Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Gerhardt Braun Slovakia k.s.

Pivničné kobky

Drobného 27
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

JANOŠÍK OKNA-DVEŘE

Valašské Příkazy 55 55
Valašské Příkazy

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

SCHÜCO International KG, o. z. Slovensko

Okná, dvere a fasády

Tomášikova 17
Bratislava

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o.

Prinášame Vám svetlo

Galvaniho 7 7/A
Bratislava

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

REYNAERS ALUMINIUM s.r.o.

Office: TWINCITY C HubHub, Mlynské Nivy 16
Bratislava

VELUX

Tepelnoizolačné parametre vyhovujú...

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o. (výrobca)
VELUX SLOVENSKO spol. s r.o. (distribútor)

MINIMAL / MAXIMAL – kovanie v minimalistickom dizajne

Material & Technology s.r.o. – M&T (výrobca)
Material & Technology s.r.o. – M&T (distribútor)

ISOVER STOPVAP 90

Parozábrana pre difúzne uzatvorené konštrukcie...

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (výrobca)
Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (distribútor)

POSUVNÉ DVERE HI-FINITY

Ultra tenký design posuvných dverí HI-FINITY...

Reynaers systems spol. s r.o. (výrobca)
Reynaers systems spol. s r.o. (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

Povrchové temperovanie betónového jadra

Princíp temperovania betónového jadra spočíva...

REHAU s.r.o. (výrobca)
REHAU s.r.o. (distribútor)

Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
13. máj 2021
0
519

Výsledky celoštátnej súťaže Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2018 a 2019

Cieľom súťaže je oceniť komplexnú a kvalitnú prípravu a realizáciu obnovy alebo reštaurovania kultúrnych pamiatok.
Výsledky celoštátnej súťaže Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2018 a 2019

Ministerstvo kultúry SR ocenilo najlepšie zrekonštruované či zreštaurované národné kultúrne pamiatky. Majitelia a majiteľky všetkých národných kultúrnych pamiatok sa mohli so svojimi projektmi prihlásiť do 31. januára 2021. Deväťčlenná odborná porota hodnotila projekty pamiatkovej obnovy národnej kultúrnej pamiatky ukončené v roku 2018 alebo v roku 2019.

V poradí 14. ročník celoštátnej súťaže vyhlásilo ministerstvo kultúry spoločne s partnermi súťaže – Nadáciou SPP, spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel (SPP), a.s. a mediálnym partnerom RTVS. 

Výsledky hlasovania odbornej poroty

Odborná porota hodnotila 10 prihlásených projektov, z ktorých napokon vybrala 7 nominácií: Zigrayho kúria – Devín; Vila Dr. Emila Stodolu – Liptovský Mikuláš; Zámok v Hlohovci; Historická záhrada pri zámku v Holíči; Dessewffyovský kaštieľ – Fintice (okres Prešov); Vila Dr. Lüleya – Zlaté Moravce a Kubínyiovský kaštieľ – Vyšný Kubín.

Po vykonaní obhliadok siedmych nominovaných objektov odborná porota oznámila oficiálny výsledok svojho  spoločného rozhodnutia - mená laureátov v troch súťažných kategóriách:

 

Cena v kategórii Komplexná obnova a reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky: Vila Dr. Emila Stodolu v Liptovskom Mikuláši (realizáciu sme podrobne predstavili v tomto článku) – za ucelenú výtvarno-architektonickú obnovu národnej kultúrnej pamiatky, dielo významného slovenského architekta Milana Michala Harminca. 

  • Metodik obnovy: doc. Ing. Miloš Dudáš, CSc., KPÚ Žilina
  • Autor ideového zámeru obnovy kultúrnej pamiatky: Ing. arch. Stanislav Barényi, Ing. arch. Karin Barényiová
  • Remeselno-umelecké práce: V-MAX, s.r.o. Jozef Šefčík
  • Realizácia: 2015 – 2018

Honosná vila v centre Liptovského Mikuláša opäť slúži svojmu pôvodnému účelu. Prestavba vily na rezidenčné sídlo po viac ako polstoročí si vyžiadala úpravy dispozície aj technického zariadenia. "Domáci" architekti z ateliéru BARÉNYI & ARCHITEKTI, ktorí úzko spolupracovali s pamiatkarmi však dbali na zachovanie a zvýraznenie architektonických a výtvarných kvalít pôvodného Harmincovho diela. Odvážnym počinom je v kontexte precíznej pamiatkovej rekonštrukcie prístavba vo východnej časti objektu. Vhodne zvolená lineárna figúra, čiastočne zapustená pod úroveň terénu, elegantne integruje rozšírenú funkčnú náplň. Nová vrstva sa stala plnohodnotnou súčasťou vzácneho historického prostredia. (ARCHINFO, marec 2020)

Foto: Juraj Mráz
Foto: Juraj Mráz

 

Cena v kategórii Čiastková obnova a reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky: Erbová sála v Dessewffyovskom kaštieli vo Finticiach (viac tu) – za reštaurovanie a vyváženú mieru interpretácie výtvarnej hodnoty. 

  • Vlastník: Obec Fintice
  • Metodik obnovy: Mgr. Lenka Megyeši Ďurčeková, KPÚ v Prešove
  • Reštaurovanie: Mgr. art. Peter Koreň, Mgr. art. Martin Vojtko a kol.
  • Realizácia: 2018 – 2019

Erbová sála sa nachádza v renesančnom kaštieli vo Finticiach, ktorý bol postavený v poslednej tretine 17. storočia. Svoju barokovú podobu získal v polovici 18. storočia prestavbou, ktorú financoval gróf Samuel Dessewffy. Vybudoval tu impozantné barokové sídlo prepojené s kostolom, ktoré sa takmer na dvesto rokov stalo kolískou fintickej línie spomenutého rodu.

V roku 1863 gróf František Dessewffy objednal u maliara Horowitza dekoratívnu maľbu starodávnej sály, ktorá sa nachádzala na prízemí kaštieľa, aby získal vysoko reprezentatívny priestor hodný jeho rodu. Na renesančných, plasticky zdobených klenbách sály sa objavili tri historické erby rodu Dessewfyovcov datované rokmi 1034, 1334 a 1775. Z bohato zdobených kartuší po stranách klenieb sa na návštevníkov sály dívali najvýznamnejší predkovia rodu. Ich udatnosť a vojenskú slávu pripomínali precízne namaľované vojenské trofeje na lunetách klenby. Lesk a bohatstvo rodu vyzdvihovali zlátené klenoty erbov a plastické rebrá klenby, ktoré v odraze denného svetla upozorňovali na vysokú precíznosť skúseného maliara.

Po odchode posledných majiteľov z kaštieľa v roku 1944 tento umelecký klenot zmizol z očí na viac než sedemdesiat rokov. Tí, ktorí maľbu videli, časom na ňu zabudli, a tí, ktorí o nej nikdy nepočuli, ani netušili, čo sa skrýva pod hrubými nánosmi novodobých náterov. A to až do 90. rokov 20. storočia, keď sa neodborným zásahom a pokusom o odstránenie posledných náterov maľba a plastická výzdoba klenby poškodili a výrazne znehodnotili.

Doslova zázrakom sa však veci pohli potom, ako sa v roku 2016 v kaštieli náhodne podarilo nájsť ukrytý historický porcelán. Obec Fintice zaň z titulu nálezného získala z rozhodnutia Pamiatkového úradu v Bratislave finančnú odmenu, ktorú v plnej výške investovala do záchrany tohto objektu. Na sklonku roka 2018 sa odštartovala viac než rok trvajúca práca reštaurátorov pod patronátom reštaurátora Petra Koreňa s cieľom čo najvernejšie reštaurovať a rekonštruovať originálnu podobu vzácnej dekoratívnej maľby. Stovky hodín tímu reštaurátorov umožnili otvorenie sály pre verejnosť v  plnej kráse v januári v roku 2020. (z textu Gabriela Trusu, riaditeľa Galérie a múzea ľudového umenia v obci Fintice)

Foto: Gabriel Trusa
Foto: Gabriel Trusa

 

Cena v kategórii Špeciálna cena za výnimočný počin záchrany národnej kultúrnej pamiatky: Kubínyiovský kaštieľ vo Vyšnom Kubíne (viac tu) – za mimoriadny počin vlastníka pri obnove a reštaurovaní a sprístupnenie národnej kultúrnej pamiatky pre verejnosť. 

  • Vlastník: Pavol Kozáčik s manželkou Tatianou
  • Metodik obnovy: Vladimír Majtan, KPÚ Žilina
  • Investor: manželia Pavol Kozáčik a Tatiana Kozáčiková
  • Archeologický výskum: Ján Beliak
  • Architektonický výskum: Kristína Zvedelová
  • Stavebné a remeselné práce: J.P.V.K SROS s.r.o Dolný Kubín
  • Interiérové a exteriérové návrhy: Pavol Kozáčik a Tatiana Kozáčiková
  • Reštaurátorské práce: Rudolf Boroš
  • Realizácia: 2010 – 2019

Kaštieľ vo Vyšnom Kubíne vznikol v 70. rokoch 18. storočia prestavbou staršej renesančnej kúrie zo 17. storočia. Stavebníkom bol Jozef IV. Kubínyi, riadny podžupan Oravskej stolice a cisársko-kráľovský radca. Predpokladáme, že motívom mohla byť snaha vytvoriť adekvátne priestory pre jeho manželku Amáliu Františku de Adda, ktorá pochádzala zo severotalianskeho rodu, ktorý podnikal v Uhorsku v banskom priemysle. Do druhej svetovej vojny objekt obýval Július Kubínyi s manželkou. Po roku 1948 prichádza zoštátnenie majetku a v kaštieľskom areáli sa usídlilo Jednotné roľnícke družstvo a okresná plemenárska stanica. V roku 1974 pripadol kaštieľ Okresnej pamiatkovej správe Dolný Kubín a v 80. rokoch sa začala, tu jeho obnova postupmi a materiálmi zodpovedajúcimi danému obdobiu. Záver 20. storočia priniesol viaceré zmeny areálu. Strešná krytina bola v havarijnom stave, do kaštieľa zatekalo, bol extrémne zavlhnutý (na niektorých miestach až po úroveň korunnej rímsy) a prejavovali sa na ňom aj vážne statické poruchy.

Prvá dekáda 21. storočia priniesla kaštieľu novú nádej na jeho obnovu a dôstojné využitie. Noví majitelia Manželia Kozáčikovci sa rozhodli všetky funkcie v oblasti turizmu, hoteliérstva a gastronómie, ktoré by mali negatívny vplyv na kaštieľ presunúť do hospodárskeho objektu – maštale. Bloková stavba v kaštieľskom areáli pochádza z 19. storočia a nie je pamiatkovo chránená. Jej plošná a dispozičná veľkorysosť dokázala prijať po adaptácii technické zázemie celého areálu, reštauračnú kuchyňu, samotnú reštauráciu využiteľnú ako veľkoplošnú sálu, recepciu hotela, wellness a poskytla aj možnosť využiť podkrovné priestory na ubytovanie. 

Kaštieľ je ako muzeálny exponát, kde dnes návštevníkov hotela a verejnosť sprevádza počas komentovaných prehliadok jeho vlastník. Približuje im komplikovaný priebeh stavebnej obnovy a najmä vzrušujúci príbeh objavenia a následného reštaurovania jedinečných a na Orave vskutku jediných stropných malieb z neskoršieho tereziánskeho obdobia okolo roku 1770. Ponúka pohľad do zreštaurovaného priestoru a detail klenby s iluzívnymi architektonickými prvkami. V každodennej praxi pamiatkovej starostlivosti nie je samozrejmosťou vlastník, ktorý sa snaží pochopiť historický objekt a rozpoznať jeho hodnoty. Vlastník, pre ktorého je pamiatkar partnerom, nie nepriateľom či súperom v spoločnom úsilí. Nie je bežné, aby vlastník sám od seba preferoval použitie tradičných vápenných materiálov, prírodného kameňa, starého dreva, dbal na kvalitu remeselnej práce a detailov. Výhodou obnovy celého kaštieľskeho areálu bola skutočnosť, že nebola hnaná krátkymi termínmi grantových schém. Vlastníci tak mali dostatok času premyslieť každý jeden detail. Či už išlo o neviditeľný technický, alebo akýkoľvek iný detail, ktorý by mohol narušiť vizuálny a emocionálny zážitok z tohto jedinečného miesta. Najväčší salón kaštieľa je jednou z dvoch sál s plochými stropmi. Z pôvodnej maliarskej výzdoby sa zachovali len fragmenty na fabiónovej rímse. Pôvodný strop bol, bohužiaľ, odstránený bez zdokumentovania v 80. rokoch 20. storočia.

Foto: Igor Kupčo
Foto: Igor Kupčo

 

Porota udelila tiež dve čestné uznania:

Čestné uznanie pre projekt Vila Dr. Lüleya v Zlatých Moravciach – za osobný vklad vlastníka pri obnove národnej kultúrnej pamiatky (viac tu)  

  • Vlastník a realizátor obnovy: Pramos Centrum, s. r. o.
  • Metodik obnovy: Mgr. Richard E. Pročka, PhD., KPÚ Nitra
  • Inventarizácia pamiatkovo hodnotných prvkov a detailov: Mgr. Andrea Moravčíková
  • Reštaurovanie a reštaurátorský dohľad nad umelecko-remeselnou obnovou vybraných pamiatkovo hodnotných prvkov: Mgr. art. Martin Kukura
  • Umelecko-remeselná obnova drevených a kovových prvkov: Juraj Hudec
  • Umelecko-remeselná obnova kamenných prvkov: Vojtech Petrovič
  • Realizácia: 2018 – 2019

Pravdepodobne v roku 1913 si dal Dr. Lüley postaviť vilu v Zlatých Moravciach na vtedajšej Panskej ulici. Vilu, ktorá susedila s rozsiahlym parkom neďalekého kaštieľa Migazziovcov, projektoval doposiaľ neznámy architekt. Vila bola navrhnutá tak, aby vyhovovala pohodlnému modernému bývaniu rodiny z vyššej strednej triedy mestského obyvateľstva na počiatku 20. storočia. 

Dnešný vlastník vily pristúpil k jej obnove s cieľom nového funkčného využitia, ktoré bolo odlišné od pôvodnej funkcie reprezentačného rodinného sídla. Nevyhnutnosťou sa preto stala úprava samotnej dispozície objektu. Na základe metodického uchopenia obnovy Krajským pamiatkovým úradom Nitra bolo možné dispozíciu upraviť tak, aby nedošlo k žiadnemu odstráneniu pôvodných konštrukcií a aby vložené priečky boli realizované s minimálnymi zásahmi do pôvodných konštrukcii.

Väčšinu prác na obnove realizoval vlastník národnej kultúrnej pamiatky vo vlastnej réžii, nakoľko vlastníkom je právnická osoba s podnikateľskou činnosťou v oblasti stavebníctva. Vybrané pamiatkovo hodnotné prvky architektúry boli obnovené umelecko-remeselne pod dohľadom reštaurátora – viditeľné dekoratívne rezané časti krovu (štíty, presahy krokiev a pod.), fasády vrátane kameňom obkladaných soklov a parapetov okien a dekoratívnych reliéfnych panelov nad oknami a na atike, pôvodné stavebno-stolárske prvky, najmä dvere a okná. Práce sa realizovali pod vedením a dohľadom reštaurátora Mgr. art. Martina Kukuru v období od marca 2019 do novembra 2019.

Foto: Martin Raček

 

Čestné uznanie pre projekt Zámok v Hlohovci – za záchranu zámku a koncepčný prístup vlastníka pri obnove a reštaurovaní národnej kultúrnej pamiatky (viac tu) 

  • Vlastník: Mesto Hlohovec
  • Metodik obnovy: Mgr. art. Rastislav Petrovič, KPÚ Trnava
  • Projektant: 3MP ateliér, s.r.o., Hlohovec: Ing. arch. Miloslav Drgoň, Ing. arch. Ľubica Dudonová, Ing. arch. Matej Dudon
  • Stavebné práce: AVA-stav, s.r.o.. Puškinova 700/90, 924 01 Galanta, REAL – STAV ŽILINA, s.r.o., Republiky 1004/23, 010 01 Žilina, Ing. Anton Čaniga – ACIS, M. Bazovského 4835/17, 921 01 Banka
  • Reštaurátori: Akad. mal. Mário Flaugnatti, Mgr. František Šmigrovský 
  • Realizácia: 2016 – 2019

Zámok v Hlohovci je národnou kultúrnou pamiatkou zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR pod číslom 838/1. Prvý dôveryhodný záznam o Hlohovci je Zoborská listina z roku 1113, kde sa spomína stredoveký hrad s priľahlou osadou. Hrad a osady pod ním patrili v 12. a 13. storočí Zoborskému kláštoru, neskôr rôznym šľachtickým rodom – od roku 1275 Abovcom, od roku 1301 Matúšovi Čákovi, potom Kontovcom, v rokoch 1449 – 1524 Ujlakyovcom, potom Thurzovcom, ktorí ho prestavali na renesančný kaštieľ. Od roku 1638 patril Forgáčovcom. V roku 1663 ho dobili turecké vojská. Od roku 1720 patril Erdődyovcom. V rokoch 1790 – 1800 bol prestavaný do dnešnej podoby.

V súčasnosti je zrekonštruovaná takmer polovica vnútorných priestorov, nádvorie a dve z piatich vonkajších fasád. Časť objektu slúži na expozície Vlastivedného múzea v Hlohovci, časť Mestskému kultúrnemu centru na expozície vizuálneho umenia. Nájdeme tu i reprezentačné priestory mesta a príjemný zážitok z návštevy doplní občerstvenie v zámockej kaviarni. Areál zámku dotvára aj stále funkčné Empírové divadlo, ktoré bolo vybudované v rámci poslednej rekonštrukcie kaštieľa, a rozsiahly, starostlivo udržiavaný Zámocký park s francúzskymi terasami.

Foto: Miloslav Drgoň

Deväťčlenná odborná porota súťaže Fénix 2018 a 2019 rozhodovala v nasledovnom zložení: 

  • Mgr. Ladislav Snopko, člen správnej rady Nadácie SPP;
  • Mgr. Vladimír Majtán, pamiatkar - metodik / KPÚ Žilina, Pamiatkový úrad SR;
  • Mgr. akad. mal. - rest. Peter Gomboš, akad. maliar - reštaurátor, Komora reštaurátorov;
  • Ing. arch. Pavol Paulíny, PhD., architekt / vedúci Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok FAD STU v Bratislave;
  • Ing. arch. Imrich Pleidel, architekt / podpredseda Slovenská Komora Architektov;
  • Ing. arch. Igor Teplan, architekt / prezident  SAS, Spolok architektov Slovenska;
  • Mgr. Ondrej Šebesta, riaditeľ odboru komunikácie a vzťahov s verejnosťou,  SPP, a.s., Nadácia SPP;
  • akad. soch. Tomáš Lupták, akad. sochár - reštaurátor, Komora reštaurátorov 
  • Ing. arch. Zuzana Ondrejková, PhD., architektka / riaditeľka odboru ochrany pamiatkového fondu MK SR.

Celoštátna súťaž Fénix - Kultúrna pamiatka roka

Poslaním súťaže Fénix – Kultúrna pamiatka roka je podporovať zodpovedný prístup vlastníkov národných kultúrnych pamiatok k ochrane kultúrneho dedičstva Slovenska. Zároveň je jej cieľom aj zvýšenie záujmu verejnosti o kultúrne pamiatky. Laureáti a laureátky získavajú osvedčenie o udelení a užívaní titulu Kultúrna pamiatka roka 2018/2019, artefakt súťaže – sošku bájneho vtáka Fénixa, finančnú odmenu 10 tisíc eur od Nadácie SPP a čestný diplom. Bronzová soška bájneho vtáka Fénixa pochádza z dielne akademického sochára Stanislava Mikuša a symbolizuje znovuzrodenie kultúrnej pamiatky. Výsledky súťaže odvysielala vo svojom programe RTVS v sobotu večer 8. mája. Bližšie informácie o súťaži sú zverejnené na webovom sídle ministerstva kultúry.

 

Zdroje: Tlačová správa Ministerstva kultúry SR, pamiatkaroka.spp.sk
Na stránke www.pamiatkaroka.sk nájdete všetky nominované pamiatky, vrátane stavu pred rekonštrukciou.

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím