k striedmejším koreňom.

Nová smútočná sieň, dokončená v novembri 2018, stojí v areáli cintorína na okraji mesta Valašské Meziříčí, v podhorí Beskýd.

Na začiatku bola architektonická súťaž, vypísaná na jar 2014, do ktorej sa zapojilo 60 tímov. Predmetom súťaže bola nová sieň pre 200 smútočných hostí, kolumbáriá, vsypová lúčka a úpravy plôch pri hlavnom vstupe do areálu cintorína. Víťazný návrh ateliéru Archislužba sústredil všetky požadované prvky stavebného programu do jedného kompozičného celku, ktorý nazvali "obradný okrsok".

Nová časť cintorína

"Obradný okrsok" je elementárny priestorový prvok so silným symbolickým významom. Rituálny význam miesta je zdôraznený stúpajúcou osou "poslednej cesty". Cesta je lemovaná stromami a členená - rovnako ako ľudský život - pravidelným rytmom prekonávaných stupňov. Táto os pokračuje až do auditória obradnej siene. Tam, zdôraznená prevýšeným svetlíkom, končí pri katafalku s rakvou zosnulého.

Koncepcia návrhu

Výstavba smútočnej siene bola príležitosťou ukotviť kompozíciu areálu cintorína novým, pevným urbanistickým prvkom, ktorý bude rešpektovať jeho súčasnú štruktúru a zároveň pomôže lepšie definovať hlavný vstup do územia. “Kompozice prvků 'obřadního okrsku' využívá nadčasových, obecně platných zákonitostí, jakými jsou symetrie, rytmus a perspektiva. Zároveň je využívá pouze v účelné míře a ve prospěch atmosféry okamžiku posledního rozloučení,” vysvetľujú architekti. Výsledkom je dôstojné a kontemplatívne prostredie, ktoré rozvíja genius loci cintorína.

Smútočná sieň

Objekt smútočnej siene je jednopodlažný, s výrazne prevýšeným priestorom pod svetlíkom (orientovaným v osi "poslednej cesty"). Svetlík je ústredným kompozičným prvkom vonkajších aj vnútorných priestorov, navyše ukrýva vonkajšie časti a vývody technológií.

Na smútočnú sieň nadväzujú exteriérové plochy kryté presahujúcou strechou. Smútoční hostia vchádzajú do priečne situovaného foyeru, cez výrazné vstupné dvere a pokračujú do samotnej siene - auditória. Smer "poslednej cesty" je vo foyeri a predovšetkým v auditóriu zdôraznený výrazným prevýšeným svetlíkom. V samotnom závere osi sa nachádza apsida katafalku s rakvou.

Typológia auditória vychádza z tradičného usporiadania trojloďového priestoru, s lavicami po stranách a s priechodom v osi. Spomenuté členenie interiéru dovoľuje usporiadanie rôznych foriem obradu - umožňuje okrem iného bohoslužbu slova a vynášanie rakvy ako súčasť obradu.

Uzavretosť auditória je porušená jeho bočnou vizuálnou väzbou na smútočné átrium. Átrium slúži ako dôstojný prechod v ústrety všedným dňom - ​​je tadiaľ možný odchod smútočných hostí a tiež prechod k vsypovej lúčke vo svahu nad obradnou sieňou. Pokojná atmosféra priestoru je podčiarknutá pomalým plynutím vody vo "Fontáne života" uprostred átria.

Špecifiká prevádzka obradnej siene sa premietla do aplikovaných technológií. Sieň je vetraná, temperovaná a vykurovaná kombináciou systémov (podlahové vykurovacie káble a tepelné čerpadlo vzduch-vzduch). Z prevýšenej časti interiéru je odoberaný použitý vzduch, ktorý je využívaný na rekuperáciu zbytkového tepla. Extenzívna zelená strecha prispieva k zlepšeniu mikroklímy a retencie zrážok.

Výtvarné riešenie

Riešenie interiéru auditória je pojednané ako symbolický protiklad dvoch svetov. Tmavosivé odtiene podlahy a obkladu stien kontrastujú  s abstraktným bielym stropom a svetlom prichádzajúcim z prevýšenej osi svetlíka. Takto definovaná "scénografia" sa premieňa pri ukončení obradu. Spúšťa sa zvislá stena - posledná opona, ktorá zakryje apsidu s katafalkom. Otvárajú sa rolety pred veľkými bočnými oknami. Prenikajúce denné svetlo nabáda účastníkov obradu k pozvoľnému návratu cez pokojné átrium späť do všedných dní.

Ateliér: Archislužba

Spolupráca: Peter Babka, Zdeněk Šuchma, Václav Přikryl, Jiří Hájek, Eva Wagnerová, Kateřina Stratilová, Vítězslav Valášek, Pavel Skřivan, Petr Vítek, Petr Pochylý, Zdeněk Čejka, Petr Jarolím, Ivo Pospíšil, Libor Loveček, Petra Vlachynská