Sumarizácia najdôležitejších inovácií, ktoré redefinujúcich využitie tohto energetického zdroja.
AMPHIBIA 3000 GRIP 1.3 od spoločnosti ATRO predstavuje modernú hydroizolačnú technológiu, ktorá spája vysokú odolnosť,...
Ambiciózne plány EK narazili na ekonomické možnosti domácností v jednotlivých členských štátoch –...
IDEA DOOR od spoločnosti JAP prináša do interiéru čistý minimalistický vzhľad vďaka bezrámovému riešeniu a precíznej...
Nástenné nadomietkové armatúry Vitus sú mimoriadne vhodné pre rýchlu a efektívnu...
Okenné profily z kompozitného materiálu RAU-FIPRO X od spoločnosti Rehau sú v porovnaní s tradičnými plastovými profilmi mnohonásobne...
Najnovší sortiment stolov pre zariadenie interiérov...
Spojenie moderného dizajnu, funkčnosti a svetla do harmonického architektonického prvku.
Kancelárska budova Baumit v slovinskom Trzine prešla premenou na moderné a udržateľné pracovisko. Architekti kládli dôraz...
Mottom šiesteho ročníku on-line konferencie odborníkov Xella Dialóg je Efektívny návrh budov 2025+: zmeny a riešenia
Robot WLTR predstavuje moderný prístup k murovaným konštrukciám. Vďaka automatizácii dokáže rýchlo, presne a bezpečne realizovať...
Okrem bezpečnosti majú okná aj elegantný vzhľad, pretože nie sú viditeľné žiadne uzamykacie časti kovania.
Dvere MASTER v skrytej zárubni AKTIVE je možné vyrobiť až do výšky 3 700 mm
Internorm stavia na energetickú efektívnosť a inteligentné tieniace riešenia.
Slovensko vo výbere zastupuje šesť realizácií.

V rámci projektu IN–HABIT je realizovaný špecifický verejný priestor v tesnej blízkosti vodného toku rieky Nitra, priamo v retenčnej ploche koryta. Tento priestor je navrhovaný so zreteľom na jeho ekologickú funkciu, potreby užívateľov a integráciu do miestnej krajiny.
Projekt IN-HABIT je implementovaný ako výskumno-inovačný projekt v rámci schémy Horizont 2020 v štyroch európskych mestách – v Cordobe (Španielsko), v Rige (Lotyššsko), v Lucce (Taliansko) a na Slovensku v Nitre. Slovenský tím je tvorený z výskumníkov SPU v Nitre, a to konkrétne Ústavu krajinnej architektúry (Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva) a Ústavu udržateľného regionálneho a miestneho rozvoja (Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja).
Retenčné plochy riek sú pre naše vodné toky charakteristické. Svojou špecifikáciou, rozlohou a blízkosťou k urbanizovaným prostrediam (často veľmi zahusteným) je možné ich pokladať za potenciálne plochy pre tvorbu rekreačných verejných priestorov.
V Slovenskom kontexte sa však s takýmito spôsobmi využitia nestretávame. Príčiny sú hlavne vo vysokých ekologických nárokoch na dizajn, realizáciu a údržbu. Zároveň zámery v retenčnej ploche koryta sa musia podriaďovať množstvu obmedzení a narážajú na právnu náročnosť realizácie, údržby a zodpovednosti za takéto plochy.
Okrem iných tém a špecifických postupov sa projekt IN – HABIT zameriava na tvorbu metodiky pre procesy dizajnovania, údržby retenčných plôch a pri ich transformácií na špecifické verejné priestory.
Pre takto jedinečný priestor sme sa z metodického hľadiska rozhodli použiť viaceré Co-designové postupy, Participatory Design a Collaborative Planning.
Výstupy z rozsiahlych co-designových vstupných aj priebežných aktivít boli autormi a realizátormi spracované do realizačnej formy. Na ploche boli vysadené plochy experimentálnych lúk, vysadené dreviny, bylinná dosadba.
Jednou z najpodstatnejších častí návrhu bola implementácia pobytových riešení s dorazom na užívateľské preferencie, ktoré boli jasne definované počas co-design aktivít a ekologické a bezpečnostné nároky, ktoré sa postupne vyšpecifikovali od všetkých zapojených strán projektu.
Navrhované prvky boli vytvorené ako piknikové a rekreačné objekty, redistribúciou existujúceho zemného materiálu. Vytvorené objekty sú neodstrániteľné v prípade vyliatia rieky, ľahko udržateľné, odolné voči poškodeniu a zároveň otvorené rôznorodým komunitám, pričom sa kladie dôraz na citlivé včlenenie do charakteru priestoru.