Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

JANOŠÍK OKNA-DVEŘE

Valašské Příkazy 55 55
Valašské Příkazy

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

SCHÜCO International KG, o. z. Slovensko

Okná, dvere a fasády

Tomášikova 17
Bratislava

REYNAERS ALUMINIUM s.r.o.

Office: TWINCITY C HubHub, Mlynské Nivy 16
Bratislava

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o.

Prinášame Vám svetlo

Galvaniho 7 7/A
Bratislava

VELUX

Tepelnoizolačné parametre vyhovujú...

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o. (výrobca)
VELUX SLOVENSKO spol. s r.o. (distribútor)

MINIMAL / MAXIMAL – kovanie v minimalistickom dizajne

Material & Technology s.r.o. – M&T (výrobca)
Material & Technology s.r.o. – M&T (distribútor)

ISOVER STOPVAP 90

Parozábrana pre difúzne uzatvorené konštrukcie...

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (výrobca)
Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (distribútor)

POSUVNÉ DVERE HI-FINITY

Ultra tenký design posuvných dverí HI-FINITY...

Reynaers systems spol. s r.o. (výrobca)
Reynaers systems spol. s r.o. (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

Povrchové temperovanie betónového jadra

Princíp temperovania betónového jadra spočíva...

REHAU s.r.o. (výrobca)
REHAU s.r.o. (distribútor)

Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
22. november 2021
1
730

Kam sa podel genius loci na Hlavnom námestí v Bratislave?

Pohľad Andreja Gürtlera na rekonštrukciu bývalej Uhorskej eskontnej a zmenárenskej banky na Hlavnom námestí v Bratislave.
Kam sa podel genius loci na Hlavnom námestí v Bratislave?

Po požiari, krátko po 16. hodine, v stredu 18. novembra v roku 2018 prišlo k devastačnému poškodeniu uličného traktu a hlavne reprezentačného dvojpodlažného parteru a zadymeniu celého objektu Národnej kultúrnej pamiatky, bývalej Uhorskej eskontnej a zmenárenskej banky na Hlavnom námestí v Bratislave. Likvidáciu požiaru a zásah požiarnikov do veľkej miery zťažovalo zaľudnené námestie a zablokované príjazdové cesty pre požiarne vozidlá hasičského záchranárskeho zboru mesta Bratislavy.

V uplynulom mesiaci sa v odborných médiach o architektúre, časopis ASB č. 226 a na webových stránkach ARCHINFO, objavila reportáž o rekonštrukcii objektu Národnej kultúrnej pamiatky, bývalej Uhorskej eskontnej a zmenárenskej banky na Hlavnom námestí v Bratislave. Objekt je proklamovaný ako dokončená stavba dokumentovaná nielen fotografickou ale i výkresovou dokumentáciou. Pre verejnosť je objekt prístupný za veľmi krátky čas, temer za 30 mesiacov. Operatívnosť investora, odvedená práca projektantov, generálneho dodávateľa stavebných prác ako reštaurované umelecké a výtvarné práce sú na vysokej úrovni zodpovedajúcej súčasnému nadštandardu. Až na jeden, veľmi podstatný moment. Najikonickejší objekt po Starej radnici na Hlavnom námestí je príjímaný verejnosťou rozporuplne, rozpačito, ľahostajne, vyvolávajúci až vášnivé diskusie. Obľúbenej stavbe Bratislavčanov pri ktorej sa zastavil skoro každý domáci i zahraničný turista , nechýba ani história , ba ani sláva. Je to strata šarmu a hlavne mohutný dialóg s obyčajným pasantom, absencia pečate príjemných pocitov, energie a pohody. Nevadila ani skutočnosť, že sa jedná o najmladšiu stavbu v tomto mestskom priestore, má však „iba“ 110 rokov. V čase vzniku sa neprispôsobovala žiadnemu objektu v mierke, výraze, farebnosti, tvarosloví, nebrala ohľad na nikoho. Reprezentovala majiteľa, dobu, životný štýl a všetko to najkvalitnejšie, čo obdobie pred Veľkou vojnou mohlo prostredníctvom secesie mestskému priestoru doniesť. Svojím novátorstvom prispela k dialógu a vrstveníu historických a kultúrnych hodnôt, mestského priestoru námestia, tak ako mladý les prerastie starý a vnuk prerastie starého otca.

VIANOCE 2018;
VIANOCE 2018; FOTO TASR - VLADIMÍR BENKO

Ak by mi jestvujúci stav bol ľahostajný, určite by som nepísal tieto riadky. Úprimne povedané, nie som stotožnený zo súčasným stavom. Vyvoláva u mňa skôr pobúrenie ako ľahostajnosť. Pol roka po otvorení pre verejnosť pôsobí objekt ako „trvalé provizórium“. Na počudovanie celý projekt, ako to už zvyčajne býva s financiami problém nemal. Ako architekt skôr vidím problém v nedostatočnej „chémii“ spolupráce zúčastnených strán. Dva rozdielne architektonické autorské kolektívy, nie vždy korektne spolu uvádzané, uvádzaný investor v likvidácii k 1.1.2021... A hlavne nekompromisný inkvizičný diktát predstaviteľov pamiatkarskych autorít štátnej správy - v tomto prípade sú v anonymite. Jednoznačne musím konštatovať, že realizačne perfektne zvládnutá stavba stratila „ genius loci“.

Ale poďme pekne po poriadku. Prečo?

DOBOVÁ POH	ĽADNICA Z KONCA 19. STOROČIA
DOBOVÁ POH ĽADNICA Z KONCA 19. STOROČIA

V roku 1885 zakladá Theodor Edl na svojom objekte súkromný peňažný ústav – AZ ADRIAI BISTOSItÓ TARTASZÁG - ADRIATICKÁ POISŤOVACIA SPOLOČNOSŤ – nápis na rizalite centrálneho vstupu do dvora. Súbežne je v priestoroch parteru predajňa odevného a metrového textilu s texilnou galantériou známou v meste pod názvom „ U bielej holubice“. Námestie nemá parkovú úpravu, Vpravo na rohu mobilná zeleň CAFÉ MEIER. Zámer postaviť novostavbu nového peňažného ústavu spoločnosti THEODOR EDL pochádza zrejme z obdobia hlboko pred rokom 1898, kedy sa Uhorská eskomptná a zmenárenská banka stala majetkom pôvodného objektu..

RISOTO.SHOP – AUTORSKÁ GRAFIKA ONDREJ VAŽAN
RISOTO.SHOP – AUTORSKÁ GRAFIKA ONDREJ VAŽAN

Návrh na novostavbu vypracoval budapeštiansky architekt Aladár Körösi ako moderný bankový palác v slohu nastupujúcej imperiálnej Rakúsko – Uhorskej secesie, pre spoločnosť THEODOR EDL & COMP. Súdobá „nostalgická““ autorská grafika z roku 2019 Ondreja Važana, pôsobí veľmi presvedčivo, ba až ako verná kópia pôvodnej autorskej dokumentácie, je optimálne čitateľné funkčné, materiálové, tvaroslovné a farebné riešenie hlavného priečelia. Dvojpodlažný, štvorosový parter prislúcha funkcii peňažného ústavu – na úrovni 1. NP hala likvidatúry (so zariadením kaviarne interiéru po roku 1996, bez pôvodného parapetu okenných otvorov kaviarne) a 2. NP administratíva banky. Materiálové riešenie vyjadruje bohatstvo a moc peňazí v použití reprezentačného a i na túto dobu drahého obkladu zo zeleného granitu a mosadzných – tombakových detailov na kotevných skrutkách, osvetlovacích plynových lucerien, dvojice vlajkosláv na štukovej omietka 3. NP. Vstupy do banky a i do  nadzemných podlaží sú združené v asymetrickej polohe, tvarovo i materiálovo jednotné – mosadz, meď. Je vidno rozdiel vo výplní otvorov obvodového plášťa parteru a nadzemných obytných podlaží. Leštený zelený granit je remeselne opracovaný pemrlovaním – štokovaním vo zvislých pilieroch dvojicou prerušovaného pásu a vo výraznom horizontálnom deliacom páse sú tri bordúry neprerušovaného pemrlovaného pásu v tvare horizontálnych obdĺžnikov. Stredný obdĺžnik, cez dve osové polia, je nositeľom identifikačného reklamného nápisu novostavby. Súčasťou pemrlovaného nápisu je vpravo dolu logo bielej holubice, pravdepodobne plastické a materiálovo cielene odlíšené. Odkaz na predchádzajúce staré pomenovanie pôvodného objektu. Materiálové riešenie strešnej krytiny je farebne zelený oxidovaný medený plech. Zrealizované priečelie do Hlavého námestia veľkosťou stavebného objemu, tvarovým, ornamentálnym, farebným, materiálovým a výtvarným riešením je nielen vyjadrením funkcie bohatstva a moci peňažného ústavu ale je i festivalom majstrovstva bravúrne zvládnutého každého stavebného remeselného detailu nastupujúceho ctižiadostivého slohu secesie. V každom prípade je tento objekt zaradený na najvyššiu priečku stavieb reprezentujúcich umelecký sloh secesie v našom meste.

V roku 1883 bol postavený na Hlavnom námestí novobarokový palác Jakuba Palugaya. Hlavné námestie je už s parkovou úpravou.

DOBOVÁ POHĽADNICA Z ROKU 1911
DOBOVÁ POHĽADNICA Z ROKU 1911

Na priečelí nie je viditeľný kontrast medzi dvojpodlažným parterom a bytovými podlažiami. Okenné otvory banky na 1.NP sú biele so zníženým parapetom. Nad 1. NP je čitateľné identifikačné označenie funkcie parteru v troch jazykoch.

DOBOVÁ POHĽADNICA Z ROKU 1911
DOBOVÁ POHĽADNICA Z ROKU 1911

Nad 1. NP je čitateľné identifikačné označenie funkcie parteru v troch jazykoch na svetlom podklade so šachovnicovou, čierno-bielou bordúrou.

DOBOVÁ FOTOGRAFIA Z ROKU 1920
DOBOVÁ FOTOGRAFIA Z ROKU 1920

V detaile je čitateľných niekoľko argumentačných skutočností. Parter so žulovým obkladom je jasne svetlejší ako obytné podlažia. Identifikačné trojjazyčné nápisy peňažného úradu sú jednoznačne vo svetlejšom poli so šachovnicovou bordúrou. Výplne otvorov parteru sú bielej farby. Výklady haly likvidatúry s centrálnym vstupom majú znížený parapet a vôbec proporčne nepôsobia ako „provizórium“ z roku 2021. Každý verejný priestor a hlavne budova má nárok na zmenu, ktorá prináša nové možnosti. V našom prípade parter v roku 1950 zmenil funkciu z bankovej haly na obchodný priestor. A ten sa do 18.11.2018 dňa nezmenil. Alebo ho pamiatkari chcú nasilu zmeniť? To nie je historický nános, ale návrat do doby kamennej. Je nemysliteľné aby sme stavebné substancie alebo detaily ktoré majú technickú a výtvarnú hodnotu kvalitnejšiu ako ich vyšší, starší celok odstraňovali a hrali sa  na čističov.

DOBOVÁ POHĽADNICA
DOBOVÁ POHĽADNICA

V roku 1940 sa Eskontná a hospodárska banka sfúzovala s Tatra bankou, ktorá si na Hlavnom námestí otvorila svoju pobočku. Tatra banka po spojení so Slovenskou bankou zanikla zoštátnením v roku 1950. Nie je čitateľný kontrast medzi parterom a omietkou nadzemných podlaží. V parteri čitateľný nápis TATRA BANKA na bledom podklade s tmavou bordúrou. Presklenie výkladov na 1. NP má vysoký parapet. Po roku 1950, pri zmene funkcie parteru z banky na obchod prešiel zákonitou adaptáciou. V priestoroch parteru sídlila reprezentačná predajňa národného podniku Ústredia ľudovej umeleckej výroby. Nadpis SLOVAKIA osvetloval vtedajšie legendárne Bratislavské korzo modrou líniovou neónovou svetelnou reklamou. V tomto období bol do predajne zriadený vstup z boku vedľa vstupu so zádverím do nadzemných podlaží. S novým vstupom do predajne boli vymenené v tvarovej a materiálovej kópii i výklady a okná na 2.NP – kovová konštrukcia v kombinácii meď, mosadz a tombak – výroba, dodávka a montáž ZUKOV (závody umeleckej kovovýroby) PRAHA. Horizontálny pás parteru bol materiálovo zmenený na tmavozelenú bordúru z lešteného mramoru a výplň bola obnovená z lešteného béžového travertínu zvislej textúry. V roku 1970 v prvom ročníku štúdia na SVŠT sme mali klasifikovaný zápočet z predmetu geológia. Zápočet bol podmienený pomenovaním vzoriek kameňa používaného v stavebníctve. Bolo to niekoľko desiatok vzoriek, pri ktorých sme museli vedieť názov vzorky, ako minerál vznikol, mineralogické zloženie, lokalitu a vhodnosť použitia. Nakoľko som tvrdohlavo tvrdil, že obklad parteru na námestí 4.apríla č.5 nie je vyvretá hornina, čiže granit, zápočtom som prešiel až na opravný termín. Ten obklad som si zapamätal na večné veky. Bola to dekoratívna zemito sfarbená baltická žula s výraznou rustikálnou štruktúrou. Ten obklad tam vydržal až do Vianoc 2018 ! V polovici 70-tych rokov sa začalo s masívnou rekonštrukciou historického jadra pod názvom „Korunovačná cesta“. Začalo sa inžinierskymi sieťami budovaním tunelového kolektora v trase Michalská brána - Sedlárska - Rybná brána - Hviezdoslavovo námestie. Po sprevádzkovaní kolektora sa postupne robili rekonštrukcie všetkých inžinierskych sietí a prípojky historických objektov. Potom prišla na rad dlažba a verejné osvetlenie. Týmto počinom sa z historického jadra vylúčilo vykurovanie objektov na tuhé palivo a náväzne odľahčilo dopravné zaťaženie historického centra (zásobovanie tuhým palivom radikálne znížil odvoz komunálneho odpadu popola). To malo pokračovanie  postupnou rekonštrukciou jednotlivých objektov, v ktorých sa uvoľnil priestor v  pivničných skladových priestoroch a prešlo sa na čisté plynové kúrenie a prípravu TÚV. Tak v tomto období, v 80-tych rokoch 20. storočia prišlo aj k ďalšej rekonštrukcii a úprave priestorov. Po roku 1989 sa vlastníkom budovy stala spoločnosť Koospol, ktorá niekdajšie priestory bankovej haly prenajala. V jej priestoroch bola otvorená kaviareň Roland, ktorá sa čoskoro stala veľmi obľúbenou. Pôvodná banková hala na 1NP bola prevádzkovo rozčlenená na odbytovú časť v uličnom trakte a dvojúrovňovým zázemím reštaurácie (kuchyňa + strojovne vzduchotechniky) vo dvorovom trakte. Trezorový priestor v 1.PP bol adaptovaný pre samostatný salónik a WC návštevníkov. V roku 1996 bola budova vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. V tom istom roku musela kaviareň priestory opustiť a budova zostala zavretá a opustená. Vtedajší vlastník sa nakoniec rozhodol budovu predať. O jej kúpu prejavilo záujem aj mesto, ale z dôvodu vysokej predajnej sumy k dohode neprišlo. Novým vlastníkom sa stala poisťovňa KOOPERATIVA, ktorá budovu kompletne a citlivo zrekonštruovala.  

FOTO FB/ REST.SK

Hlavné priečelie objektu z roku 1986 si po rekonštrukcii v 1999 až po požiar na Vianoce 2018 zachovala nezmenený funkčný, farebný a materiálový výraz. Celkový architektonický výraz napriek dominancii je atraktívny, reprezentačný, vyvážený, vyzretý, majstrovsky zhodnocujúci všetky historické “nánosy“.

FOTO FB/ REST.SK

Zariadenie kaviarne z roku 1986? Farba nie je gýč! Zaujímavá citácia prvku slnka z nadpraží výkladov v zelenej intarzii na podlahe vľavo. Atmosféru kaviarne podčiarkuje inštalované klavírne krídlo vpravo....

Rekonštrokcia z roku 2007?
Rekonštrokcia z roku 2007?FOTO FB/ REST.SK

Do priestorov na prízemí, sa vrátila na sklonku roku 1999 kaviareň Roland. Novou atrakciou bola aj kópia šachového automatu známeho prešporského rodáka J. W. Kempelena, ktorú vytvoril výtvarník Karol Kačmár. Dominantou kaviarne sa stala aj bronzová plastika Pegasa od sochára Tibora Bártfaya. Postupom času sa interiér znehodnocoval, na škodu veci, drobnými interiérovými artefaktmi a pripomínal blší trh. Pred referendom o vstupe do Európskej únie predsedovia vládnych a opozičných strán si v rámci propagácie tejto udalosti vyšli spoločne na prechádzku do mesta a práve v kaviarni Roland si dali spolu kávu, zákusok a zmrzlinu. V roku 2006 bola medzi hosťami kaviarne aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. V roku 2007 sa po obnove interiéru kaviareň otvárala s bohatým personálnym obsadením za účasti prezidenta republiky, primátorov Bratislavy. Viedne a generálneho riaditeľa poisťovne Kooperatíva.

Dovolím si pár dokumentačných obrázkov na porovnanie s komentárom:

Vľavo: Stav pred Vianocami 2018, vpravo: Stav 2021
Vľavo: Stav pred Vianocami 2018, vpravo: Stav 2021FOTO COMO.FULGUR 75 / AUTOR TEXTU

Na novom vstupe sú bravúrne zvládnutie detaily kamerového systému, tablo domového vrátnika, informačný systém a čistiaca zóna. Nadpražie vstupu do kaviarne je mimo proporcií - hrúbka lúčov i veľkosť vnútornej elipsy. Mreža pôvodného vstupu je z mosadze s prirodzenou patinou. Mreža nového vstupu je síce z mosadze, ale pozlátená lístkovým 24 karátovým zlatom. Mreža javí ani nie po ročnej prevádzke stratu zlata. Drahý materiál použitý na nevhodnom mieste. Neodvážim sa navrhovať riešenie pri reklamácii.

Vľavo: Stav pred Vianocami 2018, vpravo: Stav 2021
Vľavo: Stav pred Vianocami 2018, vpravo: Stav 2021FOTO COMO.FULGUR 75 / AUTOR TEXTU

Pôvodný stav citlivým spôsobom narába s farbami i s rešpektovaním historických „nánosov“ kamenného viacfarebného kamenného obkladu. Zelená kamenná bordúra nepôsobí agresívne. Svetlé kamenné plochy kamenného obkladu počítajú i s identifikačným označením funkcií v objekte i s jeho umelým osvetlením. Toto nový stav popiera, dáva stavbe konfekčný výraz. Technické a remeselné detaily sú však profesionálne zvládnuté s vysokou profesionalitou.

VIZUALIZÁCIA ČECHVALA ARCHITECTS 2019
VIZUALIZÁCIA ČECHVALA ARCHITECTS 2019

Priestorovo i funkčne priestorovo nadsadené prezentovanie hlavného nádvoria objektu. Násilné rozšírenie odbytovej plochy gastroprevádzky zlým smerom a jej kríženie prevádzky s hospodárskym zázemím objektu (zásobovanie, odvoz komunálneho odpadu, parkovanie bicyklov cez susedný dvor z Panskej ulice,...). Osadenie dvoch solitérov vzrastlej zelene v tomto prostredí nielen komplikuje i tak otáznu prevádzku ale  je každopádne provizórium.

FOTO vľavo: MAREK KOVÁČIK JÚN-JÚL 2021, vpravo: AUTOR TEXTU, OKT. 2021

Reálny pohľad do hlavného nádvoria. Použite kontrastnej farbičky na zámočníckych stavebných prvkoch je potešujúce, pôsobí optimisticky a veselo. Na škodu veci, že v interiéri dostala akákoľvek farba predikát STOP. Bola vôbec potrebná prístavba kuchyne, presklená pevným monumentálnym veľkoplošným pevným presklením? Novotvar zaberá temer 40% plochy pôvodného nádvoria, veľkým podielom zväčšuje objem stavby a nadôvažok umožňuje zákazníkovi vstup z námestia do nádvoria iba cez zázemie kuchyne – pozri pôdorys. Novotvarom i ďalším nánosom je nevhodná poloha objemného potrubia vzduchotechniky, hoc z nerezového materiálu, pre odvod kuchynských spalín. Podľa publikovaných pôdorysov 22. októbra 2021 je možné i alternatívne trasovanie tohto potrubia.

Vľavo: kaviareň Café – restaurand ROLAND, vpravo: typologicky neidentifikovateľný priestor
Vľavo: kaviareň Café – restaurand ROLAND, vpravo: typologicky neidentifikovateľný priestorFOTO FB/RESTAURANTS SK 1986 / YIM.BA august 2021

Otvorenie do námestia možno chápať dvojako. Opticky alebo aj fyzicky. V tomto prípade fyzické otvorenie do námestia otváravo-posuvnými stenami degraduje odbytový priestor do polohy nefunkčnej, neekonomickej komerčnej plochy komunikácií. Ochudobňuje a oberá drahý priestor parteru o každú stoličkovú jednotku, ktorá vyrába peniaze. V tomto prípade neponúka „štamgastsnú“ stoličku so stálou stabilizovanou polohou tak v ineriéri ako i na námestí. Návštevník je ochudobnený popri konzumácii sediac nerušene pri okne plnými dúškami v čase i v nečase vnímať neopakovateľnú vedutu, atmoséru námestia, počasie, statický a dynamický život ulice. Uniestnenie atypického ostrovného obslužného pultu v exponovanej polohe neekonomicky zmenšuje stoličkovú kapacitu odbytovej plochy,  priestor sa stáva nezariaditeľným.

Vľavo:  stav v roku 2018, vpravo: stav v roku 2021
Vľavo: stav v roku 2018, vpravo: stav v roku 2021 FOTO SVOBODA & WILIAMS.SK / AUTOR TEXTU
Vľavo: stav v roku 2018, vpravo: stav v roku 2021
Vľavo: stav v roku 2018, vpravo: stav v roku 2021FOTO SVOBODA & WILIAMS.SK / PAVEL KUDIVÁNI

Kvalitu pamiatkovej obnovy a porovnanie starého a nového stavu nechávam na čitateľa. Nenárokujeme si vedieť k akému stupňu poškodenia týchto priestorov prišlo, keď sa jedná o samostatný požiarny úsek a chránenú požiarnu únikovú cestu zároveň. Ak vôbec došo k poškodeniu? Povrchová úprava zámočníckzch výrobkov v objekte má v súčasnom stave tri druhy farebných povrchových úprav. Rozdiel v architektonickom detaile a výtvarnom výraze je výrazne rozdielny.

V prezentovaných pôdorysoch je nedostatočne čitateľné dispzično-prevádzkové riešenie stravovacieho zariadenia, na rozdiel od kancelárskych priestorov nadzemných podlaží. Na 1. NP ma osobne vôbec nezaujíma počet bicyklov a odpadových nádob v miestnostiach na to určených a stropná štuková výzdoba (tá mala byť dokumentovaná v pôdoryse 1.NP-M). V tomto prípade by bolo dôležitejšie grafické zdokumentovanie predstavy majiteľa a autorov o vnútornom zariadení - interiéru stravovacieho zariadenia. Jedná sa o stoličkovú kapacitu (trvalé, dočasné, sezónne odbytové stredisko), typologický štandard (bufet, bistro, kaviarereň, reštaurácia, kombinované, s obsluhou, alebo bez nej) a cenovú úroveň. Takáto prezentácia by jednoznačne poskytla exaktnú informáciu o kapacitnom a technickom vybavení zázemia (sklady, príprava jedál, kuchyňa centrálna, prípadne satelitné, výdaj a príjem jedál, spôsob obsluhy, centrálny či satelitný office......) ale hlavne o ekonomických a marketingových víziách. Na prvý pohľad podľa zverejneného popisu miestností pomer odbytovej plochy k zázemiu mi veľmi pripomína obdobie, kedy sme požívali na projektovanie stravovacích zariadení THU - technické a hospodárske ukazovateľe v Štátnom projektovom ústave obchodu a cestovného ruchu. Ďalej autori v texte uvádzajú: „Úpravy priestorov na prízemí umožňujú návštevníkom poznať doteraz ukrytú tvár domu a vnímať ju v novej perspektíve, typickej pre vnútorné dvory starej Bratislavy.“  Pýtam sa, ako bude mať možnosť návštevník možnosť vnímať atmosféru hlavného nádvoria? Cez miestnosť ozn. Č. 1.19 - kuchyňu (zbytočný novotvar v centrálnej polohe 1.NP, ktorý zabral temer 40% plochy hlavného nádvoria), alebo cez vstup zo susednej parcely na Panskej ulici (neudržovaný susedný pavlačový objekt je v atraktivite pohľadovo na míle vzdialený od vizuálnych kvalít Hlavného námestia)?

Vľavo: stav v roku 2018, vpravo: stav v roku 2021
Vľavo: stav v roku 2018, vpravo: stav v roku 2021FOTO WIKIPÉDIA / PAVEL KUDIVÁNI

Rolandova fontána po rekonštrukcii z roku 2005. Kvalitný mestotvorný prvok spodného bazéna s kontaktnou, vodnou hladinou musel ustúpiť úprave z renesančného obdobia z roku 2018 nezmyselným schodíkom vedúcim od nikiaľ nikam......

Nadzemné podlažia v každom prípade splňajú predstavy investra čo sa týka zhodnotenia jestvujúcich priestorov a ich technického vybavenia. Určite splňajú kritérium vyššieho nadštandardu. V rámci architektonicko výtvarného výrazu osobne mám iný názor. Rodičia i pedagógovia nás učili:  Poznaj históriu aby si mal možnosť žiť v budúcnosti lepšie a kvalitnejšie. Nesúhhlasím s pamiatkárskymi autoritami aby historické objekty a priestory boli očistené od kvalitných výtvarných a funčných nánosov novších období a boli vrátené časovo do doby vzniku. Každá takáto substancia má nárok na kultivovanú liečbu a má slúžiť do budúcna. Novotvary tvoria historické vrstvenie a kultúru, ktorú musíme vedieť akceptovať. Jeden starý kolega, architekt Jozef Chovanec, mi raz povedal. Netrhaj kvetinky na horskej lúke, lebo to nebude už horská lúka. Ovoňaj ich, nechaj ich rásť a kochaj sa v ich kolektívnej kráse. Nie vždy sa mi to darí. Je to ťažká a náročná robota. Obnova objektu Národnej kultúrnej pamiatky, bývalej Uhorskej eskontnej a zmenárenskej banky na Hlavnom námestí v Bratislave v takomto krátkom čase je obdivuhodná. No záverom konštatujem. Praha má kaviareň Sláviu, Viedeň má Kafé Central, Budapešť kaviareň Gerbeaud a Bratislava mala kaviareň Roland. A tak sa stalo, že na Hlavnom námestí v Bratislave úspešne pokračujeme v trhaní kvetiniek......

Ing. arch. Andrej Gürtler
November 2021
Bratislava

Autor článku

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím