Elektrárňa Piešťany

Národná kultúrna pamiatka, bývalá dieselová elektráreň, patrí Západoslovenskej energetike, a.s. (ZSE). Spoločnosť sa ju v roku 2009 rozhodla revitalizovať pre širšie spoločenské využitie s cieľom podporiť predovšetkým rozvoj vedecko-technického vzdelávania detí a mládeže. Víťazný projekt študentskej architektonickej súťaže vypísanej v r. 2008 od autorov Michala Ganobjaka a Vladimír Haina pod vedením Doc. Ing. Evy Královej, PhD. z Fakulty architektúry STU v Bratislave získal okrem šance na realizáciu aj široké medzinárodné uznanie na výstavách v zahraničí. Projekt realizoval tím architektonického štúdia ADOM. M Studio (Ing. arch. Martin Paško a Ing. arch. Zuzana Zacharová). Realizácia prvej etapy sa uskutočnila v čase od mája 2012 do mája 2014.

História

Objekt prvej obecnej elektrárne na striedavý trojfázový prúd na Slovensku, bol dokončený v auguste roka 1906 v historizujúcom slohu inšpirovanom klasicizmom.

V generátorovej hale pracovali najskôr 3, neskôr 4 a po rozšírení výrobnej haly v roku 1926 až 5 dieselových strojov s generátormi na trojfázový striedavý prúd. Dvojvalcové motory spaľovali naftu, ktorú do elektrárne privádzalo podzemné potrubie z cisterny vagóna pristaveného na vykládkovej koľaji blízkej železničnej stanice. EP zabezpečovala výrobu a distribúciu elektriny nielen pre obec Piešťany, ale od roka 1910 aj pre okolité obce a mesto Vrbové.

V rokoch 1925-26 bola pôvodná budova generátorovej haly citlivo rozšírená. Autori tejto prestavby boli Franz Wimmer a Andreas Szőnyi.

Produkcia elektrárne prestávala stačiť zvýšeným nárokom na dodávku elektriny, preto sa budova elektrárne v dvornej časti nadstavila pre potreby umiestnenia 22 kV rozvodne a transformátorov.  Elektráreň Piešťany sa v roku 1930 pripojila 22kV prípojkou na elektrické vedenie Trnava - Nové Mesto nad Váhom. Miestna výroba elektrickej energie bola následne utlmená, nakoľko nákupná cena za kWh od ZSE bola podstatne lacnejšia ako vlastné náklady.

Úloha obecnej elektrárne stále spočívala distribúcii elektriny svojím odberateľom, strojné zariadenia však boli naďalej udržované a pripravené na spustenie, predovšetkým na zabezpečenie vykrytia energetických špičiek a v čase porúch v 22 kV rozvodnej sieti ZSE. EP bola posledný krát činná ešte v apríli roku 1945, kedy počas prerušenia dodávky od ZSE, z dôvodu poškodenia vedení spôsobených prechodom frontu, zabezpečovala výrobu a distribúciu elektriny pre obec Piešťany a okolie. V roku 1946 bola už Mestská elektráreň Piešťany znárodnená a odstavené strojné agregáty boli demontované a presunuté do Cukrovaru Sládkovičovo. Do roku 1986 v jej priestoroch stále sídlili pracovnici ZSE pre údržbu, montáže a opravy porúch elektrických rozvodných sietí, pričom tu poskytovali služby potrebné pre odberateľov. (Obvodová služobňa ZSE Piešťany). Distribúciu a transformáciu energie naďalej zabezpečovali technologické zariadenia rozvodne až do roka 1996, kedy došlo k úplnemu odpojeniu od 22 kV distribučnej sústavy.

V roku 1995 bola Elektrárňa Piešťany zapísaná na zoznam národných kultúrnych pamiatok. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu figuruje pod číslom 10852.

Architektonické hodnoty predstavuje pôvodný výrobný objekt elektrárne, ktorý sa zachoval v autentickej štruktúre a čiastočne aj s pôvodnou technologickou výbavou. Konkrétne architektonické hodnoty predstavujú najmä:
- autentická dispozičná skladba objektu (dieslová elektráreň s agregátmi),
- konštrukčný systém a materiálové riešenie,
- architektonická kompozícia a tvaroslovné riešenie priečelí,
- zachované prvky stavebného interiéru a technického vybavenia
Dispozičná skladba objektu priznáva prevádzkovú schému výroby, je jasná a čitateľná. Budova starej elektrárne je konzervovaná a čiastočne adaptovaná pre širšie spoločenské využitie s cieľom podporiť predovšetkým rozvoj vedecko-technického poznávania detí a mládeže.

Hlavným a najdôležitejším princípom navrhovaného zásahu sú minimálne zmeny do pôvodnej konštrukcie, zachovanie všetkých pôvodných charakteristických znakov, štruktúry a interiérových technických prvkov a citlivá adaptácia na novú prevádzku. Doplnené nové konštrukcie sú neinvazívne a reverzibilné. Odstraňujú sa len niektoré časti priečok a múrov pre potreby prepojenia priestorov, ktoré však nenarúšajú pôvodný charakter ani statiku objektu. V návrhu sa rešpektujú a prezentujú všetky stavebné etapy s minimálnymi zásahmi do historicky výpovedného interiéru a zároveň sa adaptujú na nové požiadavky. Pridávajú sa nové hygienické zariadenia, ktoré pri novej funkcii budovy sú nevyhnutné v súlade s platnými hygienickými normami. Umiestené sú spolu so skladovými priestormi v novom doplnenom suteréne pod bývalou výrobnou halou.

Urbanistické a architektonické riešenie

Budova bývalej obecnej elektrárne sa nachádza v uličnej zástavbe Staničnej ulice vedúcej od železničnej stanice do centra mesta. Bola iniciačným počinom zástavby tejto ulice a po celé obdobie svojej histórie slúžila energetickej funkcii. Uvedená zmena funkčného využitia neuvažuje so zmenou v objemovej a urbanisticko-priestorovej skladbe areálu, naopak - v maximálnej miere sa zachová doterajšia objektová sústava vrátane ich priestorovo hodnotných a technicky vyhovujúcich konštrukcií všetkých zachovaných objektov. Osobitná pozornosť je venovaná obnove výrobného objektu pôvodnej obecnej elektrárne, na ktorý sa vzťahuje ochrana podľa zákona č. 49/2002 Z.Z. O pamiatkovom fonde, keď objekt je zapísaný v ÚZPF SR pod č. 10852.

Konštrukčné riešenie

Objekt elektrárne je doplnený reverzibilnou sklenenou konštrukciou, ktorá prestrešuje a chráni zachované technické zariadenia na ich pôvodnom mieste a súčasne slúži aj ako rozptylový priestor pre návštevníkov viacúčelovej haly. Exponáty ako elektrogenerátor firmy Siemens sa tak stáva súčasťou interiéru vstupnej haly. Na stene, ktorá sa pôvodne nachádzala v exteriéri je návštevníkom elektrárne prezentovaná výroba elektrickej energie v minulosti. Nová fasáda prístavby je v smere od susedného pozemku zateplená 150mm hrubou tepelnou izoláciou EPS. Izolovanie obrátených plochých striech je zabezpečené 180 mm hrubým extrudovaným polystyrénom. Šikmé strechy sú zateplené minerálnou tepelnou izoláciou a opatrené novou plechovou krytinou. Všetky železobetónové konštrukcie sú z exteriéru izolované podľa výpočtu min. 50mm hrubým extrudovaným polystyrénom (viď. detaily). V mieste vykonzolovania dosky nad presklenou fasádou prístavby, ako aj v žb. stene prístavby, sú na prerušenie tepelného mostu použité Isoarmokoše. Proti zemnej vlhkosti a spodnej vode sú nový suterén a v prístavba odizolované zváranou hydroizoláciou z mäkčeného PVC.

Použité technológie a energetické hľadisko

Pri návrhu rekonštrukcie sa vychádzalo zo zákona 555. o energetickej hospodárnosti a budov. Vzhľadom na to sa jedná o národnú kultúrnu pamiatku bola v zmysle zákona využitá výnimka, ktorá hovorí, že ak nie je možné tieto podmienky zabezpečiť konštrukčne (čiže, nebolo možné dodatočne zatepliť fasádu z režného muriva zvonku ani z vnútra pretože sa tu nachádzajú dekoračné výmaľby), je možné využiť iné technológie. V tomto prípade bola na základe podrobného výskumu ako optimálna vyhodnotená vzduchotechnika v kombinácii s využitím vlastností prirodzenej cirkulácie a solárnych ziskov cez presklenú fasádu. Vytvorilo sa veľké átrium, na princípe zádveria, vďaka ktorému sa môže otvárať veľká generátorová hala bez veľkých tepelných strát a prirodzene vymieňať veľký objem vzduchu v rámci expozície resp. prestávok počas kultúrnych podujatí. Sklo átria účinne zabraňuje prenikaniu infračerveného žiarenia dnu a čiastočne, pochôdzna a čiastočne vegetačná strecha je zabezpečená viacvrstvovou tepelnou izoláciou. Pre prípad potreby dodatočného zabezpečenia tepelnej pohody je v novej vrstve podlahy inštalovaný ekologicky nenáročný odporový kábel podporujúci myšlienku všestrannosti využívanie el. energie v rámci múzea o energii.

Optimalizáciou a využitím prirodzených vlastnosti stúpania vzduchu sa viac ako o polovicu podarilo redukovať množstvo potrubí a nárokov na výkon vzduchotechnického zariadenia. Z viacerých hľadísk sa ako efektívne a výhodné sa ukázalo využiť pre nové potrubie pôvodný podzemný technologický kanál, ktorý tak dostal novú funkciu čo bolo výrazne pozitívne ocenené aj krajským pamiatkovým úradom. Aj na základe toho sa stal technologický kanál súčasťou edukačnej expozície pre návštevníkov

Proces výstavby

Realizáciaprvej etapy sa uskutočnila v čase od mája 2012 do mája 2014.

Elektrárňa po rekonštrukcii

Sociálno - ekonomické aspekty

historických prameňov sa dozvedáme, že na výstavbu pôvodnej mestskej elektrárne sa konala verejná zbierka. Traduje sa, že každý Piešťanec mal v nej svoju tehlu. Túto myšlienku na podnet investora, ktorým je Západoslovenská energetika a.s. návrh rozvíja a má od počiatku ambíciu dlhodobo opustený - nevyužitý objekt obyvateľom nielen sprístupniť, ale umožniť im aj jeho aktívne využívanie. Z toho dôvodu na príprave celého projektu od začiatku participovala širšia pracovná skupina implementujúca zástupcov investora, architektov, odborníkov, orgány samosprávy, krajského pamiatkového úradu v Trnave , Fakulty architektúry STU, ale aj lokálnych neziskových organizácií, obyvateľov širšieho okolia a bývalých zamestnancov. Všetky zainteresované skupiny boli počas projektu priebežne informované a individuálne aj kolektívne konzultované aj to aj priamo v rekonštruovanom objekte. Ich požiadavky boli podľa možnosti zohľadňované a zapracovávané do celkového konsenzuálneho riešenia. Výsledkom je komplexný dlhodobý projekt revitalizácie Elektrárne v Piešťanoch, ktorý skutočne prinavracia elektráreň Piešťancom. Tu, kde kedysi bolo miesto výroby energie a jej transformácie sa ďalej rozvinula myšlienka elektrárenstva. Nové kultúrno-vzdelávacie centrum návštevníkom ponúkne informácie o tom, čo to vlastne energia je, ako sa dá získať, na aké druhy sa môže premeniť. Poskytne priestory aj pre iné ako len technické kreácie ako napríklad pre výstavy, koncerty, konferencie či prezentácie umenia. Realizovaný Návrh je striedmy. Vstupuje nenásilne do zachovaného priemyselného prostredia, a dotvára a podporuje ho. Počas prvej etapy rekonštrukcie bola v areáli zistená a úspešne odstránená ekologická záťaž, ktorá napriek značne zvýšeným nákladom investora neodradila. Plánovaná revitalizovaná záhrada by mala ponúknuť celoročný priestor pre usporadúvanie väčších akcií v rámci mestských kultúrnych slávností, či experimentov s prírodnými zdrojmi energie. Priemyselné pozadie tak vytvára neopakovateľný priestor aj pre rozmanité kultúrno-spoločenské aktivity, ktoré by sa v prípade dostavby ďalších etáp ešte viac mohli rozvíjať.

Elektrárňa piešťany poskytuje priestor aj pre iné ako len technické kreácie, napríklad pre výstavy, koncerty, divadlá, konferencie, firemné eventy a prezentácie umenia. Priemyselné pozadie tak vytvára neopakovateľný priestor aj pre rozmanité kultúrno -spoločenské aktivity.Súčasťou areálu je záhrada, ktorá po revitalizácii začne fungovať ako celoročný priestor pre usporadúvanie väcších akcií alebo pre experimenty s prírodnými zdrojmi energie. Bude tu umiestnený exteriérový vzdelávací modul Záhrada štyroch živlov.

Vízia rozšírenia Elektrárne.

Plánovaná 2. etapa výstavby.

Ocenenia

Saie selection 2012 ocenenie udržateľnej architektúry - 2. miesto
Stavba roka 2013 Cena vydavateľstva Eurostav - nominácia na hlavnú cenu
Fénix - kultúrna pamiatka roka 2013
CE.ZA.AR 2014 - nominácia v kategórii Rekonštrukcia a obnova budov
BEFFA 2014 - Building Efficiency Awards 2014 - 1. miesto v kategórii Rekonštrukcie
Cena Dušana Jurkoviča 2014 - nominácia
Mies van der Rohe Award 2015 - nominácia v prebiehajúcom ročníku
Cena ARCH 2015 - nominácia

Podklady: kolektív autorov a ADOM . M STUDIO / DF CREATIVE GROUP s.r.o.