Reflexie - rok 2024 pohľadom architekta, prvá časť (A-D)

Čo Vás v roku 2024 v oblasti architektúry na Slovensku (v stredoeurópskom priestore) najviac zaujalo?

Osobné výpovede môžu byť trochu iné, ako oficiálne hodnotenia. Ďakujeme kolegom, ktorí sa podelili so svojimi vlastnými pohľadmi na to, čo v nich rezonovalo. 

Matthias Arnould 

Zaujala ma publikácia "Tam vonku" od združenia WOVEN. Špecificky ma potešilo, že sa kniha snaží venovať aj menej spomínanej časti architektúry akou je správa, údržba, životnosť a spätné zhodnotenie diela. Stavby žijú svojím životom a zaslúžia si pozornosť aj po nejakom čase.

Martin Beďatš  

Od Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR sme v jeseni dostali na pripomienkovanie návrh zadania Koncepcie územného rozvoja Slovenska (KURS). Potešilo ma, že materiál rieši aj problematiku suburbanizácie. Hovorí o spolupráci naprieč administratívnymi hranicami - o koordinácii s cieľom predchádzať nekontrolovateľnému rozširovaniu miest do okolia a regulovať rozvoj územia nástrojmi územného plánovania, minimalizovať potrebu mobility v rámci sídiel a medzi nimi, znižovať potrebu rozširovania sídiel do krajiny, zamedzovať vzniku a rozrastaniu nekompaktnej rezidenčnej zástavby s nízkou hustotou zaľudnenia (tzv. urban sprawl) a podporovať urbanizáciu rastom sídelných centier s požiadavkou na intenzifikáciu územia zástavbou.

Chcem veriť, že KURS naozaj nastaví pravidlá tak, aby museli byť územné plány miest a obcí navzájom skoordinované do takej miery, aby sme suburbanizácii naozaj vedeli reálne predchádzať a zastaviť kypenie urbánnej kaše. Bude to dlhý a ťažký proces ...

Borislav Benedek

Keď som na prelome tisícročia študoval piaty ročník architektonickej tvorby na KTH v Štokholme, moji vtedajší učitelia Ori Merom a Dan Johansson sa ma s veľkým záujmom, ktorý ma až prekvapil, pýtali, ako Slovensko investuje a napreduje v oblasti vzdelávania. Odpovedal som jednoznačne: vzdelávanie na základných a stredných školách, ako aj na univerzitách, neprechádza žiadnymi výraznými zmenami a školstvo je na okraji záujmu našej krajiny. Moja odpoveď v nich vyvolala zdesenie a obavu z toho, čo u nás nastane o pár desaťročí. Vtedy som ešte nerozumel ich mierne apokalyptickej vízii budúcnosti nášho štátu.

O niekoľko rokov neskôr Ori Merom zavítal na obhajoby projektov na FA STU. Po obhajobách sme spolu zašli na kávu, kde chválil odbornú asistentku Máriu Topolčansku z FA STU a jej  spôsob myslenia. Na Slovensku nepracovala dlho, no pôsobila ako rektorka AVU v Prahe. Odporúčam prečítať si článok na Artalku (AVU má veľký potenciál), ktorý sa venuje jej nedávnemu rozhodnutiu odstúpiť z postu rektorky AVU.

Bez podpory kritického myslenia v našich vzdelávacích inštitúciách sa nedá očakávať výrazný pokrok ani kultivácia elektorátu, ktorý bude rozhodovať o budúcnosti vo voľbách do parlamentu. Je to síce pomalý proces, ale nevyhnutný a jediný možný. Útok na SNG možno vnímať aj ako snahu oslabiť vzdelávacie inštitúcie, v ktorých vládli slobodné pomery.

Miesta, kde sa rozvíja naše slobodné a kritické myslenie – ako Slovenská komora architektov, školy architektúry a ďalšie – si dnes možno zaslúžia našu pozornosť viac ako kedykoľvek predtým.

Matúš Bišťan

Čo ma v roku 24 v architektúre zaujalo? (aj keď sú to staršie stavby):

Tri kostoly.

Dva z obdobia prefabrikácie.

Znovu som navštívil kostol Všetkých svätých v Budapešti od Istvána Szabóa. Szabó tento kostol z roku 1977 navrhol pre obmedzený rozpočet z dostupných betónových tvárnic a prefabrikátov. Ten spôsob, akým s nimi narábal! Ako keď prepíšete technickú správu na báseň.

Podobný kostol som videl na jednom madridskom sídlisku. Santa Ana y La Esperanza od Miguela Fisaca z roku 1965. Klad veľkorozponových prefabrikovaných stropných nosníkov kreslí zvonku charakteristickú rímsu. Vnútri je to fluidný betónový jaskynný priestor s krásnym okom nad oltárom.

Jeden tajný kostol.

Kostol Cirkvi bratskej v Prešove od Jána Komrsku. Cirkev bratská mohla v období komunizmu stavať svoje modlitebne pod podmienkou, že nebudú zvonku pôsobiť ako kostol. Zadanie, ktoré je v niečom protirečivé a zároveň architektonické. Poznal som už kostol na Cukrovej ulici v Bratislave (tiež dielo architekta Komrsku), ktorý pôsobí ako obyčajný mestský dom, kde z foyer na úrovni ulice zrazu schodami zídete do krásneho sálového priestoru. V Prešove kostol zvonku pôsobí ako rodinný dom s jedným svetlíkom vsadeným do sedlovej strechy. Jediné, čo vás mätie je, že steny sú bez okien. Z vnútorného nádvoria, kde je vstup to už pôsobí ako verejná stavba a mierka vnútorného priestoru presvetleného zhora cez svetlík je ohurujúca - zvlášť, keď si spomeniete na pohľad z exteriéru.

Tri kostoly - pre mňa osobne - tohtoročná odpoveď na otázku: Čo je architektúra?

Matúš Dulla 

Píšem knihu o bratislavských architektoch. Pochopiteľne vyberám to najlepšie. Teda aspoň podľa mňa. Takže som pozitívne naladený. Tragické veci (napr. ministerku) vynechávam, nad bežným frfľaním sa usmievam. Napriek nášmu obdivu voči minulým výkonom sa mi zdá, že za posledné dve- tri desaťročia sa tu toho dobrého vykonalo veľmi veľa.

Obdivujem medzivojnových o socialistických architektov, ale to, čo sa tu podarilo v slobodných pomeroch za posledné dve - tri desaťročia je také mohutné a kvalitné, že sa to s tým minulým nedá porovnať.

Najsilnejší zážitok som mal z novej SNG. Ako sa dá majstrovsky kultivovať dačo, čo by sme prípadne aj zbúrali. A že to napokon nedostalo Miesovu cenu? Tak to má byť. Ceny sú pre exhibície. A toto je proste služba. Pokorná, majstrovská a brilantná.

PS: A dodávam: nech žije obdivuhodné Archinfo!