AgriKultúra - Sociálny palác / diplomová práca

Diplomový projekt aktuálnej laureátky Ceny dekana FAD STU za najlepšiu ateliérovú prácu Simony Fischerovej. Záverečná práca  vznikla v rámci zadania Paralelná Petržalka pod gesciou vertikálneho ateliéru Jančok / Janák.

Koexistencia bývania a spoločného hospodárenia v mestskom prostredí. Komunitné záhradky na sídliskách, včelíny na strechách, alebo viaceré príklady so zahraničia... Ako transformovať fungujúce modely do mierky obytného bloku?

Odpovede na túto aj mnohé iné otázky hľadá v diplomovej práci Simona Fischerová:

Projekt AgriKultúra - Sociálny palác sa zaoberá možnosťami komunity a vplyvu jednotlivca v prospech verejnosti. Hľadá spôsob, akým sa ľudia môžu spojiť v produktívnej symbióze, aby posunuli našu súčasnú trajektóriu smerom k udržateľnej budúcnosti. Motiváciou projektu je preskúmať pozíciu medzi automatizovaným a komunitným poľnohospodárstvom, v koexistencii s nájomným bývaním. Vo svete tendencií mechanizácie, ktoré sú protipólom ku komunitnému programu pestovania, nemôžme zatvárať oči pred procesmi uľahčujúcimi fyzickú prácu a ekonomickú efektivitu. Kládla som si však otázku: Môže to byť jediný spôsob ako sa v budúcnosti budú produkovať naše potraviny?

Bratislava sa dlhodobo rozvíjala iba na jednom brehu Dunaja, zatiaľ čo na petržalskej strane fungovala hospodárska krajina. Najväčšia mestská časť Bratislavy sa spája v mysliach mnohých skôr s výstavbou v 80. rokoch minulého storočia, no v spomienkach staropetržalčanov je to miesto s malými domčekmi a ovocnými sadmi. Od 80. rokov tak postupne vzniká pozdĺž okružnej cestnej komunikácie súbežná štruktúra, ktorá nahrádza nerealizovanú centrálnu os občianskej vybavenosti. Toto lineárne mesto je protipólom Petržalky. Je rôznorodé, neplánované a vďaka veľkej mierke takmer neviditeľné. Paralelná Petržalka tak umožňuje variabilnú integráciu typológií a funkcií.

Návrh interpretuje tému koexistencie mestského bývania a poľnohospodárstva. Nadobúda formálny charakter mestského bloku, ktorý je ovplyvnený lokalitou determinovanou panelákovou výstavbou. Navrhovaný program vznikal ako predstava o každodenných situáciách v susedstve. O pohybe a užívaní priestoru jednotlivca, rovnako ako trávení času v komunite. O tom ako má fungovať obytný priestor, ale aj každodenná cesta až k vstupným dverám do bytu. Alebo k vstupnej zimnej záhrade? Zaoberá sa hranicou medzi navrhovaným a obsaditeľným, nearchitektonizovaným... 

Úvod

Návrh sa venuje malej časti poľnohospodárstva v mestskej sfére. Cieľom nie je presun poľnohospodárstva do miest vo všeobecnosti, ale využitie potenciálu mestského bloku, ktorý môže priblížiť prácu a proces pestovania či chovu do miest. Obzvlášť v prípade paralely s históriou Petržalky ako hospodárskej krajiny.

Názov AgriKultúra - Sociálny palác je odvodený od projektu architekta Charlesa Fouriera "Familistére" - v preklade Sociálny palác. Koncept pracovnej a rezidenčnej komunity vznikol vo francúzskom meste Guise v 19. storočí. Realizácia, ktorá zahŕňala veľké spoločné priestory, bývanie a záhrady sa bežne považuje za predchodcu záhradných miest. V tomto koncepte preto vidím istú paralelu.

Urbanizmus

Sosnová ulica v Bratislavskej mestskej časti Petržalka, je jednou z lokalít  vytipovaných Metropolitným Inštitútom Bratislavy, pre potencionálne mestské nájomné bývanie. Dobrá dopravná dostupnosť, blízkosť vybavenosti a zelene, sú predpokladmi pre novú zástavbu. Pozemok susedí s ulicou Dolnozemská cesta, ktorá sa priamo napája na most Apollo.

Architektúra

Architektúra? Plánovaná aj neplánovaná, forma z vonka mestská, z vnútra tak trochu vidiecka a neokochaná, kolážovitá s trochou naivity, v zmysle drobných protipólov. Na prízemí nič neskrývajúca, úprimná, transparentná. Z ulice aj z vnútrobloku vidieť čo sa deje vo vnútri. Naopak, ak je obyvateľ v dielni či práčovni, vidí čo sa deje v záhradkách alebo chovných skleníkoch. Vnútorný dvor prístupný aj verejnosti, avšak charakterovo zámerne privátny. Blok vytvára hranicu medzi mestským a organickým, medzi racionálnym a romantickým. Z vnútra preto možno sledovať pohyb obyvateľov po pavlači, aj to, ako si jednotlivci nechávajú nazrieť do svojho súkromného priestoru. Na vyšších podlažiach sa nachádzajú byty prístupné z akýchsi medzi-priestorov. Je to priestor naviac, zimný skleník, predĺžená obývacia izba, či pracovňa. Niektorí obyvatelia majú tento priestor zavretý a orientovaný skôr do bytu, iní si priestor pravidelne otvárajú do pavlače, radi pozorujú čo sa deje vonku a radi pozdravia svojho suseda.

Schodiskový priestor je rozšírený natoľko, aby si ho obyvatelia vedeli zabývať, aby mali možnosť vyložiť si sem svoj jedálenský či pingpongový stôl, alebo len odparkovať bicykel. Charakter týchto podlaží je trochu iný, má menšiu svetlú výšku a vidieť zmenu funkcie. Obvodové steny sú plné a pokryté obkladom 10x10cm. TU SA BÝVA!

Program a dispozícia

Blok je charakteristický najmä funkciou svojho vnútrobloku, ktorý je obsadený pestovaním a chovom. Je ohraničený funkciami v parteri ktoré sú otvorené možnej transformácií. V transparentných otvorených boxoch je navrhnutá práčovňa s komunitnou kuchynkou, dielňa, edukačné priestory pre vzdelávanie sa v odbore záhradníčenia  a chovu, priestory pre spracovanie poľnohospodárskych produktov, ako sušiarne ovocia, zeleniny a bylín, priestory pre spracovanie mlieka, či uskladnenie vajec...

Ďalší trakt zastrešuje hydroponické pestovanie. Južná časť zahŕňa verejné funkcie, kde sú navrhnuté predajne ovocia, zeleniny a živočíšnych produktov, alebo pekáreň a kaviareň. Na 2. až 5. podlaží sú navrhnuté byty prístupné z pavlače. Forma reflektuje ich orientáciu k svetovým stranám. Koncept nadväzuje na  charakter bloku a byty sa v čo najväčšej možnej miere vylievajú do exteriéru. Cieľom bolo nájsť takú formu, ktorá stojí na prahu individuálneho a spoločného bývania a otvoriť možnosť bývať v byte a mať svoj vlastný kúsok pôdy. Tento balans je aj odpoveďou na počet podlaží.

V bloku sa nachádza 216 nájomných bytov, z toho 96 1-izbových, 72 2-izbových, 24 3- izbových a 24 4-izbových. Podzemné podlažie zahŕňa 211 parkovacích miest, priestory pre technológie a pivničné kobky. Na teréne sa nachádza ďalších 35 parkovacích miest. Obytný blok ponúka bývanie pre 468 obyvateľov a niekoľko pracovných miest, nielen v sfére predaja ale aj v odbore poľnohospodárstva.

Projekt prináša späť povedomie o tom, odkiaľ potraviny skutočne pochádzajú. Za príkladmi nemusíme ísť ďaleko. Dôkaz o tom, že ľudia majú k tejto ceste blízko aj v meste, sú komunitné záhradky na sídliskách, či včelíny na strechách budov. Otázkou, ktorú projekt rieši, je, ako prepojiť tieto dva smery a nájsť vhodný pomer oboch esencií. Kladie si za cieľ poukázať na danú problematiku a reagovať v kontexte obytného bloku, ako manifestu väčšej mierky. V otázkach vidím nielen zamyslenie sa, ale aj reálne kontúry udržateľnej budúcnosti. Tá nevyužíva ľudí za zatvorenými dverami veľkých poľnohospodárskych hál, ani 100% automatizovaný systém, bez potreby človeka a zároveň bez odcudzenia spotrebiteľa od konečného produktu.