Obnova vojenského cintorína z 1. svetovej vojny v Banskej Bystrici - otvorenie prvej etapy

Nie tak často sa podarí realizovať výsledok súťaže v praxi. Teraz sa to stalo a to pomerne rýchlo. S potešením prinášame prvé, ešte surové obrázky diela, ktorého prvá etapa bola včera slávnostne otvorená. (Presne na sté výročie ukončenia “Veľkej vojny” - 11. 11. o 11. hodine a 11. minúte).

Súťaž na obnovu vojenského cintorína z 1. svetovej vojny v Banskej Bystrici bola vyhlásená v roku 2016 a vyhodnotená v septembri toho istého roku. Článok o súťaži a predstavenie súťažných návrhov si môžete pozrieť tu a tu. Súťaž bola zaujímavá témou, aj návrhmi. Niekoľko z nich si určite zaslúži bližšie štúdium (odporúčam pozrieť aj neocenené návrhy).

Prezentované dielo je zhmotnením prvej etapy realizácie víťazného návrhu autorského tímu, ktorý pracoval v zložení: Benjamin Brádňanský, Vito Halada, Maroš Greš. Aj napriek hektickým podmienkam finálnej realizácie a viacerým kompromisom, ktoré museli byť vzhľadom na vonkajšie podmienky urobené (financie, časový rámec, realizačné a technologické obmedzenia…) je výsledok pôsobivý.

Jednoduchý, centrálny elementárny objekt v podobe pretiahnutého pravouhlého monumentu má viacero funkcií. Je to v prvom rade pre okoloidúcich signál, pútač, že miesto má väčší význam, ako by sa na prvý pohľad v tomto heterogénnom, dlhé roky zanedbanom a nevhodnými zásahmi zdevastovanom území zdalo. Nie je to však iba “socha”. Je zrejmé, že v pozadí sú architekti. Pämatník je objektom, ktorý má viac funkcií. Je zároveň aj vyhliadkou, miestom do ktorého môžeme vstúpiť. Schodiskom vystúpiť na hornú vyhliadkovú plošinu a z nadhľadu si uvedomiť priestorové a historické súvislosti, ktoré fyzicky už zanikli, alebo sú z horizontu pešiaka nevnímateľné. Zároveň obsahuje aj uzatvárateľnú “svätyňu”, kde sú bezpečne uchované a chránené najcennejšie zachované fragmenty z pôvodného cintorína a pri slávnostných príležitostiach je to otvorené pietne miesto pre uloženie vencov a uctenie si pochovaných obetí. (Oceňujeme, že objekt obsahuje aj priestory pre to, na čo sa často zabúda. Uskladnenie nevyhnutných vecí nutných na údržbu objektu a okolia. Fúrik, hrable, metla, kýbeľ, handra… Aj riešenie takýchto profánnych potrieb charakterizuje architektonickú gramotnosť :-)

Ambície sú väčšie. Súťažný návrh priniesol predstavu riešenia celého areálu. Viaceré prvky sú už aspoň v náznaku načrtnuté. Napríklad označenie konkrétnych hrobov v pôvodnom rastri, prvky informačného systému v priestore… Mnohé veci však na realizáciu ešte čakajú.

Veríme však, že areál sa postupne dobuduje do ucelenej dôstojnej podoby. Tak, ako to priniesol súťažný návrh. A tak, ako by sa to malo robiť vždy. Nie nekoncepčne a po častiach. Ale podľa uceleného návrhu kvalitného autorského tímu. To Banská Bystrica v tomto prípade má. Len treba pamätať, že jedným z najdôležitejších faktorov pre vznik kvalitného výsledku je vytvorenie takisto dobrých podmienok a dostatočného časového rámca pre prácu. Aj v etape návrhu. Aj v etape realizácie. Lebo zdá sa, že “rýchla práca” je limitom kvality. “Úradovanie” trvá niekoľkokrát dlhšie, ako priestor pre tvorivú prácu a v neposlednom rade aj pre zhotovenie diela. Takéto veci, ktoré vytvárajú kultúrnu stopu v prostredí a majú za úlohu byť nositeľmi kultúrnej stopy spoločnosti na dlhé obdobie, by mali byť tvorené tak, aby bol priestor a čas - urobiť ich naozaj kvalitne.

Napriek spomenutým ťažkostiam nás výsledok potešil. Vznikol zárodok diela, ktoré má šancu dôstojne sa zapísať k tomu najlepšiemu, čo v tejto oblasti na Slovensku vzniká. Treba len realizáciu dotiahnuť čo najbližšie k predloženému konceptu celého areálu. Lebo chybou mnohých verejných investícií je ich “torzovitosť” a nedokončenosť. A mnohokrát aj fakt, že o výsledok sa treba priebežne starať a udržiavať ho. Verejné priestranstvá zostávajú nezriedka po slávnostnom otvorení neskôr zanedbané, časom devastované.

V prípade banskobystrického vojenského cintorína z 1. svetovej vojny je však predpoklad, že by to mohlo byť aj inak. Jednak veríme, že zastupiteľstvo bude v započatom diele pokračovať a starať sa oň. Jednak autori zvolili odolné materiálové riešenie, ktoré niečo vydrží. Použitie robustnej, masívnej “atmofixovej” surovej ocele v jej prirodzenej technickej podobe sa nemusí každému páčiť. Je to však dielo poctivé, verné, presvedčivé, nič neskrýva. Monument sa časom určite stane vžitým symbolom miesta a stotožnia sa s ním aj konzervatívnejší občania.

Príznačná je veta, ktorú sme si včera vypočuli od náhodného okoloidúceho: “...zvláštne..., ale dobre vybrali, lebo tento pamätník to určite prežije aj do ďalšej vojny …”

(Š. M.)

Dielo predstavujeme formou pracovnej fotodokumentácie zo včerajšieho otvorenia: