Rekonštrukcia chaty generála Milana Rastislava Štefánika (1740 m n.m.)

Aj Štefánikova chata je skôr rastlým stavebným dielom, ktoré postupnými (mnohokrát "na kolene" robenými) prestavbami dospelo do dnešnej podoby. Po poslednom poškodení veternou smršťou však prešla rozsiahlejšou rekonštrukciou, ktorá je zaujímavá najmä zo stavenofyzikálneho hľadiska - riešenie strechy v extrémnej klimatickej lokalite. 

Horská chata stojí na návrší, v nadmorskej výške 1.740 metrov pod južným svahom najvyššieho vrchu Nízkych Tatier Ďumbierom (2.046 mnm). Je obľúbeným východiskom pre výstupy na najvyššie vrchy pohoria a častou zastávkou pri hrebeňových prechodoch. V zimných mesiacoch ju hojne využívajú aj skialpinisti a horolezci pôsobiaci v masíve Ďumbiera.

História

Základný kameň chaty M. R. Štefánika bol položený 20.7.1924. Táto chata mala nahradiť zaniknutú útulňu nazývanú Karlova ochranná chata, ktorá bola postavená na vrchole Ďumbiera v roku 1902.

Stavba trvala štyri roky a celkové náklady dosiahli vtedajších 562 911 Kč. Chata bola slávnostne otvorená 9. septembra 1928. Prvým chatárom sa stal Róbert Petrla, ktorý bol palierom na stavbe chaty (stavbyvedúcim).

Chata prežila vojnové roky (napriek poškodeniu, ktoré spôsobil nemecký delostrelecký granát) a bola po oprave naďalej využívaná v takmer nezmenenej podobe až do súčasnosti.

Dôvody rekonštrukcie

V máji roku 2014 sa hrebeňom Nízkych Tatier prehnala veterná smršť.  Na meteorologickej stanici SHMÚ na neďalekom Chopku presahovala priemerná rýchlosť vetra 33 m/s. Na Štefánikovej chate vietor spôsobil viacero škôd, najväčšou bolo vážne poškodenie strechy.

Časť pôvodnej medenej krytiny odletela preč, časť ostala na mieste pokrčená a potrhaná. Vietor bol taký silný, že vytrhával aj dosky, na ktorých bola strecha upevnená. Chata zostala v havarijnom stave.

Pretože nebola použitá parozábrana a tepelná izolácia nebola vhodne realizovaná, dochádzalo masívne k prieniku teplého vzduchu do strešného plášťa. Vlhkosť kondenzovala pod medeným plechom. Pôsobením vlhkosti pod plechom postupne degradovala drevená spodná konštrukcia - celoplošný drevený záklop a krokvy. Izolácia z minerálnej vlny medzi krokvami bola zvlhnutá nefunkčná. Preto museli byť medená strešná krytina, drevené debnenie a minerálne izolácie odstránené.

Pôvodná konštrukcia jednoplášťovej strechy z 90. rokov:

- Krytina z medeného plechu
- Drevený záklop
- Tepelná izolácia (častokrát chýbajúca) medzi krokvami
- Pohľadový drevený záklop (bez parozábrany)

Toto všetko bolo potrebné zmeniť a nahradiť vhodnejším riešením.

Nové riešenie:

Vzhľadom k náročným klimatickým podmienkam bol zvolený koncept neprevetrávaného strešného plášťa. Odstránil sa pôvodný medený plech (ktorý čiastočne financoval nový materiál), drevený záklop (zostal ako palivo do krbu) pôvodná tepelná izolácia (minerálna vlna, transportovaná vrtuľníkom do doliny). Vymenené boli zhnité krokvy, na ktoré sa aplikovala parozábrana, následne PIR panely hrúbky 120 mm a OSB doska hrúbky 25 mm. Na podkladové vrstvy bol celoplošne aplikovaný asfaltový pás, štruktúrovaná rohož AIR-Z a titánzinok RHEINZINK- CLASSIC walzblank r.š. 500 mm a hrúbky 0,80 mm (osová vzdialenosť drážok 430 mm). Krytinové pásy boli upevnené systémom CLIPFIX pomocou vysokých príponiek. Uvedeným riešením sa zlepšil tepelný komfort krajných miestností v obytnom podkroví v zime z -2 ⁰C na + 22 ⁰C.

Rekonštrukcia prebiehala z finančných dôvodov v dvoch etapách, bez prerušenia prevádzky chaty. Prvá etapa prebehla už v septembri 2014, druhá bola realizovaná v júli 2016.

Každá etapa trvala približne štyri týždne. Materiál sa dopravoval letecky pomocou vrtuľníka, titánzinok vo zvitkoch, ktoré sa ďalej spracovávali priamo na stavbe. Objekt je dostupný iba pešo, preto remeselníci prespávali na chate. Navyše museli počítať s tým, že po trinástej hodine často dochádza k zmenám počasia.

Titánzinok

Investor kládol dôraz na spoľahlivosť riešenia, bezúdržbovosť a dlhú životnosť, to všetko v klimatických podmienkach s častým nárazovým vetrom s rýchlosťou až 220 km/h a výškou snehovej pokrývky až päť metrov. Titánzinok bol pre túto náročnú realizáciu zvolený aj vďaka pozitívnej ekologickej bilancii. Materiál sa uplatnil na streche (dvojitá stojatá drážka), fasáde, a  podhľade (uhlová stojatá drážka). Dôležitým faktom pri voľbe materiálu bola skutočnosť, že riešenie rekonštrukcie s materiálom RHENZINK je pozitívne overené na najvyššie položenom objekte vo Vysokých Tatrách, na chate pod Rysmi, vo výške 2.250 m.n.m.

Tvar novej strechy a zvolený materiál pomerne presne kopíruje podobu chaty pred rekonštrukciou. Na južnej fasáde však bolo oplechovanie “potiahnuté” až nad vystúpené zádverie, vikiere boli predĺžené o jedno pole. Lesklý materiál aj počas krátkeho času stihol nadobudnúť prirodzenú sivú patinu. “Neznalý” návštevník tak môže ľahko prehliadnuť, že Štefánička prešla výraznou rekonštrukciou. 

Fotogaléria z rekonštrukcie:

Je zrejmé, že chata M. R. Štefánika je z hľadiska čistoty architektonickej formy značne heterogénna. Nie je to autorský, zásadný, veľkorysý architektonický koncept. Škoda, že pri podobných objektoch a ich úpravách obvykle "nie je čas" na naozaj seriózny architektonický návrh. (Dobrým príkladom by mohla byť nedávno publikovaná rekoštrukcia od susedov). Diela na takýchto miestach by mali byť rovnako perfektné ako pôvodná okolitá krajina. Na druhej strane je to však príklad toho "lepšieho" prístupu pri rýchlych úpravách. Rýchleho operatívneho riešenia, ktoré rešpektovalo fyzické danosti objektu. Bolo urobené neodkladne, technicky korektne a s dlhodobou perspektívou funkčnosti. Naviac, použité materiály sú trvácne. Vyžadujú minimum údržby, sú plne recyklovateľné. Vhodne zapadajú do okolitého prírodného prostredia, nenarúšajú ho kontrastným farebným akcentom. Zvetraná sivá textúra zinkotitánu a miestneho kameňa sú vlastne tým minimálnym štandardom, ktorý zaručuje prijateľne neutrálnu koexistenciu stavebného objektu a okolitého vysokohodnotného prírodného prostredia.

Stavevný vývoj chaty: