O benátskom pavilóne - úvahy o budúcnosti

Národní galerie v Praze (NGP) sa rozhodla, že rozdelí rekonštrukciu Pavilónu Českej a Slovenskej republiky na dve fázy, čo umožní budúci rok pavilón provizórne využiť.

Krátkosť času neumožnila nájsť projekt v širšom odbornom konsenze. Na spoluprácu bola preto oslovená kurátorka Lýdia Pribišová z Kunsthalle Bratislava, verejnej partnerskej inštitúcie, ktorá má v gescii agendu súčasného umenia. Pripraví pre Pavilón originálnu expozíciu, v rámci ktorej bude prezentovaný projekt Ota Hudeca. Finančné krytie prisľúbilo MK SR a SNG sa postará o produkciu expozície. Česká strana sa bude prezentovať projektom Evy Koťátkovej Srdce žirafy v zajetí je o dvanáct kilogramů lehčí, ktorý pôvodne pripravovala pre priestor v Arsenale. Podľa informácií z NGP dočasná úprava pavilónu potrebná pre realizáciu projektu urýchli následnú komplexnú rekonštrukciu objektu.

Pavilóny v tranzícii

Československý pavilón z roku 1926 od Otakara Novotného je zavretý z dôvodu havarijného stavu. Sto rokov v živote stavieb väčšinou predstavuje čas na redefiníciu. Zvlášť po búrlivom dvadsiatom storočí plnom spoločenských a technologických zmien. Nemecký pavilón reflektuje pristavenou rampou novú filozofiu maximálnej bezbariérovosti. So zmenou prevádzky pavilónov a celkovej filozofie miesta pracuje aj inštalácia Švajčiarska a Venezuely. Kurátormi švajčiarskeho pavilónu s názvom "Susedia" sú Karin Sander, profesorka architektúry a umenia na ETH Zürich, a Philip Ursprung, profesor dejín umenia a architektúry na ETH Zürich. Skúmajú architektonický vzťah švajčiarskeho pavilónu s venezuelským pavilónom v susedstve. Cieľom bolo urobiť výstavu, "ktorá by do Benátok nepriniesla materiály a exponáty ktovie odkiaľ, ale zdôraznila by to, čo tu už bolo. Pavilóny nie sú len pasívnym, neutrálnym prostredím. Dočasná inštalácia vždy obracia pozornosť aj na ne, na ich mentalitu, históriu a budúci potenciál. Všetky pavilóny sú v podstate susedmi, ale tieto dva spája veľmi zvláštne spojenie. Spojenia chceme postaviť nad rozdelenie. Národné pavilóny sú miestami medzinárodnej interakcie. Stretávajú sa tu ľudia z celého sveta a na chvíľu odkladajú svoje politické a kultúrne rozdiely." Popri československom je práve zavretý aj ruský pavilón - ten však práve pre tieto politické rozdiely. Voči tomuto dôvodu sa vymedzili kurátori izraelskej expozície, kde je pavilón iba “sealed” a nie “closed” aby lepšie vyznela inštalácia v exteriéri.

More than human prístup

Prvé benátske bienále sa datuje do roku 1895, Československo sa na tejto prehliadke umenia prvýkrát zúčastnilo až v roku 1920, bezprostredne po vzniku nového samostatného štátu. Československo vtedy nemalo vlastný pavilón, ale vystavovalo v centrálnom pavilóne spolu s ďalšími pozvanými krajinami. Pavilón postavený na lukratívnom pozemku parku Giardini vedľa pavilónov Francúzska a Veľkej Británie predstavoval pre budúcnosť dôležitú pozíciu medzi pavilónmi hlavných európskych mocností. Na strechu nášho významného stánku umenia padol v búrke v roku 2019 konár stromu. Prírodné živly nerešpektujú posvätnosť umenia a fungujú podľa svojich pravidiel. S ďalšou dávkou poetizmu by sme mohli konštatovať, že sa snažia brať si naspäť to, čo im odjakživa patrilo a nezaujíma ich drobný človek, ktorý sa snaží všetky javy vesmíru vztiahnuť iba na seba. Antropocentrická filozofia je hlboko zakorenená aj v jazyku. Výstražné tabule upozorňujú na "kradnúce čajky". Nekradneme aj my niečo živočíchom? Na druhej strane, tohtoročné Biennale je už aspoň na míle vzdialené od sebaistého bieleho europocentrizmu.

The Laboratory of the Future

Živým laboratóriom myslenia o architektúre je aj samotné mesto Benátky. Budúcnosť je neistá, klimatológovia varujú, že pri ďalšej storočnici Československého pavilónu bude už asi všetko pod vodou. Romantický turizmus, ktorý vlastne podporuje aj Biennale je pre mesto požehnaním aj skazou zároveň. Všetci ideme, aby sme boli "in". Pokračujeme v tradícii, kým sa dá stáť na chodníku suchou nohou. Výstavný areál Arsenale je príbehom konverzie zastaralého lodného priemyslu na kultúru. Podobne ako niekoľko ďalších talianskych slov má arsenale pôvod v arabskom jazyku. Dar al-sina znamenalo "dom umenia, dom výroby": továreň. Nová kapitola v histórii tohto miesta sa začala v roku 1980 prvým ročníkom Bienále architektúry. Pri tejto príležitosti kurátor Paolo Portoghesi použil Arsenale ako miesto konania výstavy Strada Novissima (Najnovšia ulica): Na 70 z 317 metrov Corderie bolo vystavených 20 fasád domov, ktoré navrhlo 20 rôznych architektov. Nasledujúci rok sa toto miesto opäť využilo, tentoraz na Bienále umenia, na ktorom sa prezentovali diela mladých umelcov. Najnovšie funguje časť komplexu benátskeho arzenálu aj ako operačné centrum benátskeho projektu MOSE, protipovodňového systému určeného na ochranu benátskej lagúny pred prívalovými povodňami. Tento projekt je však veľmi kontroverzne prijímaný časťou medzinárodnej vedeckej obce. Čo bude ďalej?