Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
3. máj 2024
0
697

Súťaž Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2024 spoznala svojich víťazov

Cieľom súťaže je oceniť komplexnú a kvalitnú prípravu a realizáciu obnovy alebo reštaurovania kultúrnych pamiatok.
Súťaž Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2024 spoznala svojich víťazov

Kultúrnymi pamiatkami roka a držiteľmi ceny Fénix sa v rámci 17. ročníka súťaže stali Starý vodojem v Bernolákove, Kaštieľ Voderady a Organ v Kostole svätého Michala archanjela vo Vaďovciach. Cenu Nadácie SPP - ocenenie generálneho partnera a spoluorganizátora súťaže za najvyšší získaný počet hlasov v internetovom hlasovaní verejnosti získala Kúria Andrássyovcov v Gombaseku. Odborná porota zároveň udelila Čestné uznanie za mimoriadny prínos k ochrane a obnove pamiatky, ktoré získala obec Lednické Rovne za príkladný prístup vlastníka k obnove parku kaštieľa v Lednických Rovniach. Titulom Adept na kultúrnu pamiatku roka - Fénix sa môže hrdiť Slovenské banské múzeum za ambiciózny zámer obnovy budovy Berggerichtu - budovy mineralogickej expozície Slovenského banského múzea.

Slávnostné udeľovanie cien súťaže Fénix - Kultúrna pamiatka roka, ktoré 2. mája odvysielala Jednotka RTVS sa uskutočnilo na Ľupčianskom hrade. Vyhlasovateľom súťaže je už od roku 2004 Ministerstvo kultúry SR spoločne s generálnym partnerom súťaže Nadáciou SPP. Polročný súboj 33 prihlásených národných kultúrnych pamiatok, ktorých obnova bola ukončená v rokoch 2022 a 2023, hodnotila odborná porota zložená z expertov na architektúru, dejiny a obnovu pamiatok. Laureáti 17. ročníka získali osvedčenia o udelení ceny Fénix - Kultúrna pamiatka roka a sošku Fénixa, ktorej autorom je umelec, výtvarník a sochár Patrik Illo, a tiež finančnú odmenu vo výške 10 000 eur.

 

Fénix - Kultúrna pamiatka roka za komplexnú obnovu objektu národnej kultúrnej pamiatky: Várdomb - Starý vodojem v Bernolákove (dielo sme predstavili tu)

Cena bola udelená obci Bernolákovo za kultivovanú obnovu, ako aj kreatívne sprístupnenie a prezentáciu zachovaných hodnôt technickej národnej kultúrnej pamiatky.

Príbeh

Nevedno, kedy sa na sprašovej terase nad riečkou Čierna voda sformovala starobylá obec Bernolákovo. Písomne sa pod historickým názvom Čeklís spomína už v r. 1209. V západnej časti obce, neďaleko farského kostola, sú na miernom návrší ruiny rovnomenného hradu Čeklís. Stál na mieste slovanského hradiska a zanikol zhruba pred piatimi storočiami. Začiatkom 20. storočia na ruinách hradu navŕšili umelý kopec. Okolo r. 1912 na kopci vybudovali vodojem, ktorý zásoboval vodou vtedajšiu novinku - miestny vodovod. Vodojem je technickou národnou kultúrnou pamiatkou. Vyniká hneď dvomi zvláštnosťami. Prvou je skutočnosť, že ide o pamiatku postavenú na pamiatke. Vodojem totiž stojí na hradných ruinách. Prekvapuje aj to, že neďaleký “gépház“ pod kopcom (strojovňa vodojemu) pamiatkou nie je. Samotný vodojem je známy pod miestnym názvom Várdomb, čo je historické označenie hradného návršia prevzaté z maďarčiny. A to je možno tretia zvláštnosť. Vodojem totiž takpovediac ukradol meno kopcu, na ktorom stojí (Várdomb v maďarčine znamená Hradný kopec). Vodárenská veža bola postavená v romantizujúcom historizujúcom štýle, aby svojím výzorom pripomínala stredovekú hradnú vežu. Jej predlohou bol pravdepodobne vodojem v Komárne od uhorského kráľovského inžiniera Zárka Elméra.

Valcovitý objekt vodojemu s priemerom 6,5 m a výškou 14 m je vymurovaný z tehál. Vnútorný priestor nie je členený podlažiami a pod stropom je na železných nosníkoch uchytená železná nádrž z objemom 40m3 s kontrolnou ochodzou. Z veže navonok symetricky vystupujú 4 šikmé pseudogotické oporné stĺpy. Omietky plášťa objektu zdobí kvádrovanie a pod atikou je po obvode šesť kruhových okien s mrežami. Plochú strechu po obvode lemuje cimburie. Na južnej strane odstupuje z telesa vodojemu subtílna ozdobná vežička, ktorá hlavnú vežu mierne prevyšuje. Spočíva na lievikovitej základni a má kužeľovitú striešku. Keď v okolí vodojemu prebiehal archeologický výskum pôvodného hradiska a zrúcanín hradu, priniesol zaujímavé zistenie. Na mieste vodárenskej veže stál v 18. storočí barokový vodojem, ktorý zásoboval vodou neďaleký kaštieľ. Pravdepodobne bol vybudovaný súčasne so stavbou kaštieľa. Je nanajvýš pravdepodobné, že obe technické stavby boli postavené síce v rôznom čase, ale na tom istom mieste kde sa pôvodne nachádzala obranná veža stredovekého hradu. V druhej polovici 20. storočia vodárenská veža stratila svoje využitie, zostala opustená a postupne chátrala.

Obnova
Pamiatka bola pred obnovou schátraná a zničená vandalmi. Poškodenia boli natoľko závažné, že detaily štukovej výzdoby boli nečitateľné a bolo ich potrebné rekonštruovať na základe dobových fotografií z r. 1934. Obnova prinavrátila vodojemu pôvodný historický eklektický výraz umocnený dekoratívnymi prvkami omietkovej bosáže, rímsami, cimburím a vežičkou. Veža vodojemu bola zároveň adaptovaná na nové využitie - vyhliadku a malú expozíciu dejín tejto zaujímavej technickej pamiatky a dejín hradu Čeklís. Otvára sa tiež možnosť využitia pamiatky pri open air kultúrnych a spoločenských podujatiach.
  
Lokalita: Bernolákovo
Vlastník: obec Bernolákovo
Obnova: komplexná obnova, 2022 - 2023
Št. pamiatkový dozor a metodika obnovy: KPÚ Bratislava, Ing. M. Hoľma
Zameranie: Ing. P. Babát
Statický posudok: Ing. L. Kramarčík
Projektová dokumentácia: Ing. arch. P. Paulíny, PhD., Ing. arch. M. Sládečková, Ing. arch. M. Vaňo
Architektonicko-historický výskum: Mgr. P. Horánský
Realizácia obnovy: PRO EXTERIER s.r.o.

Foto: Dynameet
Foto: Dynameet
Foto: Dynameet

 

Fénix - Kultúrna pamiatka roka za čiastočnú obnovu národnej kultúrnej pamiatky: 
Kaštieľ vo Voderadoch (profil diela tu)

Cena bola udelená spoločnosti Bohdal s. r. o. za systematický vysokoodborný a esteticky zvládnutý prístup k obnove a reštaurovaniu s rešpektom k zachovaným pamiatkovým hodnotám rozsiahleho komplexu národnej kultúrnej pamiatky.

Príbeh
Voderady sú veľmi starým sídelným útvarom, ktorý vznikol ešte v časoch slovanského hradiska v neďalekom Majcichove. V stredovekých písomných prameňoch sa prvýkrát spomínajú už v r. 1241 pod názvom Wederet. V priebehu storočí sa názov obce menil a jeho súčasná podoba sa ustálila až v r. 1920. Okrem názvu sa menili aj miestni zemepáni. V polovici 18. storočia sa obec dostala do vlastníctva rábskeho biskupa Františka Zichy, ktorý pochádzal z jedného z najstarších uhorských šľachtických rodov. Za zakladateľa voderadskej vetvy Zichyovcov sa považuje gróf Juraj Zichy starší. Príchod Zichyovcov bol výrazným podnetom pre hospodársky, ale aj stavebný rozvoj obce. Pričinili sa o stavbu nového kostola a dominantou obce sa stal vtedy ešte prízemný barokový kaštieľ. S určitosťou sa nevie, kto dal kaštieľ postaviť, vznikol však približne v čase príchodu Zichyovcov. Gróf František Zichy v rokoch 1860 až 1870 objekt radikálne prestaval a zväčšil v historizujúcom, neskoro klasicistickom (novo empírovom) duchu.
  
Vznikol tak honosný dvojpodlažný trojkrídlový objekt s pôdorysom v tvare „U“, obopínajúci štvorboké nádvorie otvorené na juh. Centrálne krídlo má do dvora orientovanú balustrádovú terasu podopretú otvorenými segmentovanými arkádami. V jeho strede vystupuje nadstavec atiky s erbami rodov Zichy a Keglewich. Fasády kaštieľa rytmicky členia okná s plastickými rímsami a s bosážou v celom priebehu prízemia. Dominantou interiéru je jednoramenné schodisko a priestory piano nobile (slávnostné, reprezentatívne) na poschodí. Hlavná sála vyniká bohatou štukovou ornamentálnou výzdobou stropu. Kaštieľ obopínal tzv. prírodno-sentimentálny park, prvý svojho druhu na Slovensku. Projektoval ho Bernhard Petri, autor slávneho parku v českej Lednici. Po znárodnení kaštieľ využívali najprv štátne majetky, neskôr odborné učilište a stredná potravinárska a poľnohospodárska škola. Inventár, vzácne umelecké zbierky a bohatú knižnicu zväčša rozkradli a zničili. Od r. 2016 je pamiatka v súkromnom vlastníctve.

Obnova
Celkový zlý stav pamiatky pred obnovou spôsobili nevhodné sekundárne zásahy a zanedbaná údržba. Stavebné konštrukcie degradovala vlhkosť, nekoncepčné prestavby znehodnotili vnútornú dispozíciu, profilované a plastické prvky boli z časti zvetrané a potlačené hrubou vrstvou sekundárnych náterov. Narušené boli historické remeselné a umeleckoremeselné detaily a niektoré nenávratne zanikli. Komplexná obnova kaštieľa sa týkala všetkých jeho častí, vrátane umeleckoremeselných prvkov a reštaurovania umeleckých súčastí architektúry s maximálnym možným zachovaním originálnych hmôt a komponentov. Súčasťou bola aj modernizácia infraštruktúry a inžinierskych sietí. Obnova prinavrátila pamiatke presvedčivý historický výraz a exkluzívne štýlové priestory kaštieľa po obnove ponúkajú verejnosti širokú paletu služieb.

Lokalita: Voderady
Vlastník: Bohdal s.r.o.
Obnova: komplexná obnova, 2017 – 2023
Št. pamiatkový dozor a metodika obnovy: KPÚ Trnava, Mgr. M. Zelina, Ing. Jakabšicová
Projektová dokumentácia: Ing. arch. P. Ďurko, Ing. arch. L. Vagala, Ing. J. Ďurko, J. Kolacina, Ing. M. Pichová
Archerologický výskum: PhDr. J. Bartík, Mgr. I. Choma
Architektonicko-historický výskum: Mgr. M. Havlík, Mgr. E. Sabadošová, Ing. arch. K. Ďurian, PhD., Mgr. art. P. Záhora, Mgr. P. Buday, PhD., doc. PhDr. Frederik Federmayer, PhD., Ing. arch.K. Palgutová, PhD.
Reštaurátorský výskum, návrh na reštaurovanie, vykonávateľ reštaurovania: Mgr. art. R. Illéš a kol.
Realizácia: RB produktion Trnava, s.r.o.

 

Fénix- Kultúrna pamiatka roka - za výnimočný počin záchrany národnej kultúrnej pamiatky: Organ v Kostole svätého Michala archanjela vo Vaďovciach (profil diela tu)

Cena bola udelená Rímskokatolíckej cirkvi, farnosti Hrachovište, za precízne reštaurovanie nástrojovej aj architektonickej časti pamiatky a ukážkovú profesijnú kooperáciu, ktorej výsledkom je prinavrátenie jedinečnej historickej podoby, ako aj zvuku nástroja.

Príbeh
V kremnickej knihe zosnulých dňa 15. 8. 1746 k menu Martin Zorkovský pripísali veľavravnú poznámku: „famosus ille organifex“. A plným právom. Bol totiž nielen váženým členom mestskej rady, ale predovšetkým slávnym majstrom, ktorého organová dielňa patrila vo svojej dobe medzi najvyhľadávanejšie. Keď po rozsiahlom požiari obnovili Kostol svätého Michala archanjela vo Vaďovciach, nainštalovali tam v roku 1770 organ so šesťregistrovým pozitívom. Nástroj nebol postavený priamo v kostole, ale bol tam premiestnený sekundárne, z iného, zatiaľ neznámeho miesta. Bol vyrobený oveľa skôr, už niekedy v prvej štvrtine 18. storočia. Aj keď v súčasnosti nie sú k dispozícii priame dôkazy o jeho staviteľovi, detaily technického riešenia nástrojovej časti však jednoznačne poukazujú na nezameniteľné autorstvo Martina Zorkovského. Jeho zachované nástroje sa vyznačujú jedinečným starostlivým vypracovaním do najmenších detailov, trvácnymi materiálmi a nevšednou krásou zvuku. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o provinčný kostol, je veľmi zaujímavé architektonické riešenie organovej skrine, ktorá je slovenským unikátom.

Obnova
Pred aktuálnou obnovou a reštaurovaním organu boli mechanické časti nástrojovej časti nefunkčné, mechy a vzdušnica netesnili a kovové píšťaly poškodilo neodborné ladenie. Drevené časti boli deštruované aktívnym červotočom a mechanicky poškodené. Chýbali detaily profilovaných a vyrezávaných drevených dekoratívnych prvkov. Veľké škody spôsobili neodborné sekundárne zásahy a použitie nevhodných materiálov. V rámci komplexnej obnovy a reštaurovania bola plne zrekonštruovaná nástrojová časť. Drevená organová skriňa bola očistená, zbavená sekundárnych prvkov, spevnená a ošetrená proti škodcom. Po doplnení chýbajúcich častí bola obnovená povrchová úprava v pôvodnej farebnosti a zabezpečená ochranným voskovo živicovým náterom. Zaujímavou súčasťou organovej skrine sú impregnované farebné pergameny objavené pri reštaurovaní.
  
Lokalita: Vaďovce
Vlastník: r.k. farský úrad Hrachovište
Obnova: komplexná obnova - reštaurovanie, 2012 - 2023
Št. pamiatkový dozor a metodika obnovy: KPÚ Trenčín, Mgr. M. Kucmanová-Vdovičíková
Odborný posudok: PhDr. M. A. Mayer
Reštaurátorský výskum a návrh na reštaurovanie: Mgr. art. J. Karpjaková-Balážiková, J. Valovič
Vykonávateľ reštaurovania: Mgr. art. J. Karpjaková-Balážiková, J. Valovič, Mgr. art. J. Blaško-Križanová, ArtD.

 

Fénix - Cena Nadácie SPP - ocenenie generálneho partnera a spoluorganizátora súťaže, udelená za najvyšší získaný počet hlasov v internetovom hlasovaní verejnosti o najkrajšiu obnovenú pamiatku si odniesla Kúria Andrássyovcov v Gombaseku (profil diela)

Národná kultúrna pamiatka získala 20 422 hlasov z celkového počtu 90 353 hlasov

Príbeh

Súčasnú obec Slavec tvoria viaceré miestne časti: samotný Slavec, Vidová, Hámor a Gombasek. Vznikla v 13. storočí vyčlenením z Brzotína a prvý raz sa písomne spomína v r. 1243 v listine Jágerskej kapituly. V nasledujúcom storočí sa stal Gombasek majetkom Bebekovcov. Časť obce prešla do vlastníctva rádu paulínov potom, ako Juraj Bebek v r. 1371 založil v Gombaseku kláštor. O dve storočia neskôr ďalší Juraj Bebek (z Plešivca) konvertoval k protestantom, zmocnil sa kláštora a prebudoval ho na pevnosť. Pevnosť však už o 12 rokov zničili cisárske vojská Maximiliána II. a Gombasek prešiel do majetku Esterházyovcov. Veľký rozmach zaznamenala obec od polovice 18. storočia, kedy tu vybudovali hámor a neskôr ďalšie prevádzky Rimo-muránskej železiarskej spoločnosti. V r. 1816 tu dokonca postavili mimoriadne modernú vysokú pec a neskôr aj elektráreň. Obdobie hospodárskeho rozvoja pripomína na dlhé desaťročia zabudnutá kúria s pozoruhodnou históriou. Stojí na mieste neznámej staršej stavby, ktorá vznikla ešte v čase rozmachu paulínskeho kláštora a rehoľníci ju prebudovali na hospodársky objekt, pravdepodobne mlyn. Z obdobia tejto prestavby pochádza najstaršia časť neskoršej kúrie, ktorá je aj dnes rozpoznateľná.
  
Od vtedajších majiteľov Esterházyovcov si gombasecké panstvo prenajal zakladateľ miestneho železného hámra Johannes Poltz. V roku 1764 dal kúriu prestavať v duchu baroka s rokokovými prvkami. Jednopodlažná, sčasti podpivničená, bloková budova má obdĺžnikový pôdorys a manzardovú strechu. V ďalších obdobiach bola opakovane prestavovaná. V 19. storočí prešla kúria klasicistickou úpravou a neskôr k nej pristavali dvojpriestorovú prístavbu, ktorú však v r. 2005 zbúrali. Vnútorná dispozícia je rozdelená na štyri miestnosti prepojené komunikačnou chodbou s výklenkom a otvorenou pecou. Pec vyúsťuje do mohutného, 14 metrov vysokého komína. Je možné, že v minulosti bola v objekte čierna kuchyňa. Najväčšia miestnosť, salón, má plochú pruskú klenbu a hodnotnú štukovú výzdobu. Je to najreprezentatívnejší priestor pamiatky. V jednej z miestností sa zachovala staršia klenba z dôb paulínskeho kláštora s centrálnym štukovým zrkadlom. Andrássyovci kúriu kúpili spolu s panstvom v r. 1869 a využívali ju do r. 1945. K panstvu patrila aj sýpka a remeselnícky (šafárov) dom. Kúria je kultúrnou pamiatkou od r. 1975.

Obnova

Pred obnovou kúrie boli poznatky o jej histórii a stavebnom vývoji značne obmedzené. Až pamiatkové a reštaurátorské výskumy poodhalili rúško tajomstva jej príbehu. Medzi unikátne nálezy patrí objav renesančnej nástennej maľby zo začiatku 17. storočia, pôvodnej mlynice a pozostatky dobovej toalety. Podarilo sa zároveň zreštaurovať erb a kruhový nápis na stropnom zrkadle štukovej výzdoby salónu, ktorý je laudáciou Johannesa Poltza. Nápis vyzdvihuje jeho zásluhy nielen na prestavbe kúrie, ale aj na vybudovaní objektov železných hút. Pamiatka má po obnove široké kultúrno-spoločenské využitie. Nachádza sa tu muzeálna expozícia a slúži aj na reprezentačné účely obce. Nová infraštruktúra a adaptácia podkrovia zároveň výrazne rozšírili funkcionalitu objektu.
  
Lokalita: Slavec - časť Gombasek
Vlastník: OZ Sine Metu
Obnova: komplexná obnova, 2021 - 2023
Št. pamiatkový dozor a metodika obnovy: KPÚ Košice, Ing. D. Gdovinová-Tomášová
Projektová dokumentácia: ATELIERSMIDT, Ing. T. Smidt
Reštaurátorský výskum a návrh na reštaurovanie: Akad. soch. A. Mézes, Mgr. art. P. Koreň, Renon s.r.o.
Dizajn výstavy: I. Koczka, A. Széki, Aleart s.r.o.
Reštaurovanie: Akad. soch. A. Mézes, Mgr. art. P. Koreň, Renon s.r.o.
Realizácia obnovy: AB-STAV s.r.o.

 

Čestné uznanie odbornej poroty súťaže Fénix - Kultúrna pamiatka roka za mimoriadny prínos k ochrane a obnove pamiatky získala obec Lednické Rovne za príkladný prístup vlastníka k obnove parku kaštieľa v Lednických Rovniach a inšpiratívnu prezentáciu pamiatky ako živého organizmu so zachovanými autentickými historickými prvkami (profil diela tu)

Príbeh
Lednické Rovne vo svete preslávila výroba skla, ktorej história sa spája s menom Jozefa Schreibera z Viedne. V r. 1890 vyženil Lednické panstvo a vybudoval tu skláreň. Vyše storočnú miestnu sklársku tradíciu dokumentuje pozoruhodná expozícia Slovenského sklárskeho múzea v rozľahlom klasicistickom kaštieli. Pôvodne renesančný kaštieľ zo 16. storočia získal svoju dnešnú podobu niekedy okolo r. 1860. Koncom 18. storočia vznikol pri kaštieli rozľahlý anglický park, považovaný za jeden z najkrajších v Európe. Jeho zakladateľom bol vtedajší majiteľ panstva, gróf Ján Gobert Aspremont Linden (1751 – 1819). So založením parku grófovi pomáhal chýrečný záhradník Wenzel Wagner, ktorý dokázal harmonicky spojiť genius loci prírodnej krajiny s novou výsadbou, solitérnymi i komponovanými výsadbami, ako aj s prvkami romantizujúcej záhradnej architektúry. Dr. Anton Rochel, osobný lekár grófa Aspremonta a neskorší riaditeľ Univerzitnej botanickej záhrady v Budapešti, vybudoval v časti parku botanickú záhradu s vyše 2000 druhmi cudzokrajných rastlín. Rochel mal veľký podiel aj na výsadbe a architektúre parku.
  
Botanická záhrada, ani väčšina romantických stavieb sa, žiaľ, nezachovala. Zachoval sa len unikátny farebný plán parku z r. 1799 od Jánosa Lösnera. Podrobne zachytáva vtedajšiu výsadbu aj objekty drobnej záhradnej architektúry ako bola pustovňa, chrám bohyne Minervy, ruský dom, rytiersky hrádok, besiedky, holandský kravín, fontány a menšie plastiky. Po grófovej smrti začal park pustnúť. Park obnovil až zakladateľ sklární, Jozef Schreiber, ktorý v parku vybudoval neoklasicistické mauzóleum, v ktorom je aj pochovaný (1903). V areáli sa zachovala veža a ruiny pôvodného farského kostola a náhrobky grófa Aspremonta a jeho manželky. K parku sa viažu dve historické zaujímavosti. V zbierkach Slovenského technického múzea v Košiciach je lokomotíva zaniknutej miniatúrnej železničky, na ktorej sa vozili návštevníci parku. V roku 1910 natočili v parku amatérsku a zrejme prvú slovenskú hranú filmovú snímku, „Únos“.

Obnova
Keď po r.1945 park znárodnili, nastalo obdobie nezáujmu, nedostatočnej starostlivosti i nevhodných zásahov. Vzácna flóra, chodníky a odpočívadlá ustúpili hádzanárskemu ihrisku, betónovému tanečnému parketu a náletovej zeleni. Drobnú architektúru zväčša zničili alebo rozkradli a časť drevín poslúžila ako palivo. Situácia sa zlepšila, keď sa koncom minulého storočia majoritným vlastníkom (16 ha) stala obec a spoluvlastníkom (2,5 ha) sklárne Rona a.s.. Noví vlastníci začali park systematicky revitalizovať. Veľké škody na porastoch napáchala veterná smršť v r. 2004, čo prispelo k tomu, že v r. 2006 Svetová organizácia na záchranu pamiatok zaradila park medzi 100 najohrozenejších objektov. Realizovaná obnova je výsledkom dôsledných pamiatkových výskumov, analýz a projektov. Po odstránení rušivých zásahov a náletovej zelene sa priebežne konzervujú a obnovujú prvky architektúry, revitalizuje zeleň a buduje infraštruktúra parku.
  
Lokalita: Lednické Rovne
Vlastník: obec Lednické Rovne, RONA a.s.
Obnova: komplexná obnova, 2022 - 2023
Št. pamiatkový dozor a metodika obnovy: KPÚ Trenčín, Mgr. M. Ružôňová, JUDr. Ing. M. Šichtová
Projektová dokumentácia: Obnova s.r.o., Ing. L. Mladý, CNM s.r.o., CONNECT pro s.r.o.
Statické posúdenie: Prodis plus s.r.o.
Architektonicko-historický výskum: PhDr. Z. Zvarová, Ing. B. Malá, PhDr. J. Oršulová, Mgr. P. Buday, Mgr. T. Janura, PhD.
Umelecké sklárske diela: S122 Galleri og Verksted (Nórsko)
Realizácia: Luan s.r.o., Unistav Teplička s.r.o., STAVBAL s.r.o., P.Rác – umelecké kováčstvo, PETMART plus s.r.o.

Ocenenie Adept na kultúrnu pamiatku roka - Fénix získalo Slovenské banské múzeum za ambiciózny zámer obnovy budovy Berggerichtu - budovy mineralogickej expozície Slovenského banského múzea 

Cieľom udelenia tohto titulu je podporiť vlastníkov národných kultúrnych pamiatok, ktoré sú v procese obnovy/reštaurovania, upozorniť verejnosť na prebiehajúci proces obnovy a vytvoriť priestor pre sledovanie celého procesu až po úspešne ukončenú obnovu/reštaurovanie pamiatky.

Príbehy všetkých súťažných pamiatok sú prístupné na stránke www.kpr-fenix.sk.

Záznam zo 17. ročnika odovzdávania prestížnych ocenení Fénix-Kultúrna pamiatka roka si môžete pozrieť v archíve RTVS .

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím