Administratívna budova zo 70. rokov na Záhradníckej ulici v Bratislave sa zmenila na moderný bytový dom. Súčasťou prestavby je aj nová fasáda s...
Včasné začlenenie vonkajších žalúzií do projektu umožňuje dosiahnuť čisté architektonické riešenie fasády a...
Spoločnosť LEDVANCE Vás pozýva na konferenciu venovanú moderným riešeniam v oblasti osvetlenia. Podujatie prinesie inšpirácie, inovácie aj praktické...
Riešenie pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie aj náročné mestské projekty
Presklené priečky umožňujú členenie interiéru pri zachovaní svetla a priestorovej otvorenosti.
AXOR stavia v strednej Európe na selektívnej distribúcii zameranej na kvalitu,
Atypické rozmery, čistý detail a sloboda v práci s materiálom - aj tak môže vyzerať súčasný prístup k interiérovým dverám.
Úsporné bývanie vo svahu.
Spoločnosť Geberit pozýva architektov na bezplatný odborný seminár venovaný akustickému komfortu a kvalite bývania.
Nezámrzný vonkajší ventil SCHELL Polar II Set prináša riešenie pre bezpečný odber vody aj počas chladných mesiacov. Automatické vyprázdnenie...
Okenný systém ARTEVO rozširujú nové vstupné dvere a veľkoformátový zdvižno-posuvný portál. Platforma tak prináša ucelené riešenie s dôrazom na...
Tieniaca technika s environmentálnym rodným listom.
Dvere sa čoraz viac stávajú súčasťou architektonickej koncepcie priestoru, nielen samostatným funkčným výrobkom.
Nový showroom spoločnosti Internorm, kde sa stretáva architektúra, dizajn a inovácie nájdete v zrekonštruovaných Dvoch Sýpkach v...
Súťažná prehliadka vstupuje do ôsmeho ročníka.

Areál vznikol prestavbou komplexu bývalej tabakovej továrne z roku 1936, v ktorom sa v súčasnosti nachádzajú objekty Pedagogickej fakulty, Fakulty Stredoeurópskych štúdií, Univerzitnej knižnice a Pastoračného centra. Objekty vznikli prestavbami a dostavbami pôvodných budov.
Pavilón hudby je novostavba situovaná na mieste bytového objektu, ktorý bol nevyhovujúci na prestavbu pre Katedru hudby Pedagogickej fakulty. Umiestnením a rozmermi Pavilón hudby potvrdzuje pôvodný koncept dvoch vstupných objektov do areálu. Druhým objektom je objekt Fakulty stredoeurópskych štúdií. Vstupy do oboch objektov sú oproti sebe z pôvodnej prístupovej komunikácie.
Hlavnou ideou architektonického riešenia Pavilónu hudby je jednoduchá hmotová skladba - prienik dvoch hranolov odlišných materiálov a farby. Základný hranol v tmavej farbe pevne osadený na zemi, potvrdzuje svojimi rozmermi pôvodný urbanistický koncept areálu.
Druhý hranol v živej farbe vznášajúci sa nad zemou v zeleni, prenikajúci cez základnú hmotu, odľahčuje objekt a odpútava ho od zeme. Druhým dôvodom takéhoto riešenia bolo umiestnenie cvičební na hudobné nástroje mimo hlavnú hmotu a ich ponorenie do zelene. Zároveň táto hmota prekrýva predpriestor baletnej sály umiestnenej v suteréne, ale prepojenej s exteriérom a zeleňou areálu prostredníctvom exteriérovej terasy s malým príležitostným auditóriom.
Hlavná hmota je otvorená presklenými fasádami do zelene a do ústredného priestoru areálu.
Objekt má 3 nadzemné a jedno podzemné podlažie. Na najnižšom podlaží je umiestnená baletná sála s príslušnými priestormi.
Nástupné podlažie s veľkou didaktickou miestnosťou je bezbariérovo prístupné a prepojené s ostatnými podlažiami preskleným výťahom aj pre imobilných návštevníkov.
Na druhom nadzemnom podlaží sú učebne, nahrávacie štúdio a cvičebne na hudobné nástroje vystupujúce 15 metrov do zelene.
Na najvyššom podlaží sú kancelárie pedagógov. Vnútorné komunikácie objektu sú presvetlené svetlíkom a sklenou podlahou medzi podlažiami. Titánzinková fasáda Rheinzink a presklené plochy vytvárajú materiálovú väzbu na už zrealizované objekty. Vzhľadom na špecifickú prevádzku objektu sú všetky výukové priestory akusticky upravené akustickými obkladmi a podhľadmi.
Interiér objektu je v jednoduchej farebnosti bielej (steny), čiernej (dvere a podlahy komunikácií), sivej (akustický obklad), modrej (akustické závesy a stoličky), béžovej (podlahy výučbových priestorov) a bledé drevo (nábytok, sedenie na chodbách a podlaha baletnej sály).
Podklady: architektonická kencelária SAN-HUMA´90, fotografie: Pavel Meluš a Juraj Marko