Škôlka v Starých kasárňach - Nitra

Príkladná konverzia časti areálu pamiatkovo chránených kasární pod Zoborom. K zrekonštruovanej budove v južnej časti pozemku pribudlo nové krídlo. Mezonetové usporiadanie otvoreného priestoru s herňami na prízemí a spaním v podkroví umožnilo minimalizovať plochu novostavby a uvoľniť dvor pre vonkajšie aktivity detí. Dôkladne pripravený projekt vytvoril kvalitný priestor pre vzdelávanie najmenších. Navyše, investorom bolo mesto. Projektov s podobnými kvalitami, ktoré vznikli z verejných prostriedkov je u nás minimum.

Lokalita a genius loci

Areál bývalých kasární je súčasťou archeologického náleziska Martinský vrch, zapísaného v zozname pamiatkového fondu ako národná kultúrna pamiatka. V mladšej dobe bronzovej tu bola osada čakanskej kultúry, stopy zanechali Kelti aj Dákovia. Koncom 8. storočia a v 9. storočí tu bolo jedno z piatich hradísk na území Nitry. V období Veľkej Moravy bol Martinský vrch centrom Nitrianskeho kniežatstva, so stopami kniežaťa Pribinu, Mojmíra, Svätopluka a s románskym kostolom sv. Martina. V roku 863 bolo územie svedkom príchodu sv. Cyrila a Metoda. V 19 storočí vznikol na tomto mieste jeden z piatich vojenských sústreďovacích táborov Uhorska – “Šiator tábor“ postavený v rokoch 1882 - 1884 architektom Jánom Lykom a staviteľom G. Gregersenom. V septembri 1887 tu prebehli veľké manévre aj za účasti cisára Františka Jozefa I. Kasárne boli využívané až do roku 2008.   

Stručná genéza projektu

Prestavbu areálu bývalých kasární začalo mesto aktívne riešiť už pred ôsmimi rokmi. Architekti z ateliéru SAN-HUMA´90 s.r.o. vtedy pre miesto s veľkým potenciálom na revitalizáciu a začlenenie do štruktúry mesta spracovali štúdiu “Areál kasární pod Zoborom v Nitre“. Ten sa po odsúhlasení na zastupiteľstve stal územnoplánovacím podkladom pre rozhodovanie mesta o funkčnom a stavebnom využití územia areálu kasární. V roku 2015 nadviazali architekti na predchádzajúcu prácu vypracovaním urbanisticko-architektonickej štúdie pre  umiestnenie materskej školy a centra kreatívneho priemyslu na tomto mestskom pozemku.  

V zozname pamiatkového fondu je pod názvom “Kasáreň a Park” zapísaná ako národná kultúrna pamiatka aj časť areálu bývalých kasární. V území vymedzenom na riešenie škôlky sa nachádzali dva prevádzkové objekty kasární: pôvodný, pamiatkovo chránený barak – prestavaný na kuchyňu, jedáleň + zázemie škôlky a objekt provizórneho ubytovania v dezolátnom stave, ktorý bol asanovaný. 

Koncept a architektúra

Základnou ideou riešenia je vytvorenie uzatvoreného bloku s vnútorným dvorom, detským ihriskom, pieskoviskami a vonkajšími terasami pri každej triede. Terasy prepájajú interiér tried s exteriérom dvora a ponúkajú priestor pre aktivity na čerstvom vzduchu.

Zrekonštruovaný historický objekt na južnej strane areálu doplnil nový blok. Ten je s pôvodnou budovou prepojený prostredníctvom prepojovacieho traktu s hlavným vstupom do škôlky. Dvor uzatvára zo západnej strany hospodársky objekt a oplotenie so vstupnou bránou. 

Triedy majú netradičné mezonetové riešenie. Herne na prízemí a spálne na poschodí – podkroví prepája otvorená galéria. Zvolené riešenie umožnilo naplniť požiadavku na umiestnenie šiestich tried na čo najmenšej zastavanej ploche. Na uvoľnenom priestore vznikol plnohodnotný vnútorný dvor pre vonkajšie aktivity detí. 

Zborovňa a priestory vedenia školy, situované do vstupnej časti, zabezpečujú jednoduchý dozor nad vonkajšími aktivitami na dvore a terasách a zároveň kontrolu pohybu v rámci objektu. Architekti očistili budovu kasární od povojnovej dostavby. “Očistený” interiér pojala jedáleň s kuchyňou, dve triedy pre deti s príslušenstvom a sociálne zázemie pre personál. Novostavba severného bloku zastrešila štyri triedy s príslušenstvom a nevyhnutným technickým vybavením.

Architektonické riešenie obnovy, prestavby a dostavby začleňuje národnú kultúrnu pamiatku do novej prevádzkovej štruktúry. Zachováva jej základný objem a dominantné postavenie v rámci areálu.

Severný blok svojím objemom a tvarom rešpektuje pôvodnú urbanistickú štruktúru. Presklené komunikačné krídlo s plochou strechou nekonfliktne prepája oba celky. 

Materiálové riešenie pôvodného bloku vychádza s podmienok pamiatkovej ochrany. Keramická ťahaná hladká bobrovka, klampiarske výrobky z titánzinkového plechu. Drevené výplne otvorov, členené podľa výstupov z pamiatkového prieskumu. Hladená omietka v odtieni tehlovej farby. Priznané časti krovu, podchytené oceľovými rámami...

Titánzinkový obklad strechy a fasád severného bloku dopĺňajú kompaktné dosky Fundermax a tmavosivé rámy zasklenia. V interiéri sú z časti priznané drevené lepené stropné trámy s oceľovými tiahlami.

Prepojovaciu / vstupnú časť definuje hliníková presklená fasáda. Vstup je akcentovaný obkladom z kompaktných dosiek. Kombináciu bielej a sivej farby v interiéri škôlky dopĺňa drevo a farebné akcenty.

“Našim cieľom bolo ukázať, ako je možné využiť potenciál roky nevyužívaného areálu, pritiahnuť tam ľudí a vdýchnuť nový život objektom z konca 19. storočia s úplne novou funkciou. Deti vniesli do areálu život a novú energiu,” dodávajú na záver architekti.

Podklady: SAN-HUMA´90 s.r.o.
Fotografie: Tomáš Manina