Reflexie - rok 2024 pohľadom architekta, druhá časť (G-L)

Čo Vás v roku 2024 v oblasti architektúry na Slovensku (v stredoeurópskom priestore) najviac zaujalo?

Osobné výpovede môžu byť trochu iné, ako oficiálne hodnotenia. Ďakujeme kolegom, ktorí sa podelili so svojimi vlastnými pohľadmi na to, čo v nich rezonovalo. 

Tomáš Guniš

Rok 2024 sa pre mňa v architektúre a stavebníctve niesol v znamení objavovania nových technológií  - tých „hard“ aj tých „soft“.

Tie „tvrdé“, stavebné, pre mňa osobne znamenali skúmanie nových výrobných a realizačných postupov, najmä čo sa týka prefabrikácie a modularity. Ako je známe, vývoj ide po špirále a my dnes znovu objavujeme kedysi využívané postupy, ale na novej kvalitatívnej úrovni. Pre architekta tieto technológie nesú v sebe výzvu, ako sa pri opakovaní rovnakých prvkov alebo modulov vyhnúť banálnosti a nude. Mám pocit, že pre mňa osobne to bude úloha ktorou sa budem intenzívne zaoberať budúci rok.

Zásadnú inováciu v oblasti „mäkkých“ technológií vidím v masovom nástupe umelej inteligencie, ktorý sme videli za posledný rok v rôznych oblastiach, architektúru nevynímajúc. Sám som nadšeným skúmateľom a „testovačom“ týchto nástrojov, mnohé z nich ma doslova pohltili. Zatiaľ je ich praktické masové uplatnenie ešte limitované, ale je veľmi blízko doba, kedy budú bežné pre každého architekta ako je dnes CAD alebo BIM. Paradoxne, výzvy s nimi spojené sú veľmi podobné ako tie, ktoré som spomínal pri modularite a prefabrikácii – ako sa vyhnúť generickosti a „odľudšteniu“. 

Pretože že tieto technológie v sebe nesú veľký potenciál aj veľké riziká, myslím si, že nás čakajú zaujímavé časy.

Michaela Hantabalová 

V tomto roku 2024 sa veľa udialo, nie len v mojom súkromí, ale aj v našej malej krajine. Začnem negatívnym a skončím pozitívnym.

Nekultúra, ktorá tu dostala otvorenú cestu, zastavila všetko, čo už bolo dobre rozbehnuté. Je to zásah politickej moci, ktorá spôsobuje stagnáciu v každej sfére spoločnosti. Ale aj v takýchto časoch si treba hľadať malé príležitosti pre radosť aj v tej profesnej oblasti.

V tejto súvislosti ma potešila premiéra dokumentárneho filmu „Architektúra ČSSR 58/89“ od režiséra Jána Zajíčka a spoluautorky scenára Henriety Moravčíkovej. Je to dielo s úžasnou výpovednou hodnotou tej doby. Som vďačná aj za slová celého tvorivého tímu, ktoré sme si mohli vypočuť pred premietaním filmu. Tu som si práve uvedomila, že aj v ťažkých časoch sa dajú vytvoriť úžasné diela... Potom to už záleží na ďalších generáciách ako s nimi naložia. A tak sa to opakuje v čase stále dookola.

Nemôžem ale tiež nespomenúť vďaku za organizovanie cien za architektúru ako je CEZZAR a cena Dušana Jurkoviča. Je to obrovský prínos pre celú spoločnosť a tiež povzbudenie pre ocenených. V tomto smere aj nás tento rok veľmi potešili ceny a nominácie, obzvlášť preto, že sú za naše malé veľké dielo Bratislavská kalvária.

Juraj Herrmann     

Príjemne ma prekvapili všetky prihlásené diela do súťaže o Cenu Dušana Jurkoviča v tohtoročnom 60. jubilejnom ročníku tejto našej národnej ceny za architektúru. Napriek tomu, ako to v našej spoločnosti vyzerá a v akých podmienkach slovenskí architekti musia pracovať, nájde sa každoročne okolo 20 architektonických realizácií, ktoré znesú medzinárodné porovnanie v našom stredoeurópskom priestore. Vďaka za to všetkým, ktorí sa o to tento rok pričinili.

Kornel Kobák 

V úlohe novozvoleného člena výkonného výboru Architektonickej rady Európy (ACE) bol rok 2024 príležitosťou nahliadnuť do „hlavy“ tejto inštitúcie, združujúcej na európskej úrovni 52 organizácií, zastupujúcich približne 600 000 architektov. Rôznorodosť práce architekta v jednotlivých krajinách je stále zreteľná. Zároveň však platí, že architekti naprieč Európou riešia rovnaké problémy rastu zložitosti a technologickej náročnosti vykonávania povolania, nedostatočného ohodnotenia ich kvalifikovanej a zodpovednej práce a prehliadania kritérií kvality v prospech najnižšej ceny.

V práci ACE, ako spoločného zastúpenia európskych architektov, sú jednoznačne v popredí neodvratné otázky udržateľnosti v architektúre, prepojené s témou zachovania, vytvárania a obnovy vysokej kvality prírodného a vystavaného prostredia. Pri necitlivosti súčasnej politickej moci na Slovensku v otázkach kultúrnych a spoločenských hodnôt je naša úloha ako „agentov zmeny“ ešte náročnejšia. Aby sme nestratili kontakt s aktuálnou európskou architektúrou, máme slušný prídel „domácich úloh“ stále pred sebou.

Andrej Kocian 

Rok 2024 vnímam bohužiaľ zo spoločenského hľadiska pomerne negatívne. Neodbornosť a hrubosť politikov sa už naplno preniesla aj medzi občanov. Dôkazom je aj smutný, no pochopiteľný krok redakcie Archinfo zrušiť komentáre. Pár hlučných opäť prekričalo slušnú väčšinu. No pokiaľ sa chceme ako spoločnosť (aj architektonická) posúvať ďalej, považujem vecnú a slušnú kritiku za veľmi dôležitú.

Ako pozitívum beriem stále veľký a myslím, že aj rastúci záujem o architektonické súťaže. Či už zo strany vyhlasovateľov ako aj prihlásených. To ukazuje túžbu po kvalite, odbornosti, objektivite, transparentnosti. Rovnako v súkromnom sektore bolo realizovaných množstvo kvalitných projektov.

Peter Lényi 

Zaujalo ma, že napriek blbej nálade - atmosfére deštrukcie prostredia pre profesionálnu zriaďovanú aj nezriaďovanú súčasnú kultúru zo strany aktuálnej vlády a v kontexte znižovania príjmov samosprávam (zlyhanie nielen súčasnej vlády) existujú ľudia, ktorí pracujú na tom, aby bolo prostredie, v ktorom žijeme, budované kvalitne a mohli sme v ňom žiť kultúrne. Dôkazom sú stále prebiehajúce verejné súťaže vyhlasované rôznymi mestami, osobné aktivity radových zamestnancov rôznych inštitúcií, ktorých kvalifikované riaditeľky a riaditelia boli nahradení politickými nominantmi. Túto vzdorovitú aktivitu nepovažujem za bežnú a automaticky nárokovateľnú a oceňujem všetkých, ktorí dnes konajú v súlade so svojimi ideálmi.