Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Sto Slovensko, s.r.o.

Stavať zodpovedne

Pribylinská 2
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Hörmann

Brány a dvere

Diaľničná cesta 5186/2B
Senec

SCHÜCO International KG, o. z. Slovensko

Okná, dvere a fasády

Tomášikova 17
Bratislava

KOMA Modular s.r.o.

Říčanská 1191
Vizovice

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o.

Prinášame Vám svetlo

Galvaniho 7 7/A
Bratislava

BMI SLOVENSKO

Šikmé a ploché strech

Mojmírovská 9
Ivanka pri Nitre

Inteligentné inštalačné systémy

ABB i-bus® EIB / KNX je inteligentný...

ABB (výrobca)
ABB (distribútor)

umývadlo od SAPHIRKERAMIK

Dizajnéri kúpeľní často snívajú o možnosti...

Phoenix Design (autor)
LAUFEN Bathrooms AG (výrobca)
LAUFEN SK s.r.o. (distribútor)

CITY moduly

Designový mestský mobiliár v merítku drobnej...

KOMA Modular s.r.o. (výrobca)
KOMA Modular s.r.o. (distribútor)

ISOVER EPS GREYWALL

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (výrobca)
Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

Multizóny

Chýba vám uzavretý priestor, kde môžete...

TECHO, s.r.o. (výrobca)
TECHO, s.r.o. (distribútor)

Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
29. december 2016
0
455

Hodnotenie udržateľnosti budov – metodika CESBA, časť 1: Aktuálny stav udržateľnosti v stavebníctve

Na pôde fakulty architektúry STU v Bratislave vznikla publikácia, ktorá sa venuje Hodnoteniu udržateľnosti budov a metodike jednotného európskeho hodnotenia udržateľnosti budov (CESBA).  Autormi publikácie sú Henrich Pifko a Lorant Krajcsovics s kolektívom.
Hodnotenie udržateľnosti budov – metodika CESBA, časť 1:  Aktuálny stav udržateľnosti v stavebníctve
Autori: Doc. ing.arch. Henrich Pifko, Ing. arch. Lorant KrajcsovicsSpolupráca: Ing. arch. Dalibor Borák, Ing. arch. Tatiana Pifková, Ing. arch. Renata VrabelováRealizácia: 2016 - 2016Adresa: Námestie slobody 19, Bratislava, SlovenskoPublikované: 6. január 2017

Výstup bol realizovaný v rámci vedeckej úlohy VEGA Architektúra a urbanizmus 2020 - smerovanie k takmer nulovému energetickému štandardu.

Jednotlivé časti diela budeme publikovať na pokračovanie.

Obsah:

V prvej časti publikácie nájdeme informácie o udržateľnosti v procese výstavby. Ide o úvod do problematiky. Táto časť je určená pre pre širšiu verjnosť:
-Aktuálny stav udržateľnosti v stavebníctve
-Čo je udržateľnosť v procese výstavby 
-Obmedzenie negatívnych vplyvov výstavby na ŽP
-Prečo certifikovať, prečo potrebujeme spoločný nástroj

V druhej časti určenej odborníkm vám autori predstavia certifikačné nástroje a príklady certifikovaných budov:
-Príklady budov posúdených nástrojom CESBA
-Certifikačné nástroje, cesta k CESBA

V poslednej časti nájdete konkrétne podklady pre hodnotiteľov:
-CESBA: spoločné posudzovanie udržateľnosti budov

 

Dnes si prečítate prvú kapitolu publikácie s názvom Aktuálny stav udržateľnosti v architektúre.

Vystavané prostredie

V súčasnej dobe je v oblasti územného plánovania a rozvoja miest snaha sústredená na prognózy, vyhľadávanie a pomenovanie procesov, ktoré môžu zvýšiť kvalitu života mestských obyvateľov tak, aby zásahy do mestských štruktúr boli prospešné a zvyšovali kvalitu života v mestách.

Prechod ekonomiky zo sekundárneho sektora, založeného na výrobe, do sektoru terciárneho, ktorého doménou sú služby, priniesol spoločenské zmeny, ktorých dôsledkom je masívny presun obyvateľov do miest. S rastom počtu obyvateľov miest rastie potreba novej výstavby, čím sa udržateľnosť života v mestách stáva naliehavým problémom na riešenie. Transformáciou ekonomických aktivít však dochádza aj k presunu niektorých podnikateľských aktivít na vidiek, čo vedie k zmene štruktúry vidieckych sídiel. Rast sídiel je významne formovaný potrebami rôznorodých súkromných iniciatív.

Výsledná podoba takto pretváraných miest a dedín má vplyv na život všetkých obyvateľov. Budovy sú prostredím, v ktorom človek trávi 90% času. Každá budova je súčasťou mesta alebo dediny ako celku, ktorý by mal v ideálnom prípade v harmonickej, esteticky vyvážené kompozícii spĺňať kritériá funkčnosti, bezpečia a pohody, teda príjemného miesta na život.

Požiadavky udržateľnosti vo výstavbe

Pri hodnotení miery udržateľnosti budov sú posudzované kritériá ekonomické, sociálne a environmentálne v ich vzájomnej previazanosti. Ideálnym výsledkom je stav, kedy sú aspekty zo všetkých troch sfér, vzájomne na seba pôsobiace, zastúpené vo vyváženom pomere. Teda napríklad sféra ekonomická v sebe zohľadňuje nielen ekonomické, ale súčasne spoločenské a environmentálne aspekty. Táto prepojenosť platí aj pre sféru sociálnu a environmentálnu, vždy so zastúpením aspektov z oboch ďalších sfér.

S rastom populácie, požiadaviek spoločnosti a stále rastúcim využívaním ďalších, predtým nepoužívaných technológií vzrastá spotreba energie a nerastných surovín. Rastúcemu tlaku na energetické zdroje zodpovedá taktiež vzrastajúca záťaž životného prostredia a je ohrozená vzájomná vyváženosť troch vyššie spomínaných sfér.

Informácie o súvislostiach a dôsledkoch využívania obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov, o ich premiestňovaní a fyzickom narušovaní, ďalej o spôsobe zaobchádzania s odpadmi, s vodou a o jednoduchých možnostiach recyklácie by sa mali stať súčasťou základného vzdelania. Je dôležité napomáhať všeobecnému pochopeniu, že každá stavba, postavená budova, je súčasťou celku a ovplyvňuje život všetkých, život na celej planéte.

Výchova k porozumeniu environmentálnych súvislostiam, k tomu, ako človek svojím správaním ovplyvňuje prostredie, v ktorom žije, zatiaľ nie je samozrejmosťou. Snahy o takúto osvetu a správanie sú často znehodnotené extrémom „zeleného“ prístupu, ktorý nie je formulovaný v harmónii s ostatnými aspektmi kvality prostredia. Tento extrém sa bohužiaľ prejavuje aj v stavebnom procese.

V bežnej stavebnej praxi nie sú účastníci stavebného procesu oboznámení s previazanosťou a kauzalitou činností, ktoré súvisia s výstavbou. A v stavebnom procese je vytvárané alebo pretvárané vystavané prostredie, teda životné prostredie, ktorého kvalitu určuje rad neharmonizovaných aspektov - fyzikálny, chemický, biologický a tiež kultúrny a spoločenský.

Individuálne vnímanie prostredia je ovplyvňované biologickými potrebami a schopnosťami jednotlivca a takisto bežne používaným technickým vybavením, ktoré človek v tomto prostredí používa. Pritom individuálne skúsenosti, potreby a túžby každého človeka môžu byť veľmi odlišné. Pri návrhu modernej udržateľnej budovy je potrebné zvážiť, ktoré požiadavky sú skutočne nevyhnutné a ktoré má zmysel v rámci udržateľnosti eliminovať.

Umiestnenie a funkcie stavby, jej prispôsobivosť zmenám, životnosť, orientácia, veľkosť, forma a konštrukcia, použité materiály, spôsob vykurovania a vetrania - to všetko dohromady určuje množstvo energie, ktorá je potrebná na výstavbu budovy a na dopravu stavebných materiálov, následne na údržbu a prevádzku budovy, na dopravu užívateľov k budove a od nej. Nie nepodstatná je tiež úvaha o spôsobe demolácie stavby.

Vplyv výstavby na globálne problémy životného prostredia

Vplyv výstavby na životné prostredie je posudzovaný podľa správania budovy, jej vplyvu na životné prostredie, a to počas celej jej existencie a prevádzky.

Životný cyklus budovy

Pre hodnotenie tzv. životného cyklu budov sú potrebné podrobné dáta / údaje o vlastnostiach stavby, stavebných materiáloch, technológiách a ďalších skutočnostiach súvisiacich s existenciou budovy. Do životného cyklu budovy sú zahrnuté všetky etapy, od jej vzniku cez vývoj počas života - prevádzky až po jej zánik – ťažba surovín, výroba materiálu, jeho doprava na stavenisko, výstavba budovy, jej prevádzka, obnova, demolícia a nakladanie s odpadom /Envimat 2012/.

V priebehu životného cyklu spotrebujú stavby značné množstvo zdrojov a prispievajú k premene oblastí. Výsledkom toho môžu byť významné ekonomické následky a vplyvy na životné prostredie a ľudské zdravie. Preto sa snažíme minimalizovať vplyvy stavieb na prostredie počas celého ich životného cyklu.

Schéma životného cyklu  budovy
Schéma životného cyklu budovy Kierulf 2013

Schéma požiadaviek na vybudované prostredie, jeho časti a súvisiace podnety ukazuje, ako sa požiadavky udržateľnosti, plynúce zo spoločenských záujmov, vzťahujú k vybudovanému prostrediu, stavbám a výrobkom.

Komplexnou analýzou životného cyklu budovy sa zaoberá hodnotenia LCA - „Life Cycle Assesment“, ktoré posudzuje vplyv stavby počínajúc získavaním materiálov pre výrobu stavebných konštrukcií cez záťaž počas prevádzky a aktívneho života stavby až po likvidáciu odpadu po zániku, demolácii stavby /Pifko 2013/.

Podľa tohto hodnotenia môže byť budova v režime:  

  • „Cradle to Grave“ / „Od kolísky po hrob“ alebo
  • „Cradle to Gate“ / „Od kolísky k bráne (továrne)“ alebo
  • „Cradle to Cradle“ / „Od kolísky ku kolíske“.

Posledne menovaný, uzavretý cyklus tvorí slučku, kde záverečnú fázu cyklu predstavuje recyklácia, ktorá je súčasne počiatočnou fázou nového zrodu. Týmto cyklom sa budeme bližšie zaoberať v II. kapitole tohto školiaceho materiálu.

Koncept posúdenia udržateľnosti
Koncept posúdenia udržateľnosti Tolgyessiová 2013

Geopolitický kontext udržateľnosti vo výstavbe

Základnou potrebou pre prežitie v súčasnom svete je energia. Vlastníctvo energie a strategických surovín je tiež jedným zo základných prostriedkov uplatňovania moci v súčasnom svete. Ten, kto vlastní zdroje energie a surovín, môže určovať ich cenu, diktovať podmienky ich poskytnutia, a v rastúcej oblasti globalizovaného sveta tak priamo presadzovať svoje záujmy. Výstavba, stavebné technologické procesy a prevádzkovanie budov spotrebujú štyridsať percent celkového objemu užitej energie v Európe, takisto spotreba neobnoviteľných zdrojov a surovín pre výrobu a dopravu stavebných materiálov je obrovská.

Pre Slovenskú republiku, rovnako ako pre celú Európu sú oblasťami, odkiaľ pochádza základný objem energie a surovín pre stavebníctvo, oblasti Arabského sveta a Rusko. Pre nás doteraz stále nie celkom zrozumiteľné kultúrno-spoločenské východiská arabského sveta a historická skúsenosť s Ruskom nie sú príliš spoľahlivým základom pre plánovanie bezpečnej stratégie našej budúcej existencie.

Sociálne a kultúrne súvislosti

Kvalita prostredia, v ktorom ľudia žijú, má zásadný vplyv na správanie jednotlivcov. V súčasnej realite trhovej ekonomiky sú to väčšinou súkromné záujmy, ktoré ovplyvňujú výsledné vystavané prostredie. Kvalita výsledku a všeobecná prospešnosť potom závisia na vzdelanosti a kultúrnej úrovni súkromných investorov.

Pre podporu záujmov väčšiny má v rámci sídelnej jednotky význam vytvárania miestnej pospolitosti, kedy sa jednotlivci snažia nájsť prospešné riešenie spoločne, s toleranciou a porozumením individuálnym odlišnostiam. Sídelné celky by mali vždy fungovať ako ekosystémy, kde je cieľom vytváranie zdravého spoločenského prostredia a cestou je decentralizácia právomocí, ktorá posilňuje miestnu demokraciu. V takomto meste, časti mesta alebo dedine, kde miestni ľudia majú možnosť podieľať sa na vytváraní prostredia, v ktorom žijú, a na rozhodovanie o ňom, je prirodzenou súčasťou života komunity podpora miestnych kultúrnych a spoločenských zvykov a tradícií.

Úlohou architekta je vytvárať rozmerovo, esteticky, funkčne a ekonomicky vyvážené, harmonické prostredie, miesto príjemné pre život. Vždy ide o skladbu jednotlivostí, ktoré sú komponované do jedného celku. Každý detail ovplyvňuje výsledok a celok sa odráža v jednotlivostiach. To je princíp holizmu, celostného prístupu. Architekt s holistickým prístupom vychádza z miestnych možností, podmienok, prírodných, spoločenských a kultúrnych daností, historických skúseností a s ich zohľadnením a začlenením do plánovania zmien a nových prvkov, do konkrétneho miesta, pretvára vystavané prostredie.

Udržateľná Európa

S ohľadom na súčasnú svetovú ekonomickú situáciu, danú závislosťou na zdrojoch, je aj udržateľné narábanie so zdrojmi jednou z podmienok zachovania demokracie v Európe. A tak európske politické i administratívne orgány hľadajú cesty, ako závislosť na - možno len zdanlivo - neistých zdrojoch aspoň obmedziť, ak nie je možné sa z nej vymaniť. Z hľadiska udržateľnosti života ľudstva na Zemi je sľubné, že veľký dôraz kladieme na úspory neobnoviteľných surovín a energie. Keďže „najlacnejšie a najbezpečnejšie sú energie a suroviny, ktoré nespotrebujeme“, snažíme sa o zmeny, ktorých realizácia by mala viesť k obmedzeniu spotreby neobnoviteľných zdrojov energie a surovín.

Udržanie doterajšieho životného štandardu

Je otázkou, či je udržanie súčasného životného štandardu vôbec možné, ak požadujeme znížiť vplyv výstavby na životné prostredie. Aby sme boli schopní realizovať princípy udržateľnej výstavby, je potrebná zmena myslenia, prístupov a konania.

„Koncepcia udržateľného rozvoja je najčastejšie chápaná viacrozmerne: ako vzájomne previazané ekonomické, environmentálne a sociálne aspekty rozvoja ľudskej spoločnosti. Dva pojmy, ktoré sa najčastejšie spájajú práve s posudzovaním sociálnych aspektov udržateľného rozvoja, sú kvalita života a blahobyt.“ /Hák 2010/

Je zrejmé, že kvalitu života je možné posudzovať z objektívneho a subjektívneho pohľadu. „Blahobyt je v kontexte meranie kvality života termín používaný pre vyjadrenie cieľového stavu udržateľného rozvoja. V environmentálnych súvislostiach je koncept ľudského blahobytu podrobne rozpracovaný v „Miléniovom hodnotení ekosystémov“ /maweb 2014/, ktoré vychádza z predpokladu, že kvalita ľudského života je zásadne závislá na stave ekosystémov. Medzi ľuďmi a ekosystémami existujú komplexné vzájomné väzby, takže akékoľvek zmeny v životných podmienkach ľudí priamo alebo nepriamo vyvolávajú zmeny v ekosystémoch a na druhej strane zmeny v ekosystémoch majú za následok zmeny v ľudskom blahobyte.

Meradlom udržateľnosti nášho spôsobu života je tzv. ekologická stopa. Jeden zo spoluautorov tohto pojmu William Rees ekologickú stopu približuje takto: „Koľko plochy (krajiny a vodných ekosystémov) je treba na súvislé zabezpečenie všetkých zdrojov, ktoré potrebujem ku svojmu súčasnému životnému štýlu, a na zneškodnenie všetkých odpadov, ktoré pri tom produkujem?“ /Hra... 2014/

Ak by všetci obyvatelia sveta spotrebovávali toľko ako „vyspelý Západ“, potrebovali by sme na dlhodobé uživenie sa celé tri planéty. Teraz žijeme na dlh a na úkor chudobných krajín. Slovenská republika by potrebovala takmer päťnásobok svojej plochy, aby nás udržateľne „uživila“ pri dnešnej spotrebe. Napriek veľkej spotrebe zdrojov však v meraniach blahobytu a udržateľnosti nedopadáme dobre. Uhlíková stopa republiky je nad európskym priemerom a hoci nás index environmentálnej výkonnosti vďaka dobrému stavu našej prírody radí na pomerne dobré miesto, v ostatných indikátoroch sme na tom horšie. Pri radení krajín podľa „indexu šťastnej planéty“ (vnímaná kvalita života a očakávaná dĺžka života v pomere k ekologickej stope) sme až na 89. mieste, niekde medzi Kambodžou a Etiópiou. Z hľadiska európskeho porovnania sa Slovenská republika radí skôr medzi skeptické štáty, pocit šťastia (vnímaná kvalita života) nás radí „na chvost“ vyspelých krajín a očakávanú dobu života máme na úrovni Sýrie či Líbye, o sedem rokov kratšiu než vo Švajčiarsku. /Happy... 2014/

Európska legislatíva z hľadiska udržateľnosti

Európska únia sa už mnoho rokov usiluje o nastolenie princípov udržateľnej výstavby vo všetkých aspektoch. Snaha korigovať spotrebu energie pri výstavbe i rekonštrukcii budov bola zakotvená v smernici o energetickej hospodárnosti budov EPBD (2002/91ES), aktualizovaná EPBD II (2010/31ES) obsahuje štyri základné požiadavky: 

  • od 31. 12. 2020: všetky nové budovy budú mať spotrebu energie blížiace sa nule, pre budovy v majetku verejnej moci táto požiadavka platí už od r. 2018,
  • do roku 2020, členské štáty znížia spoločne produkciu skleníkových plynov min. o 20%,
  • do roku 2020 zvýšia členské štáty spoločne energetickú účinnosť o 20%,
  • do roku 2020 zvýšia členské štáty spoločne podiel energie z obnoviteľných zdrojov na 20% spotreby. /Smernica... 2010/

Špecifikácia požiadaviek na šetrnosť stavebných výrobkov k životnému prostrediu je uvedená v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 305/2011 a nahrádza doteraz platnú európsku smernicu Rady 89/106/EHS o stavebných výrobkoch /Nariadenie... 2011/. Nové nariadenie stanovuje harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh, v siedmej požiadavke na udržateľné využívanie prírodných zdrojov je uvedené: „Stavby musia byť navrhnuté, zhotovené a zbúrané tak, aby bolo zabezpečené udržateľné využívanie prírodných zdrojov a: a) recyklovateľnosť stavieb, ich materiálov a častí po zbúraní; b) trvanlivosť stavieb; c) použitia surovín a druhotných materiálov šetrných k životnému prostrediu pri stavbe.“ /Nariadenie... 2011/

Udržateľnosť v slovenskej legislatíve

Základom stavebného práva je v súčasnosti (august 2014) zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších zmien, no pripravuje sa jeho novela a preto sa tu odvoláme na jej návrh. V novom „stavebnom zákone“ je udržateľnosti venovaná väčšia pozornosť... /Návrh... 2014/

Súčasné chápanie pojmu trvalo udržateľného rozvoja a jeho globálneho etablovania sa začalo prijatím správy Naša spoločná budúcnosť (Our Common Future) Valným zhromaždením OSN v roku 1987 (WCED, 1987), pričom táto správa obsahuje aj definíciu, ktorá je najčastejšie používaná a hovorí, že „udržateľný rozvoj je taký rozvoj, ktorý umožňuje uspokojovanie potreby súčasných generácií bez ohrozenia možnosti budúcich generácií zabezpečiť ich vlastné potreby“ a a „proces, v ktorom využívanie zdrojov, smerovanie investícií, orientácia technologického rozvoja a inštitucionálne zmeny sú všetky vo vzájomnej harmónii a podporujú tak súčasný ako aj budúci potenciál napĺňať ľudské potreby a nároky“. /Národná stratégia... 2000/. Ku koncu deväťdesiatych rokov sa z terminológie udržateľného rozvoja spoločnosti začínajú odvodzovať požiadavky na výstavbu. U nás vznikla pri Slovenskom ústave technickej normalizácie technická komisia TK 112 Trvalá udržateľnosť výstavby), ktorá rieši normalizáciu v oblasti posudzovania aspektov udržateľnosti nových a existujúcich stavieb a z pohľadu trvalej udržateľnosti celého procesu výstavby. Jej činnosť odzrkadľuje aktivity európskej CEN/TC 350 Sustainability of construction Works. Riešia sa tu aj otázky zdravia a komfortu či nákladov životného cyklu budov. /Ohradzanská 2013/ 

Základné požiadavky na stavby, ktoré sú definované a v súčasnosti zavedené do právneho systému Stavebným zákonom, sa prijatím Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh, rozširujú o novú požiadavku trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov. Každá stavba musí od 1. júla 2013 v súlade s uvedeným nariadením spĺňať základné požiadavky na stavby podľa Prílohy I, ktorými sú:

  • mechanická odolnosť a stabilita
  • bezpečnosť v prípade požiaru
  • hygiena, zdravie a životné prostredie
  • bezpečnosť a prístupnosť pri používaní
  • ochrana proti hluku
  • energetická hospodárnosť a udržiavanie tepla
  • trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov.

Siedma požiadavka na stavby, trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov, bude podporená súborom noriem, ktoré má pripraviť CEN a ktoré sa následne zavedú aj do našej sústavy technických noriem. Stavby musia byť podľa tejto základnej požiadavky navrhované a zdemolované tak, aby bolo využívanie prírodných zdrojov trvalo udržateľné a aby sa zabezpečilo najmä opakované použitie alebo recyklovateľnosť stavieb, ich materiálov a častí po demolácií, trvanlivosť stavieb a používanie ekologických surovín a druhotných materiálov.

Trvalo udržateľná výstavba by mala byť predovšetkým ohľaduplná k životnému prostrediu a šetriť prírodné zdroje. Pri jej realizácii by sa mali používať ekologické stavebné materiály, ktorých výroba bola energeticky úsporná a úsporná by mala byť aj spotreba surovín. Takto postavené budovy by mali mať nízke náklady na energiu a prevádzku ale zároveň musia byť pohodlné a zdravé pre užívateľa. Ďalším kritériom je ich optimálne zasadenie do sociálnokultúrneho prostredia (výber pozemku, zaťaženie životného prostredia, kvalita vnútorného prostredia, sociálne aspekty atď.) . Pri ich posudzovaní sa používa niekoľko hodnotiacich metód (napr. BREEAM, LEED) založených na technických normách pričom sa hodnotí niekoľko kategórii, oblastí alebo ukazovateľov. Na Slovensku nemáme veľa budov, ktoré by sa mohli pochváliť takýmto prívlastkom. Takže ide skôr o výzvu, aby sa takéto stavby stali súčasnými trendmi vo výstavbe.

Šiestou zo základných požiadaviek na stavby je energetická hospodárnosť, nesporne tiež súvisiaca s udržateľnosťou. Od roku 2008 je vykonávaná povinná energetická certifikácia nových budov, budov po významnej obnove, pri predaji a prenájme budov, bola prijatá Koncepcia energetickej hospodárnosti budov do roku 2010 s výhľadom do roku 2020 a od roku 2010 sú evidované energetické certifikáty v IS INFOREG – každý rok cca 10 – 11 tisíc). Smernica č. 2010/31/EÚ prináša nové požiadavky:

  • spoločný rámec pre metodiku výpočtu energetickej hospodárnosti budov (EHB)
  • minimálne požiadavky na EHB, ich prvkov a technických systémov
  • národné plány na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie
  • energetická certifikácia budov alebo jednotiek budov
  • pravidelná kontrola vykurovacích a klimatizačných systémov v budovách
  • nezávislé systémy kontroly energetickej certifikácie. 

Energetická certifikácia (§ 5 zákona) je spravidla povinná, robí sa po dokončení novej budovy alebo významnej obnovy existujúcej budovy. Nová vyhláška priniesla viacero zmien:

  • hodnotenie a preukázanie splnenia požiadaviek sa týka budov, ale aj ich prvkov a častí
  • globálny ukazovateľ celková dodaná energia sa mení na primárnu energiu
  • hodnotí sa vplyv obnoviteľných zdrojov energie na celkovú dodanú energiu do budovy
  • menia sa niektoré faktory primárnej energie
  • mení sa vzor energetického certifikátu
  • spresňuje sa obsah správy k energetickému certifikátu.

Budovy s takmer nulovou potrebou energie sú azda najviac diskutovanou témou. Mali by nimi byť všetky nové budovy, v ktorých sídlia a ktoré vlastnia verejné orgány (po 31. decembri 2018) a od 31. decembra 2020 všetky nové budovy. Napomôcť tomu má Národný plán na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou energie, ktorého prvý návrh bol publikovaný začiatkom roka 2013. Určuje priebežné ciele:

  • nízkoenergetická úroveň výstavby pre nové aj obnovované budovy od 2013 (trieda B)
  • ultranízkoenergetická úroveň výstavby pre všetky nové budovy po 2015 (trieda A1)
  • budovy s takmer nulovou potrebou energie po 2020, verejné budovy po 2018 (trieda A0).

Toto sprísňovanie požiadaviek sa už dostalo do aktualizovanej normy (viď nižšie), pripravuje sa nezávislý systém kontroly energetických certifikátov.

Na záver spomeňme ešte požiadavky smernice č. 2012/27/EÚ: dlhodobá stratégia investícii do obnovy fondu budov (prehľad fondu, opatrení, podpora, vyčíslenie úspor) a vzorová úloha verejných budov (obnova 3 % ročne, zoznamy, alternatívny prístup).

Udržateľnosť a energetická hospodárnosť budov sú oblasti, ktoré sa dynamicky vyvíjajú – o pár mesiacov tu určite budú nové právne predpisy, ktoré budú do tejto oblasti zasahovať. Aktuálne predpisy o tejto problematike však vždy nájdete na stránkach Ministerstva výstavby, dopravy a regionálneho rozvoja. /Ohradzanská 2014/

Technická normalizácia je jedným z dôležitých činiteľov, ktoré určujú všeobecnú technickú a kultúrnu úroveň spoločnosti. V oblasti výstavby sa týka všetkých procesov od návrhu konštrukcie, posúdenia navrhnutých stavieb, cez stavebné práce, posudzovanie vhodnosti výrobkov na použitie, posudzovanie existujúcich konštrukcií, návrh obnovy konštrukcií až po použitie materiálov po demolácii a recyklácii. /Tölgyessyová 2013/

Tvorba európskych noriem prebieha v technických grémiách – technických komisiách a pracovných skupinách, ktoré združujú skupiny odborníkov z danej oblasti a spracúvajú normalizačné dokumenty. Technická komisia CEN/TC 350 Trvalá udržateľnosť stavieb pracuje od roku 2005, pôvodne v štyroch, teraz v šiestich pracovných skupinách. V roku 2007 vznikla pri SÚTN národná „zrkadlová“ technická komisia TK 112 Trvalá udržateľnosť výstavby, v rámci ktorej sa pripomienkovali návrhy európskych noriem, a v ktorej boli navrhnutí spracovatelia prekladov vydaných EN.

Verejné budovy z hľadiska udržateľnosti a energetickej efektívnosti

Verejné budovy v Európe patria k najhorším príkladom energetickej efektivity stavieb a využitia obnoviteľných zdrojov energie. Doteraz neexistujú žiadne ekologické kritériá, ktoré by sa mohli použiť ako štandardný model pre posudzovanie ponúk vo verejnom obstarávaní.

Vypracovanie projektovej dokumentácie budov nielen s energeticky úsporným riešením, ale i so splnením ostatných požiadaviek na stavbu podľa zásad udržateľnej výstavby, je oveľa náročnejšie než pri tradičných stavbách. V snahe dosiahnuť harmonický výsledok je zložitejšia najmä koordinácia prác jednotlivých profesií tak, aby funkčné, dispozičné a technické požiadavky zadania boli v súlade s výtvarne a esteticky priaznivým výsledným riešením.

Všeobecne platí, že pre spracovanie projektovej dokumentácie podľa zásad udržateľnej výstavby sú predpokladom zručností architekta dobré znalosti stavebnej fyziky a spolupráca s odborníkom na stavebnú fyziku rovnako ako so špecialistami v ostatných profesiách, a to už od štúdie. Optimálny je výpočet energetickej bilancie stavby vo variantoch. Zvýšenú pozornosť treba venovať konštrukčným detailom a ich vhodným riešením eliminovať možné tepelné úniky. Podmienkou dobrého výsledku je architektova schopnosť aktívne spolupracovať na riešení konštrukčných detailov a optimálne zladiť tepelno-technické a estetické požiadavky – hovoríme o integrovanom projektovaní.

Pre návrh napr. školských alebo administratívnych budov je tiež podstatné riešenie osvetlenia. Musia byť splnené prísne hygienické požiadavky na intenzitu osvetlenia pracovnej plochy i na kontrast a reflexy svetla. Zabezpečenie dostatku denného svetla, teda maximálne využitie denného svetla, je však protichodné požiadavke tepelnej pohody interiérov nielen v zime, kedy presklené plochy budovu nadmerne ochladzujú, ale najmä v letnom období, keď je potrebné zamedziť tepelným ziskom presklenými plochami budovy. A podobne ako na osvetlenie existujú prísne hygienické požiadavky aj na zabezpečenie dostatočného množstva čerstvého vzduchu. Bez správne dimenzovaného a navrhnutého vetrania s rekuperáciou tepla nie je možné zladiť požiadavky na objem privádzaného vzduchu, ktorý musí byť ohrievaný alebo naopak ochladzovaný a na energetickú bilanciu budovy.

Súčasný stav = neudržateľnosť

Slovo udržateľnosť v slovenčine bohužiaľ svojim slovným základom vyjadruje stav, ktorý by sa mal „udržať“. Avšak základnou požiadavkou na udržateľnosť (z anglického originálu „sustainability“) by mala byť schopnosť pohybu, konkrétnych zmien, ktoré sú starostlivou a premyslenou reakciou na objektívne vykazované zmeny v spôsobe života. Mal by to byť „proces, udržiavaný v chode neustálou starostlivosťou“. /Šíp 2013/

Pojem udržateľnosti je v bežnej praxi stavebného procesu v našich podmienkach zatiaľ spájaný najmä, a niekedy iba, s tepelno-technickými vlastnosťami stavby. Výsledkom snáh o energetické úspory počas prevádzky budovy sú dnes už veľmi populárne nízkoenergetické, pasívne, prípadne aktívne domy (aktívne domy v tomto materiáli nazývame plusovými).

Prístup k plánovaniu a rozvoju je teraz charakterizovaný postavením človeka ako vedúcej, všetko ovládajúcej a riadiacej zložky, človeka na vrchole pyramídy. Postupne si začíname uvedomovať, že človek prírodu neriadi a že ľudstvo je súčasťou prírody, jedným z účastníkov života na Zemi.

„Projektovanie a výstavba udržateľných budov sama o sebe nestačí. Musíme sa zaoberať podmienkami vzniku udržateľnej architektúry ako celku, udržateľného priestoru, udržateľného vystaveného prostredia.“ /Borák 2012/

Ak zhrnieme súčasný vplyv výstavby a prevádzky európskych budov na životné prostredie, predstavuje zaťaženie 40% celkovej spotreby energie, 35% celkovej produkcie emisií CO2 a 25% celkovej produkcie odpadov. Ďalšou záťažou stavebníctva je významný podiel na spotrebe neobnoviteľných materiálových zdrojov a vody.

Súčasná prax vo výstavbe sa teda dá zhodnotiť skôr ako neudržateľná, ale rovnako, ako sa rozšírila a stala populárnou informácia o možnosti energetických úspor pri prevádzke budov, so vzrastajúcim povedomím širokej verejnosti o obmedzených zdrojoch našej planéty je potreba šíriť aj osvetu o ďalších cestách k zachovaniu a „udržaniu“ Zeme ako planéty príjemnej na pobyt aj budúcim generáciám.

 

Článok je výňatkom z publikácie Hodnotenie udržateľnosti budov – metodika CESBA
Lorant Krajcsovics, Henrich Pifko a kol.:
Slovenská technická univerzita v Bratislave, Fakulta architektúry
Editori: Henrich Pifko, Lorant Krajcsovics
Recenzenti: Boris Bielek, Ladislav Piršel
Vydavateľstvo STU, Bratislava, 2016, 100 strán (10 AH)
ISBN 978-80-227-4515-4

Celú publikáciu si môžete stiahnuť v prílohe nižšie:

Poloha diela

Doc. ing.arch. Henrich Pifko
Ing. arch. Lorant Krajcsovics

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím