Rekonštrukcia mestského úradu v Humennom

Projekt z dielne ateliéru abrama architekti vznikol v rámci výzvy „Zníženie energetickej náročnosti budovy Mestského úradu v Humennom“. V prostredí, kde "rekonštrukcie" povojnovej architektúry často vedú k strate pôvodnej identity, predstavuje humenská realizácia dôležitý príspevok k diskusii o citlivej obnove diel XX. storočia bez vymazania ich architektonickej hodnoty.

Architekti pristupujú s rešpektom k pôvodnej identite, materiálovému výrazu a hmotovej skladbe diela Pavla Merjavého zo 70. rokov.

Namiesto prekrytia fasád bežným kontaktným zateplením autori pracovali so zachovaním travertínového obkladu, doplnením hliníkovej prevetrávanej fasády a citlivou integráciou nových technických riešení.

Viac prezradí sprievodný autorský text:

História budovy mestského úradu v Humennom siaha do r.1975 kedy bola slávnostne otvorená. Následne sa stala sídlom Sekretariátu okresného výboru Komunistickej strany Slovenska (OV KSS). Autorom pôvodného projektu je architekt Pavol Merjavý, ktorý budovu navrhol svojím charakteristickým rukopisom aj navzdory tomu, že ide o modulový, prefabrikovaný stavebný systém.

Administratívna budova je prevádzkovo rozdelenú na samotnú administratívnu časť (hl. budova ) a trakt so zasadacími a kongresovými sálami. Samotný objekt prešiel v rámci svojej histórie viacerými úpravami pri ktorých sa menil najmä pavilón s kongresovou sálou, ktorý bol doplnený o novú zasadaciu sálu.

Budova je charakterizovaná výrazným architektonickým hmotovým riešením v podobe štyroch ustupujúcich prvkov, zvýraznených vertikálnou gradáciou. Toto ustúpenie napomáha priaznivému vnímaniu samotnej kubatúry objektu, ktorý tak pôsobí menší z horizontu chodca.

Pri obnove objektu sme ako architekti kládli dôraz na to aby spomínaný charakter objektu ostal rekonštrukciou do čo najväčšej miere nemenný, samozrejme s nutnosťou zohľadnenia súčasných potrieb pre teplo technické vlastnosti objektu. Vzhľadom k tomu, že obnova objektu podliehala výzve pre zníženie energetickej náročnosti stavby bolo potrebné pracovať s tepelnou obálkou objektu ako takého aj využitím technológii, ktoré k úspornosti prispievajú.

V rámci návrhu obalových konštrukcií sme pristúpili k riešeniu, ktoré zachováva charakter objektu a zohľadňuje vážnosť inštitúcie sídliacej v ňom. Dôležitým mementom pre nás bola aj snaha o zachovanie pôvodného travertínového obkladu použitého na budove. Pri návrhu sme plne rešpektovali pôvodné konštrukcie stavby a jej vizuálne stvárnenie ako „hliníkové“ hmoty vsadené do travertínového obalu, ktorý ich zároveň uzatvára a takpovediac drží pohromade. Taktiež sme nechceli a uvedomujúc si hodnotu tejto architektúry ani nemohli dopustiť aby samotné zníženie energetickej náročnosti ostalo iba pri klasickom kontaktnom zateplení, ktoré by budovu obalilo, zakrylo hodnotý travertínový obklad a zničilo tým identitu diela.

Pri hľadaní materiálu, ktorý by kooperoval s týmto obkladom sme sa rozhodli využiť celohliníkovú predsadenú fasádu v jednotnej farebnosti, ktorá by zbytočne nekonkurovala obkladu, ale prispôsobila sa mu farebnosťou aj svojou hladkou štruktúrou. Štruktúra fasády vyzdvihuje surovosť a dominantnosť travertínu a nepotláča jeho monumentálnosť na štítových fasádach. Snahou dodať fasáde vertikalitu sme pristúpili k návrhu zvislého stĺpikového riešenia, do ktorého sa zakomponovali okenné a obalové výplne tak aby vytvárali na fasáde dominantný vertikálny raster rozbíjajúci horizontálne usporiadanie hmôt budovy. Stĺpiková konštrukcia okrem iného dostala za úlohu tiež integrovať tieniace prvky. Jej dôležitou funkciou je tiež, že dotvára fasáde plasticitu, ktorá pracuje s denným osvetlením a vizuálne sa mení v závislosti dopadu denného svetla a v priebehu dňa sa tak menia nálady na fasáde. Fasádne výčnelky tiež pomáhajú tieniacemu systému tieniť interiérové priestory.

Jednou z najväčších výziev pri realizácii  bolo spomínané zachovanie travertínového obkladu. Ten bol dočasne demontovaný, po repasovaní a vyčistení opätovne preskladaný na už zateplenej konštrukcii obvodového muriva do pôvodných hliníkových nosných roštov. Vzhľadom ku stavu obkladu a skutočnosti, že nebolo možné rátať so stopercentnou výdatnosťou materiálu boli využité obklady z neexponovaných miest fasády na doplnenie chýbajúcich / poškodených dielcov.

Pri obnove sme nezachovávali iba obkladové konštrukcie ale aj umelecké mozaikové dielo na fasáde. Taktiež aj pôvodné, či dobové vyhotovenie interiérov, najme v časti prednáškových a zasadacích sálach.

Trakt so zasadacími sálami je vizuálne potlačený navzdory svojej monumentálnosti. Tým sa podarilo opticky potlačiť jeho hmotu, aby sa prirodzenejšie prepojila s administratívnou časťou. Jednoduchosť a farebná monochromatickosť fasádneho riešenia daného traktu dotvára samotný objekt a jeho okolie.

Fotografie pôvodného stavu:

Fotografie z procesu realizácie:

Podklady: abrama architekti
Foto: Valentín Račko