Na konci cesty. Krematórium v Bratislave

Výborné čítanie nielen cez nadchádzajúce sviatočné dni, ale napríklad aj dobrý tip na darček.

Dvojjazyčná publikácia Na konci cesty. Krematórium v Bratislave / At the End of the Road. The Bratislava Crematorium vychádza pri príležitosti päťdesiateho výročia vzniku prvého slovenského krematória. 

Kniha podrobne rozoberá osud špičkového diela Ferdinanda Milučkého. Postavili ho v roku 1968 za neobyčajne priaznivej súhry okolností. Predchádzal tomu dlhý zápas o jeho zriadenie, ktorého počiatky siahajú až do roku 1889. Preto kniha približuje aj históriu moderného kremačného hnutia v Európe so zreteľom na dlhý zápas mesta Bratislava o krematórium, ďalej sa zaoberá domácimi a zahraničnými architektonickými podnetmi, ktoré ovplyvnili architektúru objektu. Okrem príbehu samotnej budovy a urnového hája, v ktorom stojí, sa dočítate o tvorivej dráhe autora budovy, architekta Ferdinanda Milučkého, príslušníka prvej povojnovej slovenskej architektonickej generácie, ale aj o súvislostiach vzniku pozoruhodných výtvarných diel v areáli krematória - sôch od troch špičkových slovenských výtvarníkov. Text Matúša Dullu v slovenčine a angličtine sprevádzajú umelecké fotografie Olje Triašky Stefanović. Snímky citlivo zachytávajú premeny krematória a prostredia, v ktorom sa nachádza, počas jednotlivých ročných období. 

Monografia, ktorá by ucelene mapovala architektonické kvality a význam stavby, ktorá presahuje hranice Slovenska doteraz chýbala. Historik architektúry Matúš Dulla sa dielom zaoberal dlhodobo, zhromažďoval materiály, publikoval viaceré odborné články. „Je to skvelá stavba, azda najlepšie architektonické dielo, aké sme na Slovensku vytvorili,“ hovorí. Ako vhodná príležitosť na vydanie knihy sa ukázalo okrúhle výročie dokončenia objektu.

Vydaniu knihy predhádzali dlhé rozhovory s architektom Ferdinandom Milučkým. V knihe však v prvom rade rozpráva architektúra samotná. Autorovi sa podarilo zachytiť aj okolnosti vzniku diela a jeho význam v kontexte európskej tvorby.

Koncept výborne dopĺňajú fotografie Olje Triašky Stefanović. Fotografie nič neprikrášlujú, odrážajú súčasný stav aj historické nánosy. Súčasne však nechávajú vyniknúť architektonickú kompozíciu a prepojenie Milučkého diela s meniacou sa prírodou, čo bol aj jeden z kľúčových zámerov architekta. Zachytávajú tiež nadčasovosť architektúry a proces jej starnutia. 

K čitateľnosti knihy prispieva prehľadná grafická úprava Juraja Blaška. Bezokrajové bloky fotografií zrozumiteľné výkresové a grafické prílohy vhodne dopĺňajú jasne štruktúrované bloky textu.

V závere Matúš Dulla otvára otázku budúcnosti bratislavského krematória. Kreamtórium sa stalo kultúrnou pamiatkou keď malo iba 34 rokov. Medzi modernými pamiatkami bolo vtedy jedinou nepamätníkovou architektúrou. Aj preto je po päťdesiatich rokoch objekt zachovaný bez výrazných zmien. Vzniká otázka, ako sa o pamiatku ďalej starať? Zasiahnuť do stavby a vracať ju k číremu pôvodnému stavu, alebo ju konzervovať aj so vzniknutými nánosmi času?  

"Ako národná kultúrna pamiatka sa krematórium tak trochu stalo vlastníctvom nás všetkých. A asi by sme ho radšej videli nie opravené a upravené na dnešný obraz, ale dobre zachované v podobe, akú jej invenčný autor a jeho doba vtlačili pôvodne. Keďže však očkávame že bude aj dobre fungovať, vzniká rad otázok. Ba aj sám architekt, ktorý sa celé desaťročia zasadzoval o svoj autorský vplyv pri rozhodovaní o zmenách, je neraz v dileme, či zlepšovať, alebo zachovať to pôvodné. O niektorých kompromisoch už na začiatku vedel a súčasnosť mu dáva k dispozícii oveľa viac a kvalitnejšie než socialistické stavebníctvo spred pol storočia. Má ešte právo zasahovať do tejto excelentnej chránenej pamiatky?" píše Dulla a dodáva: "Táto kniha teda vznikla aj preto, aby sme opäť pripomenuli, aká je to výnimočná stavba a že sa o ňu musíme svedomito starať."

Predstavovanú publikáciu vydalo vydavateľstvo SLOVART a v prípade záujmu si ju môžte zakúpiť aj online.