Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
12. apríl 2022
0
648

Jan Gehl: Budúcnosť miest môžeme začať meniť už zajtra - videozáznam z prednášky a diskusie

O mestách pre ľudí. Desaťročiami overené tézy dánskeho urbanistu sú stále viac než aktuálne.
Jan Gehl: Budúcnosť miest môžeme začať meniť už zajtra - videozáznam z prednášky a diskusie

Slovenská komora architektov (SKA) usporiadala v utorok, 5. apríla 2022 o 17:00, podujatie s názvom O budúcnosti miest s Janom Gehlom, ktoré sa uskutočnilo v priestoroch Starej tržnice v Bratislave. Hlavným hosťom podujatia bol renomovaný dánsky architekt a urbanista Jan Gehl, ktorého prednáška priblížila svoje dlhoročné a praxou odskúšane princípy navrhovania urbánnych priestorov s dôrazom na ľudskú mierku. 

Následná panelová diskusia vytvorila priestor pretransformovať aktuálne výzvy tvorby miest do lokálneho stredoeurópskeho kontextu. Hosťami panelovej diskusie boli, okrem Jana Gehla, primátor hlavného mesta SR - Bratislavy Matúš Vallo a britsko-slovenský architekt a urbanista Igor Marko. Moderátorkou večera bola Vera Wisterová.

Mestá budúcnosti nemôžu byť iba o budovách, ale predovšetkým o tých, ktorí v nich žijú. Autá by mali ustúpiť chodcom a cyklistom, extravagantné tvary stavieb nesmú byť dôležitejšie ako verejné priestranstvá, ktoré ich obklopujú. A keďže ľudia a problémy, ktoré ich trápia, sú si všade podobné, nič nám nebráni, aby sme ich začali riešiť tu a teraz. „Pracoval som v mnohých štátoch a mestách sveta a často počúval: to čo sa snažíte presadiť, u nás fungovať nebude. Nakoniec sa ukázalo, že opak bol pravdou,“ vyhlásil Jan Gehl, jeden z najvýznamnejších urbanistov a architektov súčasnosti na podujatí Slovenskej komory architektov (SKA).

V centre záujmu človek

Podľa Jana Gehla rozhodujúce je pri tvorbe miest sústrediť sa na prirodzené preferencie ľudí. „Mestá budujeme pre živočíšny druh Homo sapiens, teda človeka rozumného. Ten obýva celú našu planétu a je vo svojej podstate všade rovnaký. Máme podrobne naštudované, ako vyzerajú prirodzené habitaty goríl, prípadne tigrov. Človek by nemal byť výnimkou,“ upozornil.

To nám umožňuje učiť sa z našich vzorcov správania sa a implementovať  osvedčené riešenia aj na iných miestach, než kde boli využité prvýkrát. S týmto poznatkom súhlasí aj primátor Bratislavy Matúš Vallo. Podľa neho sa môžeme na svet pozerať ako na katalóg rôznych riešení, ktorými je možné sa inšpirovať. Netreba pritom chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť napríklad na susedné Brno, Viedeň či Prahu. Aj na základe toho sa bratislavský magistrát snaží v čo najväčšej miere presadzovať zelené politiky, uprednostňovať MHD a vníma aj riziká suburbizácie. 

Práve rozrastanie miest do ich okolia a rozmach predmestí – takzvaný urban sprawl, je zásadným problémom aj podľa Igora Marka – slovensko britského architekta a urbanistu. A nielen preto, že zaťažujú dopravu. „Ak niekam idete bývať, mali by ste sa zamyslieť nad tým, či tam chcete aj zostarnúť. A chcete prežiť starobu niekde, kde chýba občianska vybavenosť, za službami musíte cestovať autom a málokto vás doma navštívi,“ upozornil Jan Gehl. 

Dubaj by nemal byť vzorom

Podľa neho by preto mala byť cieľom tradičná mestská zástavba postavená na ľudskej mierke. Vychádzajúca z pohľadu bežného človeka, ktorý sa presúva po meste peši rýchlosťou 5 kilometrov za hodinu, nie „šesťdesiatkou“ v aute. Takto môže vnímať detaily, precítiť kvality okolia, nepotrebuje mnohoprúdové cesty a obrovské smerové tabule, aby vedel, kam vôbec zamieriť. 

Bratislava by sa podľa Gehla nemala inšpirovať Dubajom a jeho výškovými budovami. Vzorom by mali byť skôr talianske sídla s ich dôrazom na kvalitu verejných priestranstiev. „Dobrým znakom mesta je, ak na jeho uliciach stretnete veľa ľudí, vrátane detí a seniorov. Nie áut,“ upozorňuje Gehl. Preto je podľa neho paradoxné, že prakticky každé mesto má dopravné oddelenie, ktoré sa zaoberá automobilovou dopravou, no také, ktoré by riešilo potreby chodcov a cyklistov chýba.

Mestá budúcnosti by teda nemali byť hlavne o technologických „vychytávkach“, ale rešpektovať ľudskú mierku, pešiu, prípadne cyklistickú dopravu, preferovať hustejšiu zástavbu na úkor rozvoľnenej modernistickej architektúry, ktorú u nás poznáme predovšetkým zo socialistických sídlisk.

„Nedá sa“ by nemal byť argument

Zmena je podľa Jana Gehla neho možná všade, výhovorka typu „u nás sa to nedá“, neplatí. Príkladom môže byť dánska metropola Kodaň,  kde v minulosti bežné štvor až päťpruhové cesty pre autá nahradili maximálne dva pruhy. A dôraz sa kladie na pohyb po vlastných nohách, prípadne na bicykli. „Hlavnou atrakciou miest boli vždy ľudia. Preto treba dať priestor im. Bez toho, aby mohli voľne chodiť a stretávať sa, to nepôjde,“ tvrdí. Táto otázka zároveň úzko súvisí aj s požiadavkou trvalej udržateľnosti miest. 

Pretože nie elektromobily či drony, ale peší pohyb a dobré napojenie lokality na MHD zabezpečí, aby sa environmentálne záťaže postupne znižovali.  Napríklad, v mestách, ktoré zaviedli preferenciu vozidiel verejnej dopravy na križovatkách, stúpol záujem ľudí bývať v okolí ich zastávok a menej sa po meste presúvať autom. 

Výhodou je, že tieto riešenia nezvyknú byť drahé a dajú sa začať implementovať prakticky okamžite. „Netreba vymýšľať vymyslené a výhovorka, typu: u nás to nejde, neplatí. Počul som ju mnohokrát. Vždy sa potvrdilo, že čo sa osvedčilo a  realizovalo na jednom mieste, dá sa presadiť aj inde. Je to najúčinnejší a najlacnejší postup. Začať sa dá aj zajtra,“ tvrdí Jan Gehl.

Podľa SKA však snaha o regeneráciu miest, vidieka a samotnej architektúry nemôže ostať iba na pleciach komunít a práce architektov. „Potrebná je aj cieľavedomá angažovanosť samospráv, verejnej a štátnej správy,“ dodáva Iľja Skoček.

Pozrite si videozáznamy z prednáška a panelovej diskusie s Janom Gehlom:

1020
Youtube
469
Youtube

O hosťovi:

Jan Gehl je praktizujúci konzultant v oblasti urbanizmu a profesorom urbanizmu na Škole architektúry v Kodani v Dánsku. Intenzívne skúmal formu a požívanie verejných priestorov a svoje zistenia uplatnil v praxi na viacerých miestach po celom svete. Kým výskum Jana Gehla o verejných priestoroch a verejnom živote začal v Kodani, rýchlo sa uplatnil v mnohých ďalších mestách v Európe, Severnej Amerike, Ázii a Austrálii. Jeho nápady a prístupy k navrhovaniu verejných 

30 rokov komory a #regenerácia

Motto #regenerácia sa popri komunikačnej línii #zelenáprearchitekturu stáva ústredným motívom, ktoré si SKA pre svoju činnosť v roku 2022, v kontexte aj svojho 30. výročia, osvojuje. Nielen ľudia regenerujú svoje sily a kondíciu, platí to aj o stavbách a mestách. Kým vlastné sily regenerujeme individuálne, regenerácia miest, vidieka a samotnej architektúry si vyžaduje spoločné úsilie. Dnes platí, že táto úloha už nemôže ostať iba na pleciach komunít a práce architektov, ale je potrebná rovnako aj cieľavedomá angažovanosť samospráv, verejnej a štátnej správy. Obnova komplexnou regeneráciou je cestou zodpovedného prístupu environmentálne a spoločensky zodpovednej výstavby ako aj cestou zvyšovania kvality života a zdravia obyvateľstva. 

Podujetie v priestoroch Starej tržnice je úvodom do série eventov, ktoré SKA pripravila pri príležitosti 30. výročia svojho založenia. „Našim cieľom nie je vytvárať elitný klub, ale hájiť záujmy architektúry, jej dedičstva, vrátane toho z 20. storočia a spoločnosti ako takej. Ak chceme stáť na strane kvality, hodnôt a kultúry, nesmieme zabúdať na fakt, že podstatná časť populácie žije v mestách. Preto sa nemôžeme vyhýbať diskusiám o tom, ako by sa mali mestá vyvíjať,“ upozornil predseda SKA, architekt Iľja Skoček.

Foto: SKA
Foto: SKA

Titulná fotografia: Gehl Architects / Sandra Henningsson

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím