Smútočná sieň Vimperk (ČR)

Na okraji cintorína v juhočeskom meste Vimperk stál dom – malebný, no roky zanedbávaný. Jeho pôvodná funkcia sa pohybovala medzi bytom správcu cintorína a skromnou smútočnou sieňou, ktorá v minulom storočí slúžila na posledné rozlúčky. Časom sa z miesta piety stalo technické zázemie – katafalk z ušľachtilého červeného mramoru sa premenil na odkladisko motorových olejov, kosačiek a náradia. Kontrast piety a profánnej prevádzky vytváral dekadentný obraz, ktorý symbolicky odštartoval novú premenu domu.

Cieľom návrhu architekta Jakuba Vaška bolo vrátiť budove dôstojnosť. Smútočná sieň sa presunula do väčšej časti objektu, kým v menšej vznikli verejné toalety a samostatný sklad pre správcu cintorína. Pôvodná vízia rátala s maximálnym zachovaním pôvodných prvkov – základov, obvodových stien, členenia hmôt, detailov aj fasád. Technický stav, najmä takmer neexistujúce základy, však rýchlo ukázal, že pôvodný objekt nemožno bezpečne zachovať.

Dom preto rozobrali doslova „tehlu po tehle“, aby sa vybrané fragmenty mohli vrátiť na svoje miesto. Výsledkom je akási reinkarnácia – dom, ktorý povstal ako syntéza pôvodnej hmotnej podstaty a súčasných zásahov. V novom návrhu našli uplatnenie soklové kamene, pálené tehly i pieskovcová plastika z dávnej siene, dnes dôstojne umiestnená v novom priestore.

Anotácia

Podoba smútočnej siene vychádza zo snahy vytvoriť dôstojný a pokorný priestor, ktorý nerušene sprevádza trúchliacich pri poslednom rozlúčení a umožňuje vnímať hĺbku ťažkej chvíle s prirodzenou vážnosťou.

Neveľký dom sa člení do troch základných prevádzkových celkov:

• Smútočná sieň
• Verejné toalety
• Sklad správcu

Vnútorná dispozícia sa plynulo rozširuje do exteriéru, kde vzniká intímne zákutie. Pôvodnú plastiku tu objímajú dva surové oceľové pláty, ktoré uzatvárajú pohľadovú os za katafalkom.

Priestorová koncepcia siene stojí na troch pilieroch

1. Vyčistenie pôdorysu od priečok, aby vznikla dostatočná plocha pre potrebnú kapacitu.
2. Zvýšenie priestoru v rámci existujúceho objemu, čo prináša veľkorysosť a vzdušnosť.
3. Otvorenie k nebu – symbolické „odrezanie“ špičky strechy vytvára pocit nekonečnej výšky a súčasne rámuje výhľad, ktorý čiastočne uzatvára mohutná koruna stromu.

Kombinácia žulovej dlažby, pôvodných tehál, dubového nábytku, okien, dverí a podhľadu formuje priestor s hmatateľnou vážnosťou a tichou úctou, aká zodpovedá charakteru miesta.

Materiály a konštrukcia

Materiálová skladba spája repasované pôvodné prvky s novými materiálmi, ktoré z nich prirodzene vychádzajú. Očistené tehly, soklové kamene, dubové a borovicové drevo, žulová dlažba či keramická mozaika vytvárajú harmonický celok, v ktorom každá zložka prináša vlastnú textúru, farbu a štruktúru. Výber materiálov sa riadil snahou o dlhovekosť a schopnosť dôstojného starnutia; prírodné povrchy s časom získavajú ušľachtilú patinu.

Konštrukčné riešenie nadväzuje na pôvodnú konfiguráciu domu a vyzdvihuje tradičné remeselné spracovanie. Osobitou dominantou je krov nad smútočnou sieňou – atypická priestorová drevená konštrukcia bez väzných trámov s rozpätím vyše 7,5 m. Vrchol stavby završuje monolitický svetlík s rozmermi 3,5 × 1,3 m z jedného kusu skla.

Podklady: JAKUB VAŠEK | ARCH
Fotografie: Filip Beránek