Rekonštrukcia haly v priemyselnom parku vo Vroclavi

Hala W-7/44 bola postavená v roku 1940 ako časť závodu Linke-Hofmann-Werke. Areál je dodnes ukážkou modernej priemyselnej architektúry.

Do roku 1944 továreň vyrábala vlakové súpravy a vojenskú techniku. Od polovice roku 1944 sa stala hala VII súčasťou rozsiahleho komplexu koncentračného tábora Groß-Rosen. V objekte sa nachádzalo ubytovanie aj pracovná časť. Do januára 1945 tu pracovalo 800 až 1200 ľudí.

Začiatkom apríla v roku 1945  počas bojov o továreň boli priestory vážne poškodené. Bol poškodený nosný systém a takmer celé zasklenie bolo zničené. Po vojne sa továreň stala súčasťou PAFAWAG (Národná továreň na výrobu železničných vozňov). V hale VII sa v roku 1946 spustila výroba vozňov určených na transport uhlia. Výroba prebiehala až do 90. rokov, odkedy opustená budova chátrala.

Architekti boli postavení pred neľahkú úlohu komplexnej rekonštrukcie zdevastovanej, ale historicky hodnotnej budovy. V tomto prípade išlo o náročnú úlohu, keďže hala sa stala súčasťou fungujúceho priemyselného parku, a musela splniť požiadavky modernej výroby a skladovania. Bolo treba splniť súčasné prevádzkové a teplotechnické požiadavky bez väčších zásahov do vonkajšieho vzhľadu a interiéru budovy.

Izolovať veľké ochladzované plochy tehlových stien a strechy so zložitou oceľovou konštrukciou sa ukázalo ako najväčší problém. Architekti sa rozhodli vložiť do jestvujúceho objektu vnútorný plášť z dutinkových polykarbonátových panelov. Toto riešenie sa ukázalo ako finančne nenáročné a funkčné. Hala už slúži novým nájomcom ako skladové a výrobné priestory. Súčasťou budovy je aj malá administratíva na prízemí a expozícia venovaná obetiam pracovného tábora.

Objekt pomenovaný ako "Nowa Siódemka" pritiahol nových nájomcov a zohral významnú úlohu v procese revitalizácie starej priemyselnej zóny PAFAWAG.

Podklady: Major architekci