Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Gerhardt Braun Slovakia k.s.

Pivničné kobky

Drobného 27
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

SCHÜCO International KG, o. z. Slovensko

Okná, dvere a fasády

Tomášikova 17
Bratislava

KOMA Modular s.r.o.

Říčanská 1191
Vizovice

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Reynaers systems spol. s r.o.

Prievozská 2/ A
Bratislava

Sto Slovensko, s.r.o.

Stavať zodpovedne

Pribylinská 2
Bratislava

2N® Indoor Compact

2N® Indoor Compact je vnútorná odpovedacia...

2N TELEKOMUNIKACE, a.s. (výrobca)
2N TELEKOMUNIKACE, a.s. (distribútor)

MINIMAL / MAXIMAL – kovanie v minimalistickom dizajne

Material & Technology s.r.o. – M&T (výrobca)
Material & Technology s.r.o. – M&T (distribútor)

CITY moduly

Designový mestský mobiliár v merítku drobnej...

KOMA Modular s.r.o. (výrobca)
KOMA Modular s.r.o. (distribútor)

POSUVNÉ DVERE HI-FINITY

Ultra tenký design posuvných dverí HI-FINITY...

Reynaers systems spol. s r.o. (výrobca)
Reynaers systems spol. s r.o. (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

Povrchové temperovanie betónového jadra

Princíp temperovania betónového jadra spočíva...

REHAU s.r.o. (výrobca)
REHAU s.r.o. (distribútor)

Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
10. december 2015
0
1104

Moderná slovenská architektúra v Berlíne

Spolok architektov Slovenska v spolupráci so Slovenským inštitútom v Berlíne pripravili výsavu, ktorá bola otvorená 3. decembra a potrvá do 28. januára.
Moderná slovenská architektúra v Berlíne

Námet na výstavu, koncept: prof. Štefan Šlachta, Dr. Peter Mikloš. Kurátor výstavy: prof. Ján Bahna.

 Na začiatku deväťdesiatych rokov po prevratných historicko-politických zmenách sa začali vytvárať aj nové podmienky pre fungovanie architektúry a architektonickej tvorby v nových spoločenských pomeroch. Štátne projektové ústavy nahradili súkromné architektonické ateliéry a kancelárie, zmenila sa aj štruktúra a charakter spoločenskej objednávky. Otvorili sa možnosti vzájomnej spolupráce a uplatnenia architektonickej tvorby predovšetkým v rámci Európy ale aj ostatného sveta. Slovenská architektúra sa stala zaujímavejšou aj v rámci medzinárodných súvislostí a na Slovensku sa stretneme aj s dielami významných európskych osobností. Spolok architektov Slovenska má preto ambíciu prezentovať každoročne súčasnú tvorbu aj v zahraničí.

Na túto situáciu sa snaží poukázať aj výber diel, ktoré dokumentujú obdobie približne posledných dvoch desaťročí. Výstava predstaví cca 25 významných diel, ktoré vznikli v tomto období a reprezentujú jeho charakteristické typologické druhy. Medzi nimi sú stavby určené na bývanie – bytové domy, rodinné domy, vily, ale aj športové a relaxačné objekty; ďalej administratívne budovy, banky, budovy štátnej reprezentácie, kultúrne a sakrálne stavby, ale aj rekonštrukcie, industriál a väčšie architektonicko-urbanistické koncepty. Výber exponátov kladie dôraz najmä na ostatné obdobie rátajúce čosi viac ako polovicu dekády.

Zoznam vybraných diel:

Obytné objekty:

1. ROZADOL, obytný komplex, Bratislava, 2006, Peter Moravčík, Juraj Šujan

2. NOVÁ TERASA, obytný komplex, Košice, 2013, ValloSadovsky Architects Branislav Husárik, Peter Janeček, Dušan Chupáč, Mateja Vonkomerová, Matúš Vallo, Oliver Sadovský,

3. NOVY HÁJ, bytový dom, Bratislava, 2015, Architekti Šebo Lichý, Emanuel Zatlukaj, Tomáš Šebo, Igor Lichý, Drahan Petrovič, Katarína Uhnáková,

4. VRAKUŇA, obytný súbor, Bratislava, 2015, Alexy & Alexy, Andrej Alexy, Štefan Rafanides

Rodinné domy:

5. VILA LINEA, Bratislava, 2001, J. Bahna

6. VILA HROZNO, Bratislava, 2006, Ľubomír Závodný, Peter Vodrážka, Dalibor Michalák

7. RODINNÝ DOM PARTIZÁNSKA, Bratislava, 2014, Ján Studený, David Kopecký, studeny architekti

Banky:

8. CENTRÁLA VÚB, Bratislava, 1997, Ján Bahna, Ľubomír Závodný, Igor Palčo, Miloš Juráni

9. NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA, Bratislava, 2002, Martin Kusý, Pavol Paňák

Veľvyslanectvá:

9. VEĽVYSLANECTVO SR, Washington, 2001, Michal Bogár, Ľubomír Králik, Ľudovít Urban, Peter Lizon, Dušan Fischer

10. VEĽVYSLANECTVO SR, Berlín, 2010, Martin Kusý, Pavol Paňák

Administratíva:

11. DIGITAL PARK, Bratislava, 2009, Tomáš Bíma, Jan Hofman, Jakub Cígler, Vincent Marani, Petr Kužela,0ndřej Hrozinka,

12. REDING II, administratívne centrum,Bratislava, 2013, Peter Vitko, Kornel Kobák

Knižnice, kultúra:

13. UNIVERZITNÁ KNIŽNICA, Ružomberok, 2014, Ján Potoma, A-projekt, Spolupráca: Natúš Bišťan, Stanislav Šutvaj a 02 ateliér,

14. R. K. KOSTOL NARODENIA PANNY MÁRIE, Vígľaš, 2005, Ada Maria Weber, Marian Weber

15. DANUBIANA MEULENSTEEN ART MUSEUM, Bratislava, 2014, Ján Kukuľa, Jozef Jakuš

Kostoly:

16. R. K. KOSTOL BOŽIEHO MILOSRDENSTVA, Košice, 2014, Ladislav Friedmann. Rastislav Rozman, Pavel Šimko, Richard, Neufeld, Peter Pásztor, Martin Drahovský,

17. EVANJELICKÝ KOSTOL, Nitra,1995, Juraj Polyák, Ľubomír Závodný

Šport, relax:

18. ZIMNÝ ŠTADIÓN ONDREJA NEPELU, Bratislava, 2012, fischers architecture & design, Dušan Fischer

19. RELAXX, Bratislava, 2008, Andrea Klimko, Peter Krucay

Rekonštrukcie:

20. SLSP NÁMESTIE SNP, Bratislava, 2000, Juraj Tvarožek (1930), Ján Bahna AA Ateliér (rekonštrukcia 2000)

21. KULTUR PARK, Košice, 2013, zerozero, Irakli Eristavi, Pavol Šilla, Marcel Benčík, Gabriel Boženík, Milan Vlček, Silvia Šillová

Industrial:

22. PHOENIX ZEPPELIN, firemná centrála, Banská Bystrica, 2011, Branislav Hovorka, Štefan Moravčík, Martin Paulíny

Veľké koncepty:

23. EUROVEA, Bratislava, realizované a plánované etapy, Branislav Kaliský - ateliér A1 ReSpct

24. ČULENOVA, CITY CENTRUM, Bratislava, pred realizáciou, Zaha Hadid Architects

25. PANORAMA CITY, rezidenčné veže, Bratislava, 2015, Juraj Hermann

 

SLOVENSKÁ ARCHITEKTÚRA PO DVADSIATICH ROKOCH.

Slovenská architektúra sa historicky rozvíjala v rámci stredoeurópskej Rakúsko-Uhorskej monarchie a neskôr v Československu. Od roku 1993 už v samostatnej Slovenskej republike. Popri tradičných kultúrnych centrách Viedni a Budapešti to bola hlavne Praha, ktorá ovplyvňovala orientáciu našej kultúry a slovenskej architektúry. Geografická poloha Slovenska, na križovatke kultúrnych a obchodných ciest, viedla k otvorenosti prostredia pri prijímaní cudzích a nových podnetov.

Slovensko zažívalo po roku 1990 veľké premeny. Ocitlo sa v strede Európy. Bratislava, ležiaca na hraniciach pri „Železnej opone“, sa stala hlavným mestom nového štátu. Potrebovala budovať všetko čo hlavné mesto potrebuje. Ako „ malé veľkomesto“ sa stala súčasťou podunajskej aglomerácie. Mladosť národa, spoločnosti i architektúry je určitou výhodou. V mnohom sme mohli začať takmer od bodu nula a rozvíjať tie najnovšie aktuálne idey. Naša architektúra bola schopná reštartovať a reagovať na vonkajšie impulzy. S odstupom času konštatujeme, že málo k nim pridala to svoje subjektívne a jedinečné.

V rokoch po prechode na trhové hospodárstvo prišiel aj k nám developerský systém so stavbami na prenájom. Už to neboli len štátne investície, ale pribudli privátne a zahraničný kapitál. Výraznými objektmi, ktoré vznikli v rokoch rozvoja bankovníctva, boli centrála najväčšej slovenskej banky – Všeobecnej úverovej banky v Bratislave (1997), na ktorú nadviazala Národná banka Slovenska v Bratislave (2002). V architektúre štátnych bánk bola snaha vytvoriť dominantné objekty, vyjadrujúce dôstojnosť a serióznosť inštitúcií.

Diskusia o urbanistickom koncepte mesta vo vzťahu k výškových budovám prebieha aj v Bratislave. Na nábreží Dunaja vo východnej časti mesta sa realizujú výškové obytné a administratívne komplexy. Práve v tejto časti mesta sa nachádzajú aj projekty od zahraničných architektov - Panorama city s apartmánovými bytmi (časť z konceptu R. Boffila) a obchodno-spoločenské centrum Eurovea. Pripravuje sa realizácia komplexu Čulenova od Zahy Hadid. Po obvode mesta sa rozrastajú veľké komplexy obchodných centier Avion a Bory. V nových štvrtiach Bratislavy boli realizované viaceré administratívne centrá ako Digital Park či Reding II. s výraznou a kultivovanou architektúrou.

Nové nákupné centrá priniesli vyľudnenie Starého mesta. V centre Bratislavy nájdeme vzácne pamiatky medzivojnovej moderny. Niektoré, ako Slovenská sporiteľňa od J. Tvarožka z roku 1930 s prvou zavesenou presklenou fasádou v strednej Európe, boli rekonštruované. Viaceré z nich sú stále ohrozené. Košice na východnom Slovensku sa rozvíjajú ako druhé architektonické centrum. V rámci projektu Kultúrneho mesta Európy sa tu podarilo vytvoriť zo starých kasární aktívny Kulturpark.

Súčasné obytné súbory sa realizujú na voľných priestoroch vnútorného mesta. Vznikol komplex Rozadol, Nový Háj i Svornosť, kde sa dobrá architektúra stala súčasťou obytného prostredia. Vo vilových štvrtiach nájdeme zaujímavé realizácie moderných rodinných domov i experimentov. Handicapom slovenskej architektúry je málo verejných investícií do kultúry a školstva. Málo je verejných architektonických súťaží. Vzniklo však niekoľko dobrých príkladov sakrálnej architektúry, privátnych nemocníc, štadiónov a relax-centier. Aktuálna a akútna je rekonštrukcia centra Bratislavy, nové mosty a dostavba hradného vrchu.

Našu architektúru po vstupe do EÚ už musíme porovnávať s architektúrou ostatných európskych krajín, s jej normami a témami. Pre slovenskú architektúru je charakteristické reflektovanie tradičných hodnôt a odkazov moderny zakotvené v miestnom prostredí s aplikovaním aktuálnych svetových vplyvov. Slovensko nie je krajinou extrémov a exhibícií. Skôr je možné hovoriť o racionalizme a skromnosti výrazu. Pri hodnotení posledných dvoch desaťročí môžeme konštatovať už výrazný posun v aktuálnosti jej ideí, prepojenia na medzinárodnú scénu i v kvalite realizácií. Tak ako rastie celková kultúrna úroveň spoločnosti, rastie aj naša architektúra ako svedok tejto doby.

J.M. Bahna

Poloha na mape

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím