Rekonštrukcia domu smútku v Dunajskej Strede

Objekt sa po štyridsiatich rokoch nepretržitej prevádzky dočkal komplexnej rekonštrukcie. 

V roku 2016 mesto Dunajská Streda vyhlásilo verejnú architektonickú súťaž na rekonštrukciu Domu Smútku, ktorý je súčasťou mestského cintorína na severovýchodnom okraji sídla. Do súťaže sa zapojilo päť autorských tímov, výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze. “Účasť som ako rodák z Dunajskej Stredy považoval za morálnu povinnosť a výzvu. Oslovil som kolegu žijúceho a pôsobiaceho v Českej republike, s ktorým dlhodobo spolupracujem a on s touto výzvou súhlasil,” približuje genézu projektu Pavol Holík.

Porota s medzinárodnou účasťou vybrala ako víťazný práve návrh architektov Pavla Holíka a Jána Hobrľu. “Následne sme boli oslovení, aby sme spracovali štúdiu, v ktorej sme upresnili a doriešili to, na čo v súťažnom návrhu nebol priestor,” pokračuje Holík. Nasledoval jednostupňový realizačný projekt, na základe ktorého bolo vydané stavebné povolenie. Architekti dotiahli koncept v projekte interiéru, v ktorom detailne riešili vnútorné zariadenie kľúčových priestorov.

Východiská

Kompozícia stavby je založená na adícii objemov radených okolo prevýšenej obradnej sály. Dominantné postavenie má symetrické priečelie domu smútku, komponované na os vstupnej komunikácie cintorína. V zadnej, obslužnej časti objektu bolo realizované množstvo neskorších zásahov (napríklad dostavba toaliet…). Úpravy sa dotkli aj čelnej fasády, celkový charakter stavby však zostal zachovaný.

Po technickej stránke bol však objekt v havarijnom stave. Technológie boli zastarané, mnohé v podstate nefunkčné. Z tohto hľadiska bol určite najvyšší čas pristúpiť k jeho kompletnej rekonštrukcii. “Od začiatku nám bolo jasné, že náš koncept musí rešpektovať pôvodné hmotové členenie objektu. Pozornosť sme tak obrátili na priečelie, kam sme navrhli výraznú horizontálu vo forme prestrešenia - markízy, ktorá návštevníkov chráni pred nepriazňou počasia a pred slnkom,” zdôrazňuje architekt.

Architektonické riešenie

Členenie priečelia architekti zjednodušili odstránením vertikálnych pilierov, ktoré nemali nosnú funkciu. Výplne otvorov, ako aj strešný plášť, boli vymenené a prispôsobené upravenej dispozícii, hlavne v zázemí objektu. 

Celý objekt bol zateplený a znovu omietnutý. Najvýraznejšie zmeny sa udiali v interiéri. Pri obradoch bola využívaná centrálna sála, spolu s jednou s bočných siení. Oba priestory boli prepojené dvoma menšími otvormi. Bočná sieň na opačnej strane bola využívaná ako sklad.

V novom riešení architekti funkčne prepojili všetky tri obradné siene. "Garážovateľné" mobilné priečky umožňujú využívať novovzniknutý otvorený priestor, alebo vyčleniť len hlavnú sieň v prípade menšieho obradu.

“Pôvodne mala centrálna loď vodorovný plochý podhľad, ktorý pôsobil v priestore stiesňujúco. Z poskytnutých podkladov sme usúdili, že priestor nad touto konštrukciou má podstatne vyšší architektonický potenciál a navrhli sme tak najvýraznejší zásah do objektu - vybúranie výrazného strešného svetlíka v osi hlavnej lode. Dostali sme tým do hlavného priestoru svetlo v jeho takmer až spirituálnej forme,” vysvetľuje Pavol Holík.

Stropy architekti zjednotili na spoločnú výškovú úroveň, ktorá sa v priestore hlavnej obradnej siene pozvoľne dvíha k zdroju svetla - strešnému svetlíku. Akustický podhľad z bledých hliníkových lamiel využíva systémové riešenie firmy Hunter Douglas. Interiér bol vybavený novými technológiami riadenia osvetlenia, ozvučenia, klimatizácie a temperovania.

Náročnou časťou realizácie boli zásahy do nosných konštrukcií (prepojenie sál, otvorenie svetlíka, realizácia markízy podopretej v dvoch bodoch). “Vzhľadom na to, že išlo o rekonštrukciu, nebolo isté či budú takéto vážne zásahy do konštrukcie vôbec realizovateľné. Po statickom posúdení odkrytých konštrukcií sa to ale nakoniec podarilo,” dodáva na záver architekt.

Návrh versus realizácia

V obdobných prípadoch je vždy zaujímavé porovnanie súťažného návrhu a realizovanej stavby. V Dunajskej strede je rozdiel minimálny. Zmeny mali hlavne praktický charakter a boli iniciované zo strany architektov. Išlo napríklad o riešenie markízy, ktorú pôvodne architekti navrhli ako presklenú. Podobne pristupovali k otázke troch hlavných dverí do obradných siení. Po vzájomnej dohode s investorom a realizačnou firmou boli osadené hliníkové dvere s čírym presklením. Podarilo sa docieliť lepšie optické prepojenie s exteriérom.

Podklady: Pavol Holík. Za fotografie (exteriér) ďakujeme Tomášovi Maninovi.