Národné múzeum v Štetíne - Centrum pre dialóg Przełomy

Historický a priestorový kontext

Poľský Štetín bol svedkom smutných historických udalostí. Počas 2. svetovej vojny bol takmer úplne zrovnaný so zemou. Do roku 1945 patrilo mesto Nemecku, avšak krátko po vojne sa stalo súčasťou Poľska. Táto náhla zmena viedla k presídľovaniu obyvateľov a prispela k rozloženiu sociálnej štruktúry a identity mesta. V predvojnových časoch bolo súčasné námestie Solidarności výkladnou skriňou mesta. Nachádzali sa tu reprezentatívne bytové domy. Jedna z mála zachovaných stavieb tohto typu susedí s novou budovou filharmónie. Po bombardovaní mesta spojeneckými jednotkami táto štvrť prakticky prestala existovať. Až donedávna územie tvorilo prázdny priestor v kompaktnej mestskej štruktúre, časť navyše preťala cesta. Toto miesto sa stalo v roku 1970 dejiskom robotníckeho protestu. Protest bol brutálne potlačený, čo si vyžiadalo 16 obetí. Od toho momentu nesie meno námestie Solidarności. Stalo sa symbolom boja za slobodu.

Námestie Solidarności bolo námestím len podľa mena – nemalo definované hranice, bolo zaťažoené hlukom zo susediacich komunikácií, absentovalo funkčné využitie. Jediným svetlým momentom bolo v roku 2005 osadenie pamätníka pripomínajúceho udalosti z decembra 1970. Počas posledného desaťročia sa však všetko zmenilo. Bývalú koncertnú halu nahradila nová filharmónia navrhnutá ateliérom Estudio Barozzi Veiga. Budova sa okamžite stala novou ikonou mesta. Tento status bol potvrdený minulý rok, keď stavba získala cenu Mies van der Rohe award.

Aj tieto udalosti prispeli ku zmene vnímania priestoru a k urýchleniu procesu rekonštrukcie námestia. Muzeum Narodowe w Szczecinie - Centrum Dialogu Przełomy – múzeum s expozíciou zameranou na históriu mesta prišlo s myšlienkou revitalizácie námestia a rozšírenia svojich priestorov. Oslovený bol ateliér Roberta Konieczneho. Architekti vstupovali do historického kontextu a priestoru, v ktorom dominuje nová filharmónia – ikona mesta s pokorou. Prišli s nápadom „ukryť“ múzeum pod zem, a vytvoriť atraktívny verejný priestor.

Idea – mestský hybrid

Pri návrhu boli kľúčové dva pohľady na priestor. Autori rešpektovali predvojnovú podobu priestoru ako obytnej štvrte a mestského bloku, aj jeho podobu po roku 1945 ako námestia a dejiska významných udalostí. Takto vnikla myšlienka hybridného priestoru, ktorý ohraničuje priestor ako mestský blok, pričom však funkcia námestia ako verejného priestoru ostáva zachovaná. Otvorené priestory námestia tvoria predpolie pre dominujúce stavby filharmónie a kostola a nebránia priehľadom. Pod zdvihnutou časťou plochy na opačnej strane je situovaná nová expozícia múzea, ktorá uzatvára „mestský interiér“ a slúži tiež ako bariéra voči rušnej ulici. Projekt potláča hranicu medzi architektúrou a urbanizmom.

Námestie – topografia a sociálne aspekty

V minulosti bolo námestie iba neatraktívnou pripomienkou minulosti. Revitalizácia tohto územia, ktorá sa udiala v posledných rokoch však veľa zmenila. Otvorený prevýšený priestor sa za krátku chvíľu stal obľúbeným oddychovým miestom. Otvárajú sa nové pohľady na mesto, nové možnosti využitia verejného priestoru – rozšírenia múzea a ďaľších kultúrnych inštitúcií. Zvažujúce sa plochy a ostré hrany sa stali ideálnym spotom pre skateboarding a v prípade priaznivej zimy majú slúžiť aj na sánkovanie. „Nádvorie“ si zachovalo symbolickú rovinu – pamätník stále slúži ako pietne miesto a dominuje celému priestoru. Podarilo sa vytvoriť živý mestský priestor – mix pre všetky vekové kategórie a záujmy.

Budova – architektúra

Architektúra vychádza z topografie, múzeum je pokračovaním plochy námestia. Štvorcový raster betónovej plochy námestia sa dvíha a dlaždice nadobúdajú tretí rozmer. Vo vyvýšených rohoch môžeme vnímať ich transformáciu do kvádrov na fasáde. Celú túto hmotu vnímame ako monolit, ktorý sa transformuje až po otvorení múzea. Vertikálne dosky po otočení vytvárajú arkádu a odhaľujú dva vchody. Tretí vstup je sprístupnený rampou, ktorá sa zarezáva do „svahu“ námestia. Prízemie budovy je v podstate rozšírením námestia a slúži ako vstupná hala.

Expozícia – história vyrozprávaná umením

Výstavné priestory sú ukryté v podzemí. Akonáhle zostúpime schodiskom z úrovne námestia, betón zmizne a my sa ponoríme do tmy. Čierna farba tvorí pozadie príbehu povojnového Štetínu. Súčasne s historickou expozíciou založenou na faktoch a množstve informácií môžeme vnímať príbeh vyrozprávaný s pomocou umeleckých diel, vytvorených poprednými poľskými umelcami. Ide o kombináciu pôvodnej zbierky, aj obrazov ktoré vznikli pre tento účel. Zvolený prístup umožňuje múzeu osloviť širšie publikum. Čierna farba dovoľuje návštevníkom sústrediť sa na prezentované objekty a vytvára dojem nekonečného priestoru. Vo výsledku ide o kombináciu múzea a galérie na jednom mieste.

Námestie sa za krátky čas stalo obľúbeným a využívaným priestorom pre verejné zhromaždenia a kultúrne podujatia.

Projekt nedávno získal cenu cenu World Building of the Year 2016 na Svetovom festivale architektúry a tiež ocenenie European Prize for Urban Public Space.

Podklady: KWK Promes, fotografie: Juliusz Sokolowski, Jarosêaw Syrek, Jakub Certowicz