Meštiansky dom v opevnení Martineum, Bratislava

V najvýznamnejšej lokalite mesta, v priamej nadväznosti na katedrálu a mestské hradby bývalého stredovekého opevnenia, bola minulý rok dokončená rozsiahla rekonštrukcia meštianskeho domu. Projekt architektov Andreja Boteka a Pavla Paulinyho z Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok FAD STU prepojil “suchou nohou” dom na Rudnayovom námestí priamo s predsieňou Katedrály svätého Martina. Meštiansky dom tak tvorí dlhodobo chýbajúce zázemie pre vrcholné cirkevné udalosti a kultúrne podujatia. K zázemiu katedrály pribudli ďalšie funkcie depozitu, turistického infocentra a multifunkčnej sály.

Novotvar, ktorý vypĺňa nezastavaný priestor medzi katedrálou, južnou predsieňou a hradobným múrom, vznikol na mieste historickej prístavby. Materiálovo “odhmotnený” spojovací trakt tvorí samostatný konštrukčný celok. Prístavba, napojená na otvor v hradbách a pôvodne zamurovaný portál južnej predsiene katedrály, nezasahuje do vzácneho historického muriva. Celopresklené priečelie odhaľuje stenu katedrály a prezentované epitafné dosky.

Architektom sa pri rekonštrukcii meštianskeho domu podarilo dosiahnuť sčasti bezbariérovú prevádzku. Hlavný vstup na Rudnayovom námestí sprístupňuje prízemie s kaviarňou a exteriérovým sedením medzi líniami mestských hradieb. Na poschodí sa nachádza infocentrum a priechod do predsiene katedrály. Tretie nadzemné podlažie vytvára priestor pre multifunkčnú sálu a catering. Podkrovie zastrešuje technologické zázemie stavby. Do podzemia situovali architekti výstavné priestory a lapidárium.

Objekt sa počas dvoch rokov trvajúcej rekonštrukcie podarilo posunúť z chátrajúceho stavu do štandardu s podlahovým vykurovaním a klimatizáciou. Koncepčná a citlivá práca architektov, spolu s novou funkčnou náplňou, znovu uviedla do života hodnotný celok v historickom jadre Bratislavy.

Historický kontext, východiská a realizáciu projektu priblíži sprievodný text autorov (pôvodne zostavený pre Fénix 2022):

Od mestských hradieb cez dom striebrotepca

Dejiny meštianskeho domu na Rudnayovom námestí v Bratislave sú dejinami mestských hradieb hlavného mesta. Hradby, ktoré mali za úlohu chrániť mesto a oddeliť ho od Podhradia, začali vznikať v 13. storočí. Úsek pri katedrále sv. Martina bol dobudovaný až koncom 14. storočia. Z dôvodu hrozby tureckých vpádov pribudol v 16. storočí k hradbám aj menší parkánový múr. Podľa nálezov z priebehu výstavby bola práve niekedy v tomto čase zároveň postavená menšia neznáma stavba.

Obranná funkcia mestských hradieb končí svoju úlohu v roku 1775. Práve vtedy, na základe nariadenia Márie Terézie, podľa viedenského architekta Franza Antona Hillebrandta, došlo k zbúraniu, i zastavaniu veľkej časti hradieb. Tie začali plniť novú - obytnú úlohu. O tri roky neskôr, v roku 1778, si v medzipriestore mestských hradieb dal postaviť svoj dom striebrotepec Jozef Waydanovský. Úlohy sa chopil architekt Georg Karl Zillack, ktorý integroval múry mestského opevnenia do nového trojpodlažného, podpivničeného a reprezentatívneho meštianskeho domu.

Tajomstvo prístavby

Krátko po dostavbe južnej predsiene katedrály v 16. storočí vznikla aj menšia zaklenutá prístavba k hradobnému múru. Po roku 1862 kedy je naposledy graficky zachytená, však bola asanovaná. Práve existencia tejto predsiene bola hlavným argumentom pri odsúhlasení prepojovacieho objektu, ktorý dnes spája Katedrálu sv. Martina s rekonštruovaným objektom. V 19. storočí bola upravená východná fasáda v klasicistickom štýle a objekt dostal severnú, neskôr asanovanú prístavbu, do ktorej bol prebúraný vstup cez hradobný múr. Až do 20. storočia bola budova obývaná. Aj keď druhá svetová vojna budovu ušetrila, zostala opustená. Nasledovala nedokončená rekonštrukcia na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia a jej následné chátranie.

Úspešná reštitučná záchrana

Objekt získala v rámci reštitúcie do vlastníctva Rímskokatolícka cirkev. Od 70. rokov minulého storočia až do roku 2017 sa postupne realizovali viaceré záchranné a odborné výskumy. V roku 2009 bola síce na objekte vymenená strecha, skutočná obnova objektu sa však naplno rozbehla až v auguste 2019 a trvala dva roky. Rozhodovanie o koncepte, ktorým smerom by sa mala obnova uberať, malo jasného víťaza. Z viacerých návrhov, presvedčil koncept zázemia pre liturgické slávenia, ale i kultúrne a štátne podujatia, ktorý katedrála sv. Martina po vzniku Bratislavskej arcidiecézy veľmi potrebovala. Zelenú tak dostala aj najodvážnejšia časť rekonštrukcie, prepojovací objekt s Katedrálou sv. Martina. Projekčnej úlohy sa úspešne zhostili architekti Andrej Botek a Pavol Pauliny z Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok Fakulty architektúry a dizajnu STU v Bratislave a samotnú rekonštrukciu objektu realizoval generálny dodávateľ ORASS - Invest, s.r.o. Obnovený objekt dostal názov Martineum a prvý krát poslúžil 14. septembra 2021, ako zázemie pri návšteve svätého otca Františka. Súčasťou Martinea sú tiež expozičné priestory, zasadacia miestnosť, turistický infopoint, ale aj výťah a kaviareň.

Objekt pred rekonštrukciou:

Historické fotografie:

Autori: Andrej Botek, Pavol Pauliny
Foto: Dynameet, archív autorov

Použité materiály a riešenia:
Titánzinkové lemy, oplechovanie strechy a časť podhľadu na novom spojovacom objekte z portfólia spoločnosti RHEINZINK