Pavilón hudby, Nitra

Areál vznikol prestavbou komplexu bývalej tabakovej továrne z roku 1936, v ktorom sa v súčasnosti nachádzajú objekty Pedagogickej fakulty, Fakulty Stredoeurópskych štúdií, Univerzitnej knižnice a Pastoračného centra. Objekty vznikli prestavbami a dostavbami pôvodných budov.

Pavilón hudby je novostavba situovaná na mieste bytového objektu, ktorý bol nevyhovujúci na prestavbu pre Katedru hudby Pedagogickej fakulty. Umiestnením a rozmermi Pavilón hudby potvrdzuje pôvodný koncept dvoch vstupných objektov do areálu. Druhým objektom je objekt Fakulty stredoeurópskych štúdií. Vstupy do oboch objektov sú oproti sebe z pôvodnej prístupovej komunikácie.

Hlavnou ideou architektonického riešenia Pavilónu hudby je jednoduchá hmotová skladba - prienik dvoch hranolov odlišných materiálov a farby. Základný hranol v tmavej farbe pevne osadený na zemi, potvrdzuje svojimi rozmermi pôvodný urbanistický koncept areálu. 

Druhý hranol v živej farbe vznášajúci sa nad zemou v zeleni, prenikajúci cez základnú hmotu, odľahčuje objekt a odpútava ho od zeme. Druhým dôvodom takéhoto riešenia bolo umiestnenie cvičební na hudobné nástroje mimo hlavnú hmotu a ich ponorenie do zelene. Zároveň táto hmota prekrýva predpriestor  baletnej sály umiestnenej v suteréne, ale prepojenej s exteriérom a zeleňou areálu prostredníctvom exteriérovej terasy s malým  príležitostným auditóriom. 

Hlavná hmota je otvorená presklenými fasádami do zelene a do ústredného priestoru areálu.

Objekt má 3 nadzemné a jedno podzemné podlažie. Na najnižšom podlaží je umiestnená baletná sála s príslušnými priestormi. 

Nástupné podlažie s veľkou didaktickou miestnosťou je bezbariérovo prístupné a prepojené s ostatnými podlažiami preskleným výťahom aj pre imobilných návštevníkov. 

Na druhom nadzemnom podlaží sú učebne, nahrávacie štúdio a cvičebne na hudobné nástroje vystupujúce 15 metrov do zelene. 

Na najvyššom podlaží sú kancelárie pedagógov. Vnútorné komunikácie objektu sú presvetlené svetlíkom a sklenou podlahou medzi podlažiami. Titánzinková fasáda Rheinzink a presklené plochy vytvárajú materiálovú väzbu na už zrealizované objekty. Vzhľadom na špecifickú prevádzku objektu sú všetky výukové priestory akusticky upravené akustickými obkladmi a podhľadmi. 

Interiér objektu je v jednoduchej farebnosti bielej (steny),  čiernej (dvere a podlahy komunikácií), sivej (akustický obklad), modrej (akustické závesy a stoličky),  béžovej (podlahy výučbových priestorov) a bledé drevo (nábytok, sedenie na chodbách a podlaha baletnej sály).

Podklady: architektonická kencelária SAN-HUMA´90, fotografie: Pavel Meluš a Juraj Marko