Niektoré praktiky, s ktorými som sa stretol pri architektonických súťažiach - osobná skúsenosť

V mojom diskusnom príspevku by som rád poukázal na niektoré praktiky, ktoré by podľa môjho názoru v stavovskej organizácii ako je Komora slovenských architektov nemali mať priestor.

Architektonické verejné anonymné súťaže. Dnes sa na valnom zhromaždení predstavuje dlho očakávaný materiál Manuál architektonických súťaží. Mal som tú česť pôsobiť v súťažnej komisii, keď sa tento materiál začal pripravovať.

No napriek tejto skutočnosti musím poukázať na nasledovné skutočnosti. Budem sa venovať dvom súťažiam, ktoré boli vypísané a vyhodnotené za posledných 9 mesiacov. Jedná sa o súťaže: Bytový súbor pre seniorov a denný stacionár Parková a Rekonštrukcia hotela Ďumbier v Brezne. V obidvoch prípadoch bola porušená anonymita. Súťažiaci v súťažných podmienkach dostali grafický podklad - vzor panelov súťažných elaborátov. Overovateľ súťažných návrhov posudzoval zrejme iba podmienky verejného obstarávania a nie tento záväzný podklad. V obidvoch spomenutých súťažiach boli posudzované návrhy ktoré nerešpektovali názov súťaže čo sa týka obsahu, typu písma, umiestnenia, veľkosti, farby alebo vôbec - panely neobsahovali ani názov a predpísaný štvorec 40x40 mm. Dokonca štvorec 40x40 mm pre označenie poradového čísla prijatého návrhu bol nerešpektovaný a bol nahradený poradovým číslom panelu autorom toho-ktorého návrhu.

Ďalej sa budem venovať iba k posledne menovanej a vyhodnotenej súťaži, hotelu v Brezne. Podľa hodnoty zákazky súťaž bola vypísaná ako podlimitná. Rád by som vedel a spoznal osobu, ktorá túto skutočnosť overila za SKA. Podľa rozsahu lokalitného programu a v rámci rekonštrukcie hotela finančná čiastka 2 mil. EUR bez DPH nestačí obrazne povedané ani na výmenu žiaroviek a záchodových mís v lôžkovej časti. Ťažiskom riešenia požadovaného návrhu mal byť vonkajší výzor a hmotovo materiélové riešenie. Prvoradá funkcia, typológia a hlavne náročná prevádzka hotela boli pre vypisovateľa i porotu druhoradé. Ale prečo to vôbec spomínam. Poďme po poriadku. Geodetické a mapové podklady boli neprofesionálne. Na zameraní skutkového stavu objektu hotela v pasportizácii miestnosti absentovala funkcia a názov zameraných miestností. V geodetických podkladoch na snímke z katastrálnej mapy chýbala novostavba na susednom pozemku vo vnútrobloku vzdialená od pozemku hotela 1 meter, zdokumentovaná na fotografiách súťažných podmienok. Tak sa stalo, že predkladané návrhy ktoré mali zatieňovať susedný pozemok navrhovanou zástavbou boli negatívne hodnotené i napriek tomu, že už nemali čo a ani ako susedné pozemky zatieňovať. Neprofesionálny prístup k riešeniu statickej dopravy hotelových hostí mimo hotelový komplex vedie  už v počiatku k záhube. Ako odstrašujúci príklad uvádzam skutočnosť z praxe – interhotel Kyjev v Bratislave je po roku 1989 nefunkčný a od roku 2011 neprevádzkovaný. Jednou z príčin je i parkovisko mimo objekt a pozemok hotela. V súťažných podkladoch skutkového zamerania bol predmet podlimitného riešenia v pôdorysoch jasne vymedzený. Jednalo sa iba o vstup do hotela,  lôžkovú časť, návrh wellness a kaviareň. Spoločenskú, kongresovú a stravovaciu časť bolo doporučené zachovať. Všetky ocenené návrhy nerešpektovali súťažné podmienky a ako i porota pochopili problematiku ako celok, bez vymedzenia riešeného pôdorysného riešenia. Všetky ocenené návrhy však zabudli na jednu podstatnú skutočnosť, že hotel ak nemá samostatnú práčovňu musí expedovať i špinavé stolové a hlavne lôžkové prádlo. Vo všetkých ocenených návrhov to budú musieť realizovať pravdepodobne cez hotelovú recepciu alebo priestory centrálnej kuchyne. Hotel Ďumbier v Brezne pozostáva z dvoch budov. Nárožná budova je mestská polyfunkčná časť mestskej Reduty postavená v roku 1910 v maďarskom secesnom slohu od autorov z Budapešte. Druhú časť tvorí budova mestskej prieluky pôvodného mestského domu, z ktorého zostali iba znehodnotené kamenné pivnice a stredový klenbový priechod do dvora. Znehodnotenie nastalo nadstavbou lôžkovej 5 podlažnej časti hotela z oceľovej nosnej konštrukcie. Toto torzo pôvodného objektu je klasifikované ako národná kultúrna pamiatka a tak sa stavala  k tomu i porota na čele s riaditeľkou Krajského pamiatkového úradu. Toto torzo je v skutočnosti výsmechom Národnej kultúrnej pamiatky. Kto neverí, nech tam beží.... Prístavby na pozemku NKP vo dvorovej časti bolo v súťažných podmienkach možné odstrániť. No platilo to iba pre návrhy umiestnené na prvých troch miestach. Pre návrhy iba odmenené , ktoré pristúpili k tomu istému riešeniu to bolo neprípustné. Prečo? A ešte ďalšia maličkosť. Snažím sa sledovať vypísané verejné architektonické anonymné súťaže. S potešením konštatujem že pri zadaniach sa rešpektujú a oslovujú pôvodní autori a rešpektuje sa autorský zákon. No v prípade hotela v Brezne sa opäť tradične na autora zabudlo, napriek tomu, že bol napísaný na pôvodnej projektovej dokumentácii , ktorá bola súčasťou súťažných podkladov. Nadstavbu a rekonštrukciu hotela v roku 1986 projektoval Projektový ústav obchodu a cestovného ruchu, stredisko v Ružomberku. Autor je stále žijúci kolega, autorizovaný architekt, Ing. arch. Marian Goč.

Ďakujem za pozornosť.

Gürtler Andrej
Bratislava 19. jún 2021