Sýpka ako nová obytná dominanta

Na Noci architektúry vystúpil minulý týždeň ako “hviezda večera” Thomas Krarup - partner a šéf projektovej časti dánskeho ateliéru COBE. Viac ako stočlenný tím pracuje na širokej škále projektov. Od architektúry, cez verejný priestor až po rozsiahle urbanistické plánovanie. Ťažisko tvorby ateliéru je v súčastnosti v Kodani.

V meste sa dejú veľké veci. Mladý ateliér sa stal v ostro sledovanej súťaži súčasťou víťaznej zostavy, ktorá formuje novú mestskú štvrť na mieste dosluhujúceho prístavu Nordhavn. S celkovou rozlohou viac ako 300 ha ide o jeden z najväčších škandinávskych developerských projektov. Počas nasledujúcich 50 rokov by na umelom poloostrove v blízkosti centra malo svoj domov nájsť 40 000 obyvateľov a vzniknúť 40 000 pracovných miest. Ako už  je na severe samozrejmosťou, hlavnými piliermi návrhu je udržateľnosť - environmentálna, sociálna aj ekonomická. Autori navrhli rozčleniť Nordhavn na rad “ostrovov”, ktoré si zachovávajú vlastnú identitu. Ateliér COBE zvíťazil takisto vo viacerých súťažiach vypísaných na riešenie konkrétnych objektov v rámci masterplanu. Páni tak majú o prácu na niekoľko rokov postarané :).

The Silo

Thomas venoval časť prednášky projektu The Silo - konverzii starej obylnej sýpky, ktorý predstavil s podtitulom One Man's Trash - Another Man's Treasure. Ide o dominantu spomínaného prístavu Nordhavn. Novodobý osud stavby siaha asi dvadsať rokov späť, kedy sa priemyselný Nordhavn začal pomaly meniť. Sklady a silá boli zbúrané aby uvoľnili miesto plánovanej výstavbe. Niektoré objekty však ostali pre svoju mohutnú konštrukciu a problematickú likvidáciu stáť. V roku 2013 bol developerom oslovený miestny ateliér COBE, ktorý zhodou okolností sídli v jednej z industriálnych budov na kodanskom nábreží, aby rozhodol o ďalšom osude stavby. Ako na prednáške spomenul Thomas Krarup, prestavba 50 ročného sila na bytový dom sa stala jedným z ich “srdcových” projektov.

Priestor...

Sedemnásťpodlažný objekt po prestavbe zahŕňa 38 bytov s výmerou od 100 do 400 m2. Na prvý pohľad nejde o nič výnimočné. Skutočným luxusom je však svetlá výška okolo päť metrov. Ako spomenul Thomas, toto je vec, ktorá by určite nemohla vzniknúť pri novostavbe. Výška bytových podlaží v pôvodných násypníkoch vychádza z členenia schodiskových sekcií. Ďalším určujúcim prvkom pre dispozíciu bytov bol “grid” s rozmerom 4x4 metre, ktorý pre zmenu vytyčovali železobetónové stenové prepážky. Napriek tomu sa architektom podarilo vytvoriť naozaj pestrú skladbu bytov, vrátane niekoľkých mezonetov.

Po očistení budovy od starých technológií prišiel na rad diamantový kotúč. Do vonkajšej monolitickej fasády aj do vnútorných stien bol vyrezaný systém pravouhlých otvorov. Išlo o precíznu prácu, pretože v bytoch steny tvorili integrálnu súčasť zariadenia (napríklad kuchynská linka), v exteriéri zas museli presne zodpovedať rozmeru časti prefabrikovaného fasádneho panelu.

Zmena z vonkajšej strany, zachovaná identita v interiéri

Dostávame sa aj k samotnému architektonickému konceptu. Pri pohľade z vonku je v súčasnosti pôvodná funkcia objektu len ťažko čitateľná. Zvíťazila snaha o funkčné a efektné riešenie, ktoré spĺňa prísne kritériá energetickej efektívnosti. Fasáde sa nedá uprieť strohá elegancia. Nepravidelný geometrický reliéf zachováva jednoliaty výraz objektu, plášť s integrovanými balkónmi príliš nenarušuje štíhlu siluetu pôvodnej sýpky. Podľa slov Thomasa je veľmi ťažké odhadnúť skutočný rozmer a výšku budovy, keďže jednotlivé fasádne elementy značne presahujú typické delenie susedných fasád. Industriálna minulosť objektu je však ľahko čitateľná v interiéri. Obnažené steny v bytoch, výška, rebrovanie… “Nie všetci majitelia si však priali aj betónové podlahy,” spomenul s úsmevom architekt s COBE.

Thomas takisto spomínal precíznu výrobu prefabrikovaných fasádnych elementov. Prvky s výškou jedného podlažia striedajú fixné a otváravé zasklenia s balkónovými konzolami. Takmer všetky byty majú k dispozícii balkón, často prístupný z viacerých miestností. Exteriérovú vrstvu tvoria pozinkované sendvičové panely, ktoré sú uchytené na oceľový rám a zvnútra dodatočne zateplené. Zalomené plochy fasády slúžia ako ochrana proti prístavnému vetru, perforované časti tvoria zábradlie balkónov. Nová lesklá fasáda sa pôsobením slaného prostredia postupne mení a začína korešpondovať s industriálnym pôvodom stavby. Opláštenie sila bolo podľa architekta z COBE zrealizovaná až s nečakonou presnosťou, vzhľadom na náročnosť výroby a inštalácie.

Na najvyšších poschodiach sa nachádza presklenná reštaurácia s panoramatickým výhľadom na prístav. V pôvodnom návrhu COBE sa v interiéri prekvapivo objavili organicky tvarované steny, ktoré však neboli nakoniec realizované. Thomas očividne nebol spokojný s finálnou podobou priestoru, ktorý mal byť “korunou” zrekonštruovaného sila. Namiesto prezentovania výhľadov na mesto a prístav odporučil osobnú návštevu :).

V duchu vety One Man's Trash - Another Man's Treasure sa podarila architektom pôsobivá konverzia. Nejde o žiadny lowcost, ale o poriadne drahé bývanie, ktoré ukazuje kam až je možné zájsť v podobných prípadoch. Príbeh a nová estetika stavby sa ukázali ako pridaná hodnota rozhodujúca pri predaji.

Zdroj: COBE