Čo viem o obchodnom dome a hoteli Kyjev na Kamennom námestí v Bratislave

Kamenné námestie alebo Kvetinový trh pred postavením Obchodno spločenského centra v Bratislave bolo iba malé priestranstvo oproti Kostolu sv.Ladislava, presnejšie oproti vyústeniu Kolárskej ulice do Špitálskej. Bolo to jedno z najmenších námestí Bratislavy.

Námestie s budovami patrilo pôvodne rodine Rumpelmayerovcov. Živili sa hlavne kamenárstvom. Hrobové miesta krýpt, záhlavných kameňov a dekoračné stavebné prvky všetkého druhu na dobové stavby tvorili priamo na remeselníckom dvore pod holým nebom. Takto vznikali názvy Steinmetzplatz, Steinplatz, Kő-tér a napokon Kamenné námestie.

Rumpelmayerovci bola rozvetvená rodina. Do Bratislavy prišli z neďalekého Devína, dvaja z nich boli architekti. Jeden staval Blumentálsky kostol, Palugyayov palác pri Hlavnej stanici, aj iné budovy vo Viedni, v Sofii, v
Keszthelyi... Námestie pôvodne bolo ich súkromným majetkom, slúžilo popri remeselno umeleckej výrobe na skladovanie surových, monolitických, kamenných lomových blokov a hotových kamenárskych výrobkov všetkého druhu.

Južná časť terajšieho Kamenného námestia patrila pred
postavením Prioru k Tržnému námestiu (pôvodný názov Námestia SNP), resp. k Dunajskej ulici. Tržné námestie (po roku 1920 Námestie republiky, dnes Námestie SNP) zahŕňalo fakticky celú plochu terajšieho Námestia SNP od línie kostola reformovanej cirkvi cez Starú tržnicu až po Manderlov dom. Zároveň ho tvorila aj časť terajšieho Kamenného námestia (južná strana), kde ale z pôvodných stavieb už väčšina nestojí. Spomínaný rad domov oddeľoval pôvodné Kamenné námestie od Tržného námestia, čiže Kamenné a Tržné námestie netvorili jeden celok.

Zaniknuté prevádzky v asanovaných domoch na starom Kamennom námestí boli Neurath železiarstvo, Hotel
Rudolf (predtým hostinec Zlatá merica), Ryba, Hackenberger koloniálny tovar, Bauer János, Madert E. železiarstvo, Stollwerck (stánok), Kohl György oblečenie, Kohl-Weiss železiarstvo, J. Kinkele – Obchod s múkou, F. Boell zdravotné pomôcky.

V medzivojnovom i vo vojnovom období boli prevádzky a dožívajúce domy nahradzované v rámci parcelácie novými objektmi jednotnej výškovej zástavby podľa regulačného plánu mesta 7+1 nadzemných podlaží.

Moje prvé kontakty a zážitky na plnosortimentné obchodné domy sa viažu na letné prázdniny v rokoch 1965 a 1966 strávené za železnou oponou v Nemeckej spolkovej republike.

Ako trinásťročný žiak na základnej deväťročnej škole som navštívil s otcom a neskôr so staršou sestrou rodinu vysťahovanú v roku 1948 z ČSR v zmysle vládnych nariadení a predpisov Košického vládneho programu z roku 1945. Boli to všetko novostavby nemeckých obchodných reťazcov HERTIE, NECKERMANN, KARSTADT a KAUFHOF v mestách Stuttgart, Manheim a Frankfurt nad Mohanom. Okrem pre nás tovaru nevídanej kvality sme boli ohúrení sortimentom a jeho množstvom. Bolo samozrejmosťou, že autom sme bezplatne zaparkovali v podzemí alebo na streche. Nepochopiteľnou skutočnosťou pre mňa v tom čase to boli objekty na poschodiach bez okien obyčajne s atraktívnymi plastickými fasádami a všetky podlažné samoobslužné predajne boli prepojené pohyblivými schodmi.

V roku 1960 bola vyhodnotená celoštátna verejná architektonicko – urbanistická súťaž, na Obchodno-spoločenské centrum na Kamennom námestí v Bratislave, ktorú oboslalo niekoľko desiatok autorov z celej republiky. Vypisovateľom súťaže bolo Ministersvo vnútorného obchodu ČSSR – povereníctvo obchodu pre Slovensko. Predsedom poroty bol prof. Ing. arch. Vladimír
Karfík, členovia poroty boli prof. Ing. arch. Martin Kusý, Ing. arch. Jozef Chovanec a ďalší.

Medzi návrhmi nastupujúcej moderny / I. Matušík, K. Rosmány, P. Minarovič, R. Gaža, P. Lichard; I.Barta, J. Steller; M. Marcinka, M. Marcinková, I Švanter, R. Švantnerová; T. Gebauer, D. Kedro, L. Pinkalský, M, Šavlík, K. Štrba; J. Slíž, M. Braun; J. Lacko, J. Antal, L. Kušnír, I. Slameň; M. Kukelka, A. Németh, D. Bystrický / podľa rozprávania Jozefa Chovanca boli i návrhy v štýle doznievajúceho socialistického realizmu / kolektívy D. Kuzmu, J. Svetlíka /.

Dôležitým kritériom bola možnosť ponechať časť stávajúcej kvalitnej zástavby na dožitie. Pravda však bola
v skutočnosti inde. Pre prípravu územia boli asanované iba objekty a budovy, ktoré bolo možné vo vyššom záujme vyvlastniť a majiteľom a nájomníkom boli poskytnuté náhradné byty v prebiehajúcej panelovej Komplexnej bytovej výstavbe v satelitoch Bratislavy.

Podľa rozprávania spoluautora víťazného návrhu Ing. arch. Petra Minaroviča / bol mojím prvým nadriadeným
v pracovnej skupine po skončení FA na SVŠT po nástupe do Štátneho projektového ústavu obchodu – ŠPÚO/ objekty sa museli rešpektovať z majetkových a právnych dôvodov. Nebolo ich možné ani arizovať ani znárodniť či vykúpiť - iba za skutočnú trhovú cenu, nakoľko ich majitelia boli občanmi USA a naše územie opustili väčšinou pred rokom 1939. Na ich majetok nemali dopad prezidentské dekréty Košického vládneho programu a ani ďalšie následné vládne nariadenia.

V súťaži sa vyskytli aj návrhy s riešením dopravy v rôznych úrovniach. Naskytala sa aj otázka parkovania osobných vozidiel, ktorá bola a je v tejto oblasti mestského centra tak dôležitá, že jej bolo treba pri definitívnom projekte venovať najväčšiu pozornosť, či to mala byť výstavba podzemných garáží alebo mnohoposchodových rampových garáží. Porota dospela nakoniec k názoru, že za vtedajších podmienok, kedy ešte nebol vypracovaný dopravný generel a nebol známy trend vzrastu zvlášť motorových vozidiel, nebolo možné presne stanoviť požiadavky na definitívny návrh križovatky, a preto sa pri návrhoch posudzovalo najmä to, či dáva viaceré možnosti budúceho riešenia hlavnej križovatky a statickej dopravy.

Víťazným návrhom sa stal návrh kolektívu Ivana Matušíka s kruhovou mimoúrovňovou križovatkou dopravného uzla. Napriek s pomerne najmenej zastavanej ploche to bol  jednoznačne najlepší návrh.

Podľa zakladacej listiny výstavba Centrálneho obchodného domu na Kamennom námestí bola na základe uznesenia vlády č. 22/1964 slávnostne zahájená 16. novembra 1964 v rámci osláv 20. výročia oslobodenia ČSSR Sovietskou armádou.

Priamym investorom bol Obchodný dom Dunaj, generálnym projektantom ŠPÚO Brno, stredisko Bratislava a generálnym dodávateľom stavby boli určené Pozemné stavby n.p. Bratislava.

Samotná realizácia bola rozdelená do troch etáp výstavby. 1. Etapa – trojuholníkový objekt OD PRIOR / 2.PP + 5 NP/-dokončený 1968; 2. Etapa - hotel Kyjev / 1 PP + 19 / - dokončený v roku 1973 a 3. Etapa – spojovacia budova OD PRIOR dokončená v roku 1978.

Ešte v roku1964 bolo založené Generálne riaditeľstvo Obchodných domov PRIOR. Bolo to jediné generálne riaditeľstvo v ČSSR na Slovensku. GR OD začalo cieľavedome budovať svoje štruktúry od svojho loga – strieška v kruhovom poli tmavomodrej farby – pod heslom: Všetko pod jednou strechou. Tak tomu bolo i pri budovaní aranžérskeho strediska. Jeho zamestnanci chodili na večerné štúdium s maturitou na Strednú školu umeleckého priemyslu na Palisádoch v Bratislave. Na ich vzdelávaní sa podieľal i môj otec, Andrej Gürtler, ktorý v rokoch 1965 -71 na tejto škole pôsobil na aranžérskom oddelení ako odborný dielenský učiteľ.

Začiatkom jesene v roku 1968 som ako študent Všeobecnovzdelávacej školy bol pevne presvedčený, že budem študovať architektúru. V tomto období mi otec oznámil, že budeme mať prácu na finišujúcej stavbe OD PRIOR na Kamennom námestí. Pôdorys rovnostranného
trojuholníka a i hmotové riešenie s priečelím bez okien vyvolávalo u Bratislavčanov plno zvedavosti a očakávaní.

V prevádzke obchodného domu boli navrhnuté veľkopriestorové samooblužné predajne a prvý krát, v republike vôbec, boli realizované v centrálnom priestore
pohyblivé schody – eskalátory. Komunikačné jadro s požiarnym schodiskom bolo riešené asymetricky a dĺžka požiarnych únikových ciest bola nevyhovujúca. Preto autor, Ing. arch. Ivan Matušík tento problém bravúrne vyriešil. Navrhol do nadzemných podlaží predajných priestorov kruhové únikové schodisko ktoré ústi priamo na chodník Dunajskej ulice. Otec bol autorom oslovený, aby na valcovú plochu schodiska v predajniach zrealizoval dekoračnú stenu drveného štrku na celú svetlú výšku navrhnutého podlažia. Štrk bol jednotnej frakcie zo spišského travertínu, ktorým sú obložené všetky priečelia obchodného domu. Vtedy mi ani vo sne nenapadlo, že po skončení štúdia architektúry na SVŠT nastúpim v júni 1976 do prvého a zároveň i posledného zamestnania do ŠPÚO, OZ v Bratislave, kde bol Ivan Matušík riaditeľom.

Bolo rozhodnuté ÚV KSS, že pred Vianocami 20. novembra 1968 o 6.00 hodín sa otvorí prvý plno sortimentný obchodný dom PRIOR v republike na Kamennom námestí v Bratislave. Pred otvorením od skorého rána čakali pred objektom davy prvých návštevníkov. Z troch celosklenených vstupných portálov bol otvorený iba jeden zo strany Kamenného námestia.

Z bezpečnostných dôvodov bol vstup zabezpečený vojenskými autami Praga V3S. Cez štrbinu ich zadných častí boli do obchodného domu regulovane vpúšťaní návštevníci v malých množstvách (5 – 10 osôb) za asistencie príslušníkov vojska a verejnej bezpečnosti. Obchodný dom bol zaskladnený a plný zahraničného tovaru.

Od vedúceho aranžérskeho oddelenia som mal rezervovanú “vlezenku“ viazanú na presný čas. Nezabudnem na tmavoolivovozelenú, zimnú prešívanú trojštvrťovú bundu, ktorú nebolo ani času poriadne vyskúšať...

Po otvorení I. etapy – obchodného domu sa následne započalo s výstavbou II. Etapy – hotela. Názov Kyjev dostal podľa družobného hlavného mesta Ukrajiny.

Investorom bol určený Čedok Praha. S výstavbou boli od začiatku problémy. Dodávateľ Pozemné stavby n. p. Bratislava nebol schopný priebežne dodržiavať dielčie termíny výstavby. Dokončenie bolo urýchlené rozhodnutím straníckych a vládnych orgánov stavbu odovzdať do užívania na Vianoce 1972. V marci nasledujúceho roku 1973 sa konali v Bratislave Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní. Mesto nedisponovalo hotelovými ubytovacími kapacitami na požadovanej úrovni. Aby sa termín dodržal, bola pôvodná výšková 15 podlažná časť stavby zmenená z monolitickej železobetónovej na oceľovú montovanú konštrukciu. Hotel Kyjev, vysoký 65 metrov a s 19 podlažiami sa v tom čase považoval za architektonický skvost a bol najvyššou stavbou v časti Staré Mesto.

Mal kapacitu 380 lôžok v 180 izbách a piatich apartmánoch. Na 15. poschodí bol prezidentský apartmán. Na jeseň 1973 v zimnom semestri tretieho ročníka, ako študenti architektúry na SVŠT, na predmete konštrukcie pozemných stavieb nám pedagógovia Doc. Ing. arch. Škorupa a Ing. arch. Grantnerová zabezpečili počas pedagogického procesu odbornú prehliadku hotela Kyjev. Sprevádzal nás autor Ing. arch. Ivan Matušík a zodpovední projektanti ŠPÚO, OZ Bratislava. Prešli sme všetky prevádzky hotela s odborným výkladom.

Konštrukčný modul nosného železobetónového skeletu 9,0 x 9,0 m účelovo zvolený pre obchodné stavby vyhovuje pre prevádzku obchodnému domu, no nevyhovuje komfortnej prevádzke hotela vyššieho štandardu. Modul je vysoko neekonomický pre garážové parkovanie a hlavne hotelová izba v nosnom module 3,0 m bola už vtedy typologicky nevhodná a nikdy neumožnila hotel začleniť do siete Interhotelov Praha najvyššej kategórie. Najpublikovanejšia fotografia na výškovú lôžkovú časť je realizovaná zo zásobovacej rampy, zo stanoviska kontajnerov na komunálny odpad. Niet divu, že stavba po roku 1989 po zmene majiteľov a hlavne ekonomického systému išla do prevádzkového útlmu a 15 rokov je nefunkčná. Pôvodná konštrukcia nevyhovuje dnešným požiadavkám na vyšší štandard tak prechodného ubytovania ako i bývania či administratívu. V dnešnej dobe je možné všetko. Akákoľvek rekonštrukcia 11 rokov neprevádzkovaného objektu je finančne astronomická a to nehľadiac pri akejkoľvek jej zmene funkcie využitia.

III. etapa výstavby Obchodno-spoločenského centra na Kamennom námestí pokračovala výstavbou spojovacej budovy Obchodného domu PRIOR. Investorom bolo generálne riaditeľstvo OD PRIOR Bratislava a dodávateľom boli Pozemné stavby n.p. Bratislava.

Jednalo sa o výstavbu dvoch podzemných a dvoch nadzemných podlaží. V druhom podzemnom bolo realizované zázemie a sklady obchodného domu, ktoré boli naviazané na nekrytú dvojsmernú zásobovaciu rampu spoločnú s hotelom Kyjev.

Hmotovo a kompozične bola spojovacia budova naviazaná na hotel Kyjev a prevádzkovo prepojená s prvou trojuholníkovou etapou 9,0 metrovým prepojovacím krčkom. V prvom podzemnom podlaží pred inkasnou zónou pokladní veľkopredajne potravín bol vybudovaný stavebný otvor - rezerva na napojenie pešieho podchodu pod úrovňou dopravnej úrovňovej križovatky pod Manderlom.

Nesporným prínosom tejto etapy výstavby bola strecha navrhnutá ako verejný mestský priestor. Na streche sa nachádzalo v kruhových objektoch technické vybavenie a strojovne objektu, strediská občerstvenia, bufetov malej architektúry stálej i mobilnej zelene. Pod južným priečelím lôžkovej časti hotela bola terasa odbytového strediska denného baru pre hotelových hostí. Bližšie k lôžkovej časti hotela bola navrhnutá veľká vodná plocha spievajúcej fontány. Oddeľovala terasu – strechu hotelových hostí od strechy spojovacej budovy. Strecha sa využívala iba príležitostne a bolo by vhodné možno zistiť, kto sa na jej prevádzku vôbec pamätá. Fontánu dodávateľ nikdy ako objekt neskolaudoval a nikdy nebola daná do prevádzky. Nakoľko priečne cez fontánu prebieha dilatačná špára v jej bazéne, fontána nevydržala prvú ani poslednú zátopovú skúšku. Napriek všetkému, že v tej dobe boli všetky ploché strechy vysoko poruchovéa pochôdznym strechám sa dodávatelia vyhýbali, robili sa iba v nevyhnutných prípadoch, jednoznačne nefunkčnosť fontány na verejnej streche nie je dodávateľská chyba.

Spojovacia budova je v centrálnej polohe mesta a má iba dve nadzemné podlažia, je nemestotvorná . Nízka dvojpodlažná zástavba je charakteristická skôr pre satelitnú, provinčnú zástavbu. Riešenie je odrazom doby. Povyšuje kompozičné hmotovo - výtvarné riešenie nad racionalitu a funkčnosť.

Dnešná doba potvrdzuje, že sa k zhodnoteniu pozemku otočila III. etapa chrbtom. Celoobvodové presklenie podlažných samoobslužných predajní pre prevádzku obchodného domu je nevhodné. Po obvode predajne by sa mali umiestňovať vysoké veľkokapacitne regále – ako je to riešené v I. etape OD PRIOR. Už na dobových autorských fotografiách sú veľkoplošné okná znefunkčnené tieniacou technikou horizontálnych žaluzí a dnes sú vo veľkoplošných oknách čitateľne osadené regály na tovar, alebo sú prelepené plochami reklamného smogu.

V júli 1976 som hneď po promócii nastúpil do zamestnania do ŠPÚO Brno, OZ Bratislava na Leningradskej ulici. Vedúcim architektonickej skupiny mi bol Ing. arch. Peter Minarovič. Ešte dva roky sa pracovalo na realizácii spojovacej budovy. Výstavba celého areálu Obchodno - spoločenského centra na Kamennom námestí v Bratislave trvala 14 rokov. Výstavba III. etapy spojovacej budove OD trvala do roku 1978.

Konštrukčné výšky predajných podlaží OD PRIOR majú veľkorysých 510 cm. Vo všetkých priestoroch pre návštevníkov sú navrhnuté monolitické točivé – hotel a priamočiare – obchodný  dom, schodiská bez podesty; 36 resp. 29 stupňov – už vtedy v rozpore s platnou schodiskovou normou.

Všetky tri etapy majú parter s obchodnými výkladmi – prvé nadzemné podkosené o 2,4m, čím vytvárajú pre pasanta chránený príjemný krytý pohyb pred dažďom, čím objekty pôsobia ľahko. Hrana konzolového vyloženia nad parterom bola podsvietená – styk zvislého travertínového obkladu a horizontálneho obkladu mal po obvode štrbinu pre dvojlinku modrého neónového osvetlenia.

Od počiatku Úradu hlavného architekta Bratislavy bola jeho z mnohých ťažiskových úloh otázka hľadania vhodného návrhu nosného dopravného koľajového systému MHD. Priestor Kamenného námestia bol, je a i ostane dôležitým dopravným uzlom. Nosný dopravný koľajový systém mal veľa technických riešení - metro, ľahké metro, rýchlodráha TNT. Nosnou kostrou bolo riešenie dvoch trás : A sever – juh a B východ - západ a ich križovanie sa hľadalo v nespočetných alternatívach v priestoroch Kamenného námestia a námestia SNP.

V roku 1980 som pomáhal Ing. arch. Jánovi Stellerovi, dlhoročnému zamestnancovi ÚHA vypracovať študijnú úlohu Zväzu slovenských architektov na tému „Dopad rýchlodráhy v Bratislave a jej vplyv na urbanistické riešenia so zreteľom na kapacitné dimenzovanie staníc“.
Jednalo sa o návrh križovania trás v polohe Dunajskej a Klemensovej ulice, ktoré spadá dnes do platného ÚPN zóna Dunajská z roku 2005.

V roku 1981 mi bolo ponúknuté predsedom sekcie Obchodu a cestovného ruchu UIA pri ZSA Ing. arch. Ivanom Matušíkom, riaditeľom ŠPÚO OZ Bratislava, spracovať študijnú úlohu ZSA na tému „Problém dislokácie funkcií v centre mesta Bratislavy s využitím parteru“. Vypisovateľom bol prof. Ing. arch. Lumír Lýsek, konzultantom bol Ing. arch Ivan Matušík. Vybral som si na návrh riešenia uličný blok ohraničený ulicami Špitálska, Hollého, Heydukova a Mariánska ulica.

Musím úprimne priznať, že rozpracovanosť som s konzultantom nekonzultoval. Konzultant sa ma iba raz opýtal, či potrebujem problém konzultovať. Konzultoval som s vypisovateľom študijnej úlohy, čo bolo veľké šťastie. Patril som ku skupine rovesníkov, ktorí sledovali aktuálne dianie vo svetovej architektúre. Študijná úloha poukazovala na revitalizáciu uličného bloku a prvý krát poukázala na neperspektívnosť mestského parteru komplexu na Kamennom námestí. Hovorilo sa o strate mestského priestoru a o potrebe obnovenia mestskej mierky tradičnej zástavby a obnovení mestského priestoru a typológie urbanizmu. Začali sa hľadať nové výrazové formy pre polyfunkciu uličného bloku, ulice a námestia...

V rámci analýzy a prieskumu širších vzťahov som navrhol
v rámci obnovy uličnej čiary Špitálskej ulice nové námestie a obnovu polyfunkcie mestského priestoru. Už vtedy život ukázal, že 170 m dlhé priečelie hotela Kyjev s dvoma vstupmi do prevádzok obchodu a služieb / z toho jeden do nočného baru / a jednou nefunkčnou pasážou nebolo mestotvorným prvkom. Život mesta bol o 200 m ďalej, na námestí SNP pri vysokoškolskom V klube. Chodník medzi hotelom a parkoviskom na Špitálskej bol domovom vexlákov, šmelinárov, eštebákov , pasákov a luxusných šlapiek. Za rohom bolo čisto a všetko v poriadku, pred vchodom do hotela bol policajný dozor a hotelová služba. Dnes chodník ponúka omnoho viac obchodných prevádzok a služieb neželaných najnižších cenových skupín, chaotické nedisciplinované parkovanie, špinu a sem tam žobráka či bezdomovca. Udržateľná architektúra sa stala neudržateľnou.

V prvej polovici 80-tych rokov prišlo v hoteli Kyjev k požiaru. Požiar vznikol, ako sa potom vyšetrovaním zistilo, v exteriéri, na I. nadzemnom podlaží, elektrickým skratom líniového modrého neónového podsvietenia vo fealovom podhľade. Horeli priestory nad fealovým podhľadom, ktoré sa rozšírili i do I. nadzemného podlažia a v banketových priestoroch prišlo k materiálovým škodám.

K väčším škodám paradoxne prišlo pri samotnom požiarnom zásahu a pri jeho lokalizácii požiaru /bol strhnutý fealový podhľad, porozbíjané výkladové sklenené tabule, znehodnotené zasklievacie Al-lišty a poškodený kamenný travertínový obklad/. Ako mladý architekt som bol z rozhodnutia riaditeľa ústavu a autora objektu poverený navrhnúť v spolupráci so špecialistom požiarnej ochrany stavebné úpravy bezpečnosti požiarnej ochrany. Zistené nedostatky a navrhnuté opatrenia mali značný vplyv na architektonický detail a celkový výraz stavby. Rozsah a miera realizácie stavebných úprav boli korigované a redukované vedením Odštepného závodu ŠPÚO.

Obnovu a revitalizáciu Kamenného námestia ponúkla v roku 1987 štátna zákazka Štátneho projektového a typizačného ústavu - ŠPTU v Bratislave. V rámci architektonickej štúdie kolektív autorov F. Kalesný, B. Somora, Ľ. Mihálika a S. Mečiar na tému „ Rýchlodráha Bratislava stanica Prior“ – urbanisticko architektonické riešenie stanice, koriguje uličnú čiaru Dunajskej ulice, / obnažuje priečelie I. etapy /, obnovuje historickú uličnú čiaru Špitálskej ulice a Kamenného námestia , obostavuje II. a III. etapu Obchodno spoločenského centra. Do priestoru Kamenného námestia je navrhnutý novotvar výškového uličného bloku.

Po roku 1989 sa budova hotela Kyjev stala korisťou striedajúcich sa priekupníkov, špekulantov, a žiaľ, nie hoteliérov. Gamblerská herňa, ktorá nahradila konzumné strediská, roky ničila nielen hotelové interiéry, ale i ulicu - hodnotí stav Ing. arch. Ivan. Matušík. I keby sa hotel dostal do rúk hotelierov, nielen lôžková časť nespĺňa požadovaný nadštandard medzinárodných hotelových sietí v ktorých by si prial autor projektu, aby bol objekt zaradený a bol ekonomicky rentabilným. Hotel nemá garážovanie osobných automobilov pre hostí, ako i nie je možné v blízkosti odparkovať veľkokapacitné zájazdové autobusy.

Tento nežiadúci jav sa snaží riešiť platný Územný plán zóny Dunajská , ktorého spracovateľom je Ing. arch. O. Peržel z roku 2005. Po predchádzajúcich urbanistických štúdiách obnovuje v historických polohách uličné čiary Špitálskej ulice Kamenného námestia. Umiestňuje tu monofunkčné objekty veľkokapacitných garáží, ktoré asi ťažko nájdu investora.

V roku 2004 kupuje objekt hotela Kyjev slovenská SK Invest Bratislava a britská developerská skupina Lordship Holdings. Neskôr spoločnosť Lordship pre Česko a Slovensko. So skúsenosťami prevádzkovania a výstavby objektov v zahraničí sa spoločnosť prezentuje na magistráte ambicióznymi plánmi. No po štyroch rokoch prevádzkovania hotela pre mladých - hostela v roku 2011 jeho prevádzku z ekonomických dôvodov zatvára. Zahraniční návštevníci chválili hlavne jeho cenu a „duch Sovietskeho zväzu“. „Nechoďte sem s rodinou ani s frajerkou. Navštívte ho radšej sami alebo s kamarátmi počas „párty víkendu“, recenzuje na cestovateľskom Webe nemecký návštevník. Priestory parteru dáva majiteľ do prenájmu, podľa záujmu na drobné prevádzky obchodu a služieb. Drobné dočasné prevádzky, neberú ohľad na histórickú stopu vysokého štandardu oceneného architektonického diela, každý nájomník prináša svojský vklad a hlavne ožíva parter mesta na nežiadúcom štandarde úrovni trhoviska. Za takejto situácie autor Ing. arch. Ivan Matušík v roku 2012 pristupuje k modelovému riešeniu Kamenného námestia a aktivizuje pracovnú skupinu DOCOMOMO na Slovensku. Pre zdokumentovanie tohto autorského návrhu som bol oslovený na spracovanie perspektívneho pohľadu z nadhľadu. Zaujímavosťou okrem iného je skutočnosť, že to bola moja posledná rukou kreslená, tušom rysovaná autorská perspektíva.

Zaujímavosťou okrem iného je skutočnosť, že to bola moja posledná rukou kreslená, tušom rysovaná autorská perspektíva. S neúnavnou vytrvalosťou spoločnosť LORDSHIP pravidelne predkladá na magistrát variantné riešenia tohto bratislavského problému. Vystriedali sa už štyria primátori / A. Ďurkovský, M. Ftáčnik, I. Nesrovnal a M. Vallo/. V snahe maximálne komerčne zhodnotiť polohu pozemku v širšom centre mesta Bratislavy ani jedna z variant sa nepriblížia k predstavám, snaženiu a podnetom Verejného zasadnutia pracovnej skupiny DOCOMMO v marci roku 2012.

Dokonca v roku 2013 spoločnosť LORDSHIP predstavuje zhodnotenie územia v troch variantách architektonicko prevádzkovej štúdie architektonickým ateliérom Siebert + Talaš.

Prvá alternatíva ponecháva pôvodný komplex a intenzívne dostavuje a vypĺňa voľný priestor v tvare mestského bloku po uličnú čiaru pôvodného Kamenného námestia.

Druhý variant ráta s asanáciou komplexu okrem výškovej budovy hotela a vytvára nový mestský blok s vnútorným
komunikačným priestorom. Variant necháva priestor námestia otvorený až po uličnú čiaru Kolárskej ulice.

Tretí variant ráta s najväčšou zastavanosťou a podobne ako druhý variant vytvára uzavretý nový mestský blok. Z pôvodného komplexu ponecháva len výškovú budovu hotela. Je zaujímavé, že všetky tri návrhu ponechávajú najmenej hodnotnú časť komplexu a jej zachovanie je z priestorového, konštrukčného, prevádzkového hľadiska nerealizovateľné.

Návrh bol prezentovaný na verejnom prerokovaní a bol laickou verejnosťou ako i odbornou verejnosťou označený za kontroverzný a nedostatočne presvedčivý. Naďalej zostáva otázna intenzita zastavanosti, výškových hladín navrhovanej zástavby, urbanistickej mierky a celkovej konfigurácie bloku s verejnými priestormi, ktoré by mali byť obsahovo a formálne definované. V každom prípade všetky tri alternatívy preukazujú možnosti pre investora v maximálnej miere komerčné zhodnotenie.

Návrh úpravy Kamenného námestia participačný projekt „Živé námestie“; Bratislava 2018 územia v hraniciach historických stopách uličných čiar. No v každom prípade táto historická citácia pre širšie centrum aglomerácie hlavného mesta s 550 000 tisícami obyvateľov je nevyhovujúca.

Z územnoplánovacieho hľadiska je pre širšie centrum mesta bez korekcie profilov dopravných zásobovacích koridorov a ich uzlov, riešenia nosného dopravného systému MHD skôr príťažou, ako prínosom.

Začiatkom mája 2018 bol verejnosti prezentovaný participačný projekt „Živé námestie“. „Živé námestie” je spoločný projekt Aliancie Stará Tržnica (AST) a Inštitútu SGI / Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť - Slovak Governance Institute je slovenská nestranícka, mimovládna nezisková organizácia, ktorá sa zameriava na rôzne verejné politiky a alokáciu verejných zdrojov na Slovensku. /Organizácia bola založená v októbri 2001 a jej vznik podporil Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO. Jeho pracovníci sú členmi viacerých komisií na Ministerstve školstva Slovenskej republiky/. Spolupracujú na ňom aj architektonické štúdio 2021 a Laboratórium architektúry krajiny. Na projekte participovalo Hlavné mesto SR Bratislava. Konzultácie poskytli aj ďalší stakeholderi, odborníci, obyvatelia a návštevníci mesta. Na základe dlhoročných analýz a prieskumov jeho cieľom je na Námestí SNP a Kamennom námestí v Bratislave nenáročnými zmenami vytvoriť zjednotený verejný priestor. Projekt má ambíciu prispieť
k podkladom a prieskumom na spracovanie ďalších stupňov ÚPN hl. mesta Bratislavy. Autori majú podľa môjho názoru veľmi naivnú predstavu, že projekt „Živé námestie“ bude „využitý ako východiskový bod pre verejnú medzinárodnú architektonickú súťaž“.

Koncom júla 2018 som bol zástupcom spoločnosti SK Centre a.s., Bratislave oslovený o prijatie funkcie porotcu do“ Verejnej súťaže na ideový návrh riešenia fasád - revitalizácie súboru budov na Špitálskej a Rajskej ulice v Bratislave“. Predmetom súťaže bolo vypracovanie ideového návrhu riešenia stavebných objektov 01-04 (SO.01 Obchodné priestory, SO.02 Bytový dom - Tower A, SO.03 Administratíva A, SO.04 Administratíva B). Ponuku v porote som prijal. Medzi poskytnutými podkladmi bola projektová Dokumentácia pre územné rozhodnutie, vypracovaná architektonickou kanceláriou A1 ReSpect, a.s. Termín odovzdania súťažných návrhov bol 31. októbra 2018. Druh súťaže bola otvorená verejná neanonymná ideová súťaž. V súťažných podmienkach ako nezávislí členovia poroty boli: Ing. arch. Ingrid Konrad, Hlavná architektka hl. mesta SR Bratislavy; Ing. Anton Gábor, Miestny úrad Staré Mesto, Referát územného plánu, rozvoja a prípravy a koordinácie projektov; Ing. Juraj Suchánek, Inštitút urbánneho rozvoja; Ing. arch. Matej Siebert, PhD., SIEBERT + TALAŠ, spol. s r.o.; Ing. arch. Andrej Gürtler, ATYP PROJEKT spol. s r.o.; Martin Valihora, zástupca verejnosti; Mgr. Milan Zimnýkoval, zástupca verejnosti. Za vypisovateľa ako závislí členovia boli: Ing. arch. Branislav Kaliský, A1 ReSpect, a.s.; Jonathan Jackson, LORDSHIP a.s.; Ing. Rostislav Novák, LORDSHIP a.s. – s právom veta. Ako náhradník poroty bol Ing. arch. Mojmír Jankovič. Slovenská komora architektov v júni 2018 viedla so zástupcami spoločnosti SK Centre a.s., dcérskej spoločnosti Lordship, a.s., vlastníka bývalého hotela Kyjev a okolitých pozemkov, intenzívny a otvorený dialóg. SK Centre, a.s., požiadala SKA dňa 18. 6. 2018 o overenie súťažných podmienok. SKA po ich preštudovaní definovala výhrady a odporúčania k súťaži a následne iniciovala spoločné stretnutie s vyhlasovateľom a zástupcami mesta – kancelárie Hlavnej architektky a Mestského ústavu ochrany pamiatok, ktoré sa uskutočnilo 12. 7. 2018 na pôde komory. 25. septembra všetci členovia dostali od splnomocneného zástupcu Ing. arch. Ivana Matušíka, syna Ing. Ivana Matušíka mailovou i doporučenou poštou text o Porušovaní autorského práva v zmysle § 283 zákona č. 300/2005 Zb: „Trestného činu sa dopúšťa každý kto skutok pripravuje, vykonáva alebo sa na jeho realizácii podieľa. Ako splnomocnený zástupca si dovoľujem konštatovať, že autor dotknutého diela : Ing. arch. Ivan Matušík, nedal nikomu súhlas na akúkoľvek manipuláciu s dielom.“ Ešte v ten deň obratom zástupca vypisovateľa odpovedá listom Ing. Ivanovi Matušíkovi kde citujem: „Vezmite prosím na vedomie, že na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu Porušovania autorského práva je nevyhnutné, aby došlo zo strany páchateľa k neoprávnenému zásahu do zákonom chránených práv k dielu. Avšak v rámci Listu neuvádzate, akým spôsobom osoby podieľajúce sa na usporiadaní, realizácii alebo vyhodnotení Súťaže alebo osoby zúčastňujúce sa Súťaže neoprávnene zasahujú do zákonom chránených práv k dielu, ktorým je architektonické dielo Vášho otca Ing. arch. Ivana Matušíka. Vzhľadom na vyššie uvedené, nie sme si vedomí, že by akákoľvek osoba podieľajúca sa alebo zúčastňujúca sa na Súťaži svojím konaním napĺňala skutkovú podstatu trestného činu Porušovania autorského práva podľa § 283 Trestného zákona... V tejto súvislosti si dovoľujeme uviesť, že v rámci Súťaže nedochádza k žiadnej manipulácii s Dielom a Dielo zostáva nedotknuté. Navyše zo zákona č. 185/2015 Z.z. autorský zákon v platnom znení, ani iných súvisiacich predpisov nevyplýva, že by sa na usporiadanie, realizáciu alebo vyhodnotenie Súťaže vyžadoval súhlas autora Diela.“ 26. Septembra 2018 všetci členovia SKA boli listom č. 44/2018 upovedomení, že Slovenská komora architektov odporúča svojim členom zvážiť svoju účasť v uvedenej súťaži.

Dôvodom stanoviska je fakt, že súťažné podmienky nie sú v súlade so súťažným poriadkom SKA a neboli overené SKA. V prípade rozporov vyplývajúcich zo súťaže, SKA nebude preberať žiadnu zodpovednosť za vzniknutú situáciu. Slovenská komora architektov považuje zverejnenú ideovú súťaž za nevyužitú šancu na korektné a zodpovedné hľadanie riešenia zložitého urbanistického,
architektonického a spoločensky kontroverzného problému vrátane vysporiadania autorských práv. Slovenská komora architektov vydala k uvedenej súťaži vyhlásenie, v ktorom je podrobnejšie uvedený postup SKA pred vyhlásením súťaže a základné výhrady k súťažným podmienkam.

Ako dlhodobý člen súťažnej komisie Slovenskej komory architektov ako i po osobnej konzultácii s predsedom súťažnej komisie SKA som listom zo dňa 7. októbra 2018 adresovanému vypisovateľovi z funkcie porotcu odstúpil. Do tohto dátumu som sa snažil poctivo naštudovať súťažné podklady a dokonca za účasti vypisovateľa som mal možnosť sa oboznámiť s projektovou dokumentáciou pre Územné rozhodnutie vypracovanou architektonickým ateliérom A1 ReSpect a.s. Potvrdili sa moje obavy z výsledkov vyhodnotenia vypísanej súťaže. Oficiálne zverejnené návrhy víťazného a odmenených návrhov ani z ďaleka nedosiahli úroveň architektonického riešenia DÚR.

Pre túto lokalitu nevyhovuje žiadne riešenie Územného plánu zóny a tobôž ani žiadne zmeny a doplnky platného ÚPN zóny Dunajská ulica. Problém riešenia novej tváre Kamenného námestia presahuje riešenie širšieho celomestského centra Hl. Mesta Bratislavy. Dobieha nás
v tomto prípade na Slovensku udomácnené dlhoročné heslo developerov: „Urbanizmus je prežitok“. Nepoučili sme sa z histórie súťaže na Kamenné námestie roku 1960. Táto realita sa stáva skutočnosťou v lokalite ohraničenej ulicami Páríčkova, Svätoplukova- Košická, Pribinova a Dostojevského rad – ulica Vuka Karadžiča. Tu nachádzajúce sa pozemky vo vlastníctve developerov sú maximálne prevádzkovo, kapacitne a hlavne komerčne zhodnocované bez zohľadňovania súčasných a už nehovoriac výhľadových potrieb mesta. Moderná autobusová stanica bude ako jediná v európskom hlavnom meste bez priameho napojenia na mestskú koľajovú dopravu / už teraz, keď developer sám pociťuje po dobudovaní jej nevyťaženosť a v lokalite dopravný kolaps, je ochotný investovať do MHD v polohe pre mesto neprijateľnej - pred novostavbou SND /. Dlhoročne budovaný dopravný koridor mestského okruhu je bezohľadne zastavaný nerešpektovaním jeho profilu výškovou dominantou priemernej kvality, bez perspektívy výhľadovej revízie križovatky Dunajská – Mlynské Nivy.

Preto vyslovujem svoj osobný názor a pýtam sa. Je potrebné v prípade Kamenného námestia vychádzať z historických citácií zastavovacích podmienok? Určite vlastník pozemku komerčne maximálne zhodnotí lokalitu vo svoj prospech s minimálnym prínosom výhľadového riešenia mestského priestoru a širších urbanistických vzťahov. To už v patričnej miere bolo už zdokumentované. Riešenie súčasného stavu v zmysle projektu „Živé námestie“ je iba dočasné, rieši jestvujúci žalostný stav. Je však výhľadovo neperspektívne. No veľkým prínosom sú v tomto projekte vypracované podklady a prieskumy. Vôbec nie som presvedčený o potrebe zachovania II. etapy / hotel Kyjev / a III. etapy / spojovacia budova obchodného domu/. Ich rekonštrukcia nadstavbou je nereálna a zachovanie jestvujúceho nosného konštrukčného nosného modulu je z prevádzkového a ekonomického hľadiska finančne záhubná. Nová stavebno technická štruktúra s patričným zázemím v podzemnom urbanizme na Rajskej ulici by mohla svojou juhozápadnou fasádou tvoriť kvalitný architektonický, relaxačný, hmotový, prevádzkový pandant nového zhromažďovacieho centrálneho námestia. Viem si tam predstaviť hotel čo možno najvyššej kategórie, ktorý by bol prínosom pre mestský parter a i jeho posledné podlažia by svojim originálnym hmotovým skulpturálnym ukončením mohli byť novou dominantou širšieho mestského centra. Nie je žiadúce, aby historické územie širšieho centra hlavného mesta SR, ako je súčasným zvykom bolo zhodnocované a nadmieru zaťažované na maximum. Možno niekedy menej je viac! Súhlasím s vrstvením kvalitnej architektúry a zachovaním I. etapy OD PRIOR, pri prehodnotení súčasného spôsobu polohy jeho zásobovania nadstavby a hlavne oživenie parteru retailovými prevádzkami do strany Dunajskej a Špitálskej ulice. Vytvoril by sa tým priestor pre revitalzáciu v súčastnosti rozbitého uličného bloku Cintorínska, Rajská a Dunajská ulica.

Prehlásenie nového primátora v médiách, že na riešenie revitalizácie Kamenného námestia bude do konca roku 2019 vypísaná medzinárodná architektonická súťaž pokladám za predčasné. Vie vôbec magistrát okrem developerov a majiteľov pozemkov čo na Kamennom námestí vôbec i výhľadovo mesto nevyhnutne potrebuje? Túto skutočnosť komplikuje v tomto území v roku 2019 i vstup nového silného developera, nového majiteľa obchodného domu. Vítam založenie začiatkom tohto roku Metropolitného inštitútu Hlavného Mesta Bratislavy. Prajem mu veľa úspechov. Rád by som bol, keby sme si všetci uvedomili, že Kamenné námestie nie je problémom Mestskej časti Staré Mesto, ani Hlavného Mesta SR a ani Veľkého územného celku ...

Záverom pripájam ešte stať z Projektu 2/2019 na tému "Sedem rokov po verejnom zasadnutí DOCOMOMO na SAS - 62 rokov od prvej vyzvanej súťaže".

Oblasť bratislavského Kamenného námestia patrí v dobrom i zlom medzi večné témy Projektu. Nie je to prekvapujúce – ide o mimoriadne frekventovaný a významný priestor v centre mesta, na ktorý je už viac ako storočie upretá pozornosť architektov, mestských plánovačov, odborných aj stavovských inštitúcií. Územie je denne využívané a zdieľané stovkami ľudí.

Na záberoch z rôznych období 20. aj 21. storočia vidíme zakaždým „mravenisko“ – ľudské hemženie v ustavičnom pohybe a rôzne druhy dopravy, pričom električková doprava je tu prítomná už od konca 19. storočia (trať Špitálska, 1897).

Kamenným námestím a jeho okolím sa zaoberali naši redakční predchodcovia už od 50. rokov, keď Projekt vychádzal len ako tenký spravodaj štátnych projektových ústavov. V Projekte č. 3/1958 nájdeme podrobný materiál k výsledkom užšej súťaže 7 vyzvaných kolektívov, vypísanej 11. 3. 1957, ktorej účelom bolo „získať hodnotný podklad pre riešenie úvodného projektu oblasti Kamenného námestia, ktorá je jednou z najexponovanejších oblastí mesta“ (1957 sic!).

Ďalej v texte sa dozvedáme, že žiaden z predložených návrhov „nepriniesol riešenie, ktoré by bolo možné v plnom rozsahu uplatňovať pri vypracovaní úvodného projektu“, preto 1. cena nebola udelená. Zvýšenú 2. cenu získal J. Lacko a kolektív (arch. Grantnerová, Slameň, Talaš, Krempaský, Jirásek); 3. ceny získali kolektívy Š. Svetka a J. Stellera.

Z neskoršej spisby o Kamennom námestí – ako uvádza aj Andrej Gürtler vo svojom príspevku na nasledujúcich stranách – sa dozvedáme podrobné informácie o veľkej súťaži, ktorá prebehla v 60. rokoch, ako aj o následnej realizácii víťazného návrhu architekta Ivana Matušíka a o ďalších peripetiách lokality Kamenného námestia až po súčasnosť.

Ale až vďaka štúdiu archívneho materiálu k „proto-súťaži“ z 50. rokov nám „docvakne“, koľko otázok, ktoré sa nedoriešili vtedy, nám tu stále straší. Tieto relikty sú aj po šiestich dekádach aktuálne a životne dôležité pre ďalšie fungovanie mesta.

V komentári, ktorý k súťaži v roku 1958 napísal skúsený architekt a svetobežník Vladimír Karfík, čítame – z dnešného pohľadu až vizionársku – kritiku súťažiacich, ktorí podcenili či dokonca vôbec neriešili dopravu v oblasti pri Manderláku. Karfík píše:

„Kľúčovou otázkou pri riešení problémov daných v súťaži je priestor dolného konca Stalinovho námestia (dnes nám. SNP, pozn. red.). Tento priestor zahrňuje veľmi dôležitú križovatku štyroch hlavných komunikácií: Stalinovho (SNP) námestia, ulice Čs. armády (dnes Špitálska), Štúrovej a Dunajskej... Pre stanovenie pôdorysnej veľkosti tohto priestoru podľa mojej mienky musí byť dokonalé a na dlhú budúcnosť vyhovujúce dopravné riešenie komunikačného uzla. Je škoda, že súčasne nebolo požadované technicky-dopravné riešenie s prepočtami priepustnosti v niekoľkých alternatívach – pri svetlom riadenom spôsobe, pri karuselovom spôsobe s jedným alebo dvoma jadrami – na podklade výhľadovej kapacity daných komunikácií... Rondel, ktorý tu vznikne, mal by mať napríklad vnútorný priemer 60 – 70 m...“
Karfík spomína rondel či karusel, v tom čase najmä kvôli predpokladanému nárastu automobilovej dopravy, ktorý on sám zažil v USA už v predvojnovom období. Správne predpovedal zahustenie dopravy v centre Bratislavy v druhej polovici 20. storočia, keď tadiaľ jazdilo nielen veľa áut, ale budovali sa aj ťahy MHD cez námestie SNP, Obchodnú atď.

No ak sa v týchto dňoch (po koľký krát už?) hovorí o potrebe obnovenia niekdajšej zastávky električiek v dolnej časti námestia SNP pri Tvarožkovej sporiteľni, vraciame sa opäť do Karfíkovho východiskového bodu. Nepotrebujeme sa vracať do minulosti, ale môžeme sa z nej poučiť – a neopakovať chyby.

Ing. arch. Gürtler Andrej

(Článok bol publikovaný v časopise Projekt 2/2019)

Titulný obrázok: Register modernej architektúry https://www.register-architektury.sk/