Škola architektúry v areáli STU - študentská práca

Riešený pozemok je situovaný v centre mesta Bratislava. Základnou myšlienkou urbanistického riešenia bolo vpustiť do vnútrobloku ľudí, otvoriť ho, sprístupniť, vtiahnuť doňho námestie Slobody a taktiež vdýchnuť život nevyužívaným priestorom v centre mesta. Situovaním objektu nad úroveň terénu vznikol pre školy potrebný poloverejný priestor, prístupný pre peších zo strany námestia slobody aj Radlinského ulice.

Hlavnou ideou konceptu riešenia budovy a jej okolia sa stalo "prepojenie". Či už je to prepojenie medzi študentmi STU, spolupráca fakúlt, alebo prepojenie s Námestím Slobody. Cieľom bolo vytvorenie vľúdneho mikroprostredia vo vnútri blokovej zástavby areálu STU tak, aby mali študenti, obyvatelia a návštevníci mesta potrebu prechádzať týmto nádvorím nie len kvôli skráteniu si cesty, ale aj kvôli oddychu a sociálnej interakcii s možnosťou vzhliadnutia rôznych druhov moderného umenia, či výdobytkov technológie. Tento koncept nezostal iba v prevádzkovej a teoretickej hladine. Odzrkadľuje sa aj na tvare budovy ako takej. Hmota budovy prepája všetky tri fakulty, no zároveň si zachováva vlastnú funkčnú ako aj formálnu integritu. Osadenie celej hmoty do výšky niekoľko metrov nad terén a použitie translucentného fasádneho plášťa podporuje myšlienku otvorenia areálu voči mestu. Bez zbytočného zaberania verejného priestoru, tvorby ťažkopádnych hmôt, či bránenia prirodzeným peším ťahom.

Hmota objektu je vytvorená na základe komunikačných jadier v okolitých objektoch.Tvoria ju 2 hranoly spojené do písmena T s vyhĺbeným otvorom cez 4 podlažia, ktorý zvýrazňuje hlavný vstup do objektu. Smerom na stavebnú a chemickú fakultu je hmota pretiahnutá na šírkustrechy a vytvára tak zaujímavé priestory a výstupy na zelené terasy s výhľadom na mesto. Pod budovou v teréne je zahĺbený sklenenýkváder ( dielne ) spojený s hlavnou hmotou iba nenápadným komunikačným jadrom. Tvary odkazujú na okolitú pravouhlú architektúru. Farebné riešenie objektu je podmienené materiálom konštrukcie - oceľ a fasádneho plášťa s mliečneho skla.

Prevádzkové riešenie je reakciou na stanovený cieľ ponúknuť študentom to čo ich spája na prízemie, do spoločných priestorov STU, čiže dielňu, výstavné priestory, služby, oddych. Aby fakulta architektúry nezanikla v snahe o spájanie, tieto priestory sú situované nad úrovňou terénu. Do samotnej budovy sa dostávame mohutným schodiskom a exteriérovým plató. Po ľavej strane sa nachádzajú výstavné priestory a knižnica a po pravej priestranné foyer. Z neho sa môžeme dostať do kaviarne ktorá je napojená na stavebnú fakultu a tak umožňuje interakciu a tiež zabezpečuje únikové schodisko. Nad kaviarňou sa nachádza aula s kapacitou 250 osôb. Ústavy pedagógov sa nachádzajú na konci budovy pri chemickej fakulte. V tomto krídle budovy je v strede prieraz cez všetky podlažia ktorý je presklený a v jeho vnútri je možné umiestňovanie rôznych inštalácií. Učebne a posluchárne sa nachádzajú okolo tohto prierazu a sú riešené posuvnými priečkami kvôli flexibilite priestoru. Na najvyššom podlaží sa nachádzajú ateliéry, open space slúžiaci študentom ako druhý domov a tri východy na zelenú strechu.

Hlavnou ideou čo sa výučby týka, je tráviť viac času v škole a nosiť si menej roboty domov, čo sa prenieslo do formovania funkcií a priestorov. Na najvyššom poschodí vznikol open space ktorý túto myšlienku podporuje. Ak majú študenti vhodné podmienky v škole, t.j. napríklad tlačiarne, internet, priestor kde si môžu urobiť kávu, neujdú zo školy hneď ako skončí cvičenie. Možno zostanú a pripravia sa na ďalší deň pretože doma nemajú také dobré podmienky, možno medzi časom zbehnú na prednášku veľkého architekta a možno zostanú a pomôžu niekomu inému.Ďalšou formou ako zlepšiť systém vzdelávania je integrácia dielní, ktoré zahŕňajú 3d tlač, cnc frézy a rôzne iné technológie. Nielen že sa zvýši manuálna zručnosť a úroveň študentských prác ale takáto dielňa by bola prospešná aj pre ostatné fakulty STU.

Podklady: Kristína Boháčová