Spiegelsaal Trnava

História kultúrnej pamiatky - záhradného pavilónu rotundy Spiegelsaal sa začala písať v roku 1791, keď občan Jozef Skolonič požiadal mesto Trnava o schválenie dostavby filagórie (záhradného domčeka) vo svojej záhrade. Samotná stavba bola dostavaná v roku 1792. Vtedajší životný štýl mestského obyvateľstva prinášal nové trendy, ktoré boli inšpirované životom šľachty. V móde bolo vytvárať rozsiahle záhrady s cudzokrajnými rastlinami, záhradnými altánkami, ktoré bývali súčasťou šľachtických parkov. Stavba mala byť nositeľom prestíže a postavenia jej majiteľa.

Dlhé roky rotunda neslúžila svojej funkcii, časom celá stavba chátrala. Svojej prvej väčšej obnovy sa pamiatka dočkala v roku 2006 renováciou fasády. Po dlhšej odmlke sa záchrana pamiatky začala v roku 2012, kedy bola v reštaurátorskom výskume odhalená prítomná nástenná maľba. Výskum odkryl z veľkej časti zachovanú vzácnu a nesmierne zaujímavú nástennú iluzívnu maľbu.

Nový projekt kaviarne a baru v tomto priestore oživil dlho uzavretú vzácnu stavbu. Samotná prístavba rešpektuje charakter kultúrnej pamiatky. Idea návrhu zdôrazňuje genius loci atraktívnej architektúry, vychádza z pôvodného účelu stavby, umiestniť rotundu do okolia živej popínavej zelene.

Spiegelsaal bol pôvodne pavilónom na konci záhrady, v ktorom majitelia usporiadavali tanečné večierky. Z celého objektu sa zachovala len Rotunda, ktorú jej noví majitelia chceli využívať ako kaviareň.

Koncept vychádza z dvoch motívov - fresky na prízemí pôvodnej Rotundy a elipsového okna na schodisku. Freska, na ktorej je motív kvetov na rastri, ovplyvnila fakt, že celá prístavba má časom zmiznúť pod zeleňou na novom rastri. Elipsové okno podnietilo vznik elipsového svetlíka, cez ktorý je vidieť z interiéru celú hmotu rotundy. Prístavba vypĺňa celý pôdorys pozemku, jej tvar kopíruje jeho kontúry a od rotundy je odsadená menším oblúkovým svetlíkom.

Strešná terasa, poskytujúca príjemné posedenie, výhľad na okolie a optický kontakt s interiérom cez veľký strešný svetlík, je prístupná cez druhé podlažie rotundy, po pôvodných vretenovitých schodiskách umiestnených vo valcových vežičkách. 

Podklady: BARAK architekti