Úloha krajinného architekta pri tvorbe trvalo udržateľných priestorov

Termíny smart cities (inteligentné mesto) a trvalá udržateľnosť sa v priebehu posledných rokov rozšírili do celého sveta. Naznačujú nové tendencie vývoja ľudskej spoločnosti, kde okrem iného hlavnú úlohu zohráva zosúladenie technologického rozvoja spoločnosti s trvalým fungovaním ekosystémov ako základných funkčných jednotiek prírody. Nový pohľad na vzťah človeka a prírody by mal spočívať vo využití technológií, ktoré sprostredkujú ich vzájomnú prospešnosť.

Krajinného architekta je možné vnímať ako zástupcu prírody, ktorý háji jej významné postavenie v celospoločenskom vnímaní. Do človekom pozmenených podmienok uvádza rastlinnú ríšu a s ňou späté živočíšstvo. Za ideálnych podmienok vytvára fungujúce ekosystémy prúdiace urbanizovanou krajinou. Pre prírodu sa snaží vydobyť životný priestor v mestskom prostredí a optimalizovať extrémne podmienky na podmienky blízke prírode. Táto úloha nepramení len zo snahy presadzovať prírodu ako takú. Jedným z hlavných cieľov krajinného architekta je vytvárať kvalitné životné prostredie pre človeka. Vytvára zelené oázy uprostred betónovej púšte, miesta stretávania sa a spoločenskej aktivity.

Tak ako všetky profesie, aj krajinný architekt musí reagovať na spoločenské zmeny a súčasné potreby ľudí. Tvorba udržateľnej krajinnej architektúry je nutným trendom, ktorý vychádza zo spoločenského vývoja. So zvyšujúcim sa počtom obyvateľov je pre mnohé metropoly čím ďalej, tým väčší problém zabezpečiť kvalitné miesto pre život. Vyšší počet obyvateľov predpokladá vyššie nároky na dopravu a energie ako aj vyššiu spotrebu vody a produkciu odpadu. Z tohto dôvodu sa mnohé mestá rozhodli pristúpiť ku konceptu tzv. inteligentných miest a k udržateľnému hospodáreniu s mestskými priestormi.

Krajinársky architekt pri svojej tvorbe ponúka ekologické riešenia urbanizovaného a krajinného areálu, ktoré okrem svojej funkčnosti a estetiky ponúkajú z dlhodobého hľadiska benefity v podobe energetickej úspory a znižovania nákladov. Inými slovami povedané, udržateľná krajinná architektúra je integráciou ekologických, sociálnych, kultúrnych a ekonomických faktorov, vstupujúcich do projektovania.

Funkčné udržateľné priestory hospodária so základnými prírodnými zdrojmi ako voda, vzduch a pôda. Prírodné systémy vnášané do mestského prostredia môžu byť napojené na technologickú platformu, ktorá v koncepte inteligentných miest vytvára komunikačný kanál medzi jednotlivými zložkami mesta. Priestor takto nadobudne pomyselnú nervovú sústavu, ktorá môže reagovať, a v prípade potreby volať o pomoc.

Jedným z príkladov uplatnenia inovatívneho prístupu v mestskom plánovaní je Barcelona. Prepracovaná technológia konceptu inteligentného mesta je zjednodušene povedané postavená na troch vrstvách. Tú najspodnejšiu tvorí 500 km optických káblov ležiacich pod ulicami. Nad nimi je druhá vrstva zložená zo senzorov a posledná je tvorená samotnými dátami, ktoré sú vo formáte open source voľne prístupné a pre budúce plánovanie prakticky využiteľné. Napríklad, ulice mesta disponujú senzormi, ktoré dokážu zachytiť teplotu vzduchu, množstvo znečistenia a intenzitu hluku v danej oblasti a následne pružne reagovať pri budúcom plánovaní a efektívnom prerozdeľovaní investícií do dopravy a zelene. Dlhodobým cieľom mesta je zníženie automobilovej dopravy a zvýšenie podielu zelene. Mesto si je vedomé, že aktuálnym podielom 6,6 m2 zelene na obyvateľa hlboko zaostáva za svetovými metropolami ako je Londýn, či Amsterdam, ktorý ponúka v prepočte až 86 m2 zelene na hlavu. Benefity zelene v mestách sú pritom nepochybné.

Stromy transpiráciou - uvoľňovaním vodnej pary a tienením rozbíjajú teplotné ostrovy mesta a dokážu tak ochladiť teplotu asfaltu pod korunami až o 20°C a teplotu vzduchu až o 2°C. Nezanedbateľné sú aj ich ďalšie hygienické funkcie a schopnosť absorbovať oxidy uhlíku a iné škodlivé polutanty zo vzduchu. Jeden dospelý strom dokáže absorbovať až 21,6 kg uhlíku ročne. Výsadba stromu je tak jednou z najlacnejších metód kontroly CO2 v ovzduší. Vegetačná zložka môže byť integrovaná do architektúry stavieb vo forme vegetačných stien a strešných záhrad a poskytovať tak všetky spomínané výhody. Vegetačné prvky sú zároveň biotopom pre mnohé drobné živočíchy.

Uplatnením zelene a iných zložiek, ktoré sú súčasťou verejného priestoru je možné ľahšie začleniť prirodzený vodný cyklus do mestského ekosystému. Dažďové záhrady napomáhajú k infiltrácií zrážkovej vody. Vybudovaním hierarchického systému môže byť prebytočná voda odvedená do retenčných nádrží, ktoré obohacujú verejný priestor o životodárnu vodnú zložkou.

Použitím permeabilných dlažobných materiálov je možné späť do podložia prepustiť viac ako 10 l zrážkovej vody na rozlohu 1m2 za jednu minútu. Toto opatrenie eliminuje odtok nezávadnej dažďovej vody do kanalizácie a podporuje jej návrat do vodného cyklu.

Všetky popísané prvky zelene v koncepte inteligentných miest ideálne prestupujú mestom a vytvárajú hierarchicky usporiadanú sieť ekosystémov tzv. zelenú infraštruktúru. Neodmysliteľnou vrstvou každého mesta je taktiež vodná zložka tzv. modrá infraštruktúra. Rozumným manažmentom a hospodárením so zrážkovou vodou sa dá vybudovať systém prirodzeného odtoku zrážok do prostredia a znížiť tak rizika z extrémnych suchých dní ako aj z bleskových prívalových dažďov.

Tvorba udržateľných priestorov v konečnom dôsledku vedie k zvýšeniu obývateľnosti a živosti mestských štvrtí, k podpore identity miestnych komunít ako aj k šťastnejšiemu a spokojnejšiemu životu vôbec.

Zdroje:
1., Kalouš, P. Nejchytřejší město: Forbes next. Vydanie: zima 2017. 130 s. ISSN 2570-4869
2., https://www.treepeople.org/resources/tree-benefits