Kultúra ako súčasť historickej štruktúry mesta – rekonštrukcia kazemát a "Nová galéria", Wiener Neustadt

Aktuálny projekt ateliéru Bevk Perović arhitekti ukázal už počas prvých mesiacov prevádzky potenciál integrácie dlhodobo prehliadanej historickej štruktúry do (kultúrneho) života mesta.

Kontext a krátky exkurz do dejín

História zrekonštruovanej pevnosti siaha až do roku 1487, kedy Matej Korvín dobyl Dolné Rakúsko. Svojim sídlom načas urobil Viedeň, ktorú držal počas troch rokov. Z rakúskeho pohľadu nešťastná udalosť podnietila obyvateľov neďalekého Viedenského Nového Mesta k prestavbe zastaranej stredovekej pevnosti. Hradby z 12. storočia boli v rokoch 1551-1557 nahradené sústavou bášt a kazemát, vybudovaných podľa plánov majstra Johanna Tscherteho, ktoré zodpovedali dobovým požiadavkám. Zalomená línia podzemných siení a prislúchajúce bašty neskôr slúžili na skladovanie strelného prachu. Počas druhej svetovej vojny boli podzemné priestory využívané ako protiletecké kryty, v posledných desaťročiach ostali z veľkej časti nevyužité.  

Architektonická súťaž

Zmena k lepšiemu nastala v roku 2016, kedy prebehla medzinárodná súťaž návrhov na “kultúrnu konverziu” priestorov historickej pevnosti.

Viedenské Nové Mesto si uvedomovalo, že udržateľný model pamiatkovej starostlivosti si vyžaduje novú, atraktívnu náplň.

Zámeru nahrávala atraktívna lokalita v rámci štyridsaťtisícového sídla – poloha na polceste medzi železničnou stanicou a historickým centrom mesta. Samospráva počítala tiež s potenciálom prilákať návštevníkov neďalekej Viedne.

Známe slovinské mená v hlavnej úlohe

V súťaži zvíťazil návrh slovinského ateliéru Bevk Perović arhitekti. “Projekt je komplexnou a kontextuálnou reakciou na zadanie súťaže. Expresívna architektúra je miestami kontrastná, ale zároveň logicky odôvodnená väzbami na murované klenuté priestory. Návrh elegantne integruje nové, výtvarne stvárnené fragmenty do historickej štruktúry pevnosti. Labyrint podzemných priestorov, s prepracovaným systémom prehliadkových trás, dopĺňa nová ´bašta umenia´. Navrhovaná kunsthalle vytvára nové priestorové kvality, ktoré zodpovedajú požiadavkám súčasnej a budúcej kultúrnej náplne. Novotvar je vo svojej elementárnej forme podarenou abstrakciou historických foriem,” píše sa v odôvodnení poroty. 

Kultúra ako súčasť historickej mestskej štruktúry

Zrealizovaný projekt novej expozície a kultúrneho centra vo Viedenskom Novom Meste zachováva a rozvíja všetky dôležité princípy načrtnuté v súťažnom návrhu. Integrácia dlhodobo prehliadanej historickej štruktúry do (kultúrneho) života mesta sa ukazuje tesne po otvorení (napriek všetkým obmedzeniam) ako životaschopaná. 

Priestor pred kazematami je koncipovaný ako mierne sa zvažujúce verejné námestie, ktoré spája verejný priestor mesta s polozapustenou úrovňou historickej štruktúry a “vťahuje” návštevníkov prostredníctvom horizontálnej línie zaskleného parteru. Tí následne vstupujú do bludiska podzemných kazemát, ktoré sa zmenili na výstavné priestory.

Ťaživá kompozícia, ktorú pri pohľade z exteriéru definuje kompaktný betónový blok, položený na nízkom presklení, sa pri vstupe náhle otvorí. Úzka horizontálna štrbina sa mení na vysokú podzemnú galériu, presvetlenú kruhovým svetlíkom vo vrchole betónovej klenby. Takmer chrámový priestor opäť prechádza do labyrintu stredovekých klenutých kazemát, v ktorých ako výrazné orientačné body slúžia dve väčšie priestorové štruktúry: 180 metrov dlhá Strada Coperta a trojloďové kasárne, ktoré spolu zaberajú 630 metrov štvorcových. 

Steny v podzemí zjednotila biela omietka, ktorá korešponduje s monochromatickými betónovými fragmentmi. Vonkajšie tehlové múry historického objektu sú prezentované bez dodatočnej povrchovej úpravy muriva.

Mierny svah stúpa opäť na úroveň Stadtparku a dotvára komplexnú topografiu celku. 

Nová viacúčelová hala – zhora presvetlený objekt Kunsthalle, s rozlohou 480 metrov štvorcových, je prirodzeným zavŕšením podzemnej promenády. Na elementárny ortogonálny blok “Neue Galerie“ nadväzuje z východnej strany  kaviareň a reštaurácia pomenovaná po majstrovi Tscherteovi, ktorá sa otvára do zelene priľahlého parku. Návštevník tak klesá z ulice do podzemných priestorov pevnosti a vychádza opäť na povrch v areáli mestského parku.

Vizualizácie pôvodného súťažného návrhu z roku 2016:

Bevk Perović arhitekti

Ateliér, ktorý v roku 1997 založili Matija Bevk a Vasa J. Perović, je dobre známy aj za hranicami Slovinska. Ľubľanskí architekti, viacnásobní laureáti domácej Ceny Jože Plečnika boli  viackrát nominovaní v rámci Európskej ceny za súčasnú architektúru EU Mies Award. Realizácia vo Viedenskom Novom Meste znamenala pre ateliér už druhé ocenenie Piranesi Award, ktoré je udeľované realizáciám v desiatich krajinách stredoeurópskeho regiónu.

Podklady: Bevk Perović arhitekti